Všetci si prajeme, aby naše deti mali zdravé sebavedomie. Všade naokolo vidíme informácie o tom, ako zlepšiť sebaúctu nášho dieťaťa. To, čo však skutočne neriešime sú veci, ktoré aktuálne v danom okamihu môžu dieťaťu oslabiť či poškodiť vnímanie seba samého.
Nekonečné možnosti
Pokiaľ má dieťa zdravé sebavedomie, vníma svet ako zdroj nekonečných možností. Seba-uvedomovanie, ktoré so sebou nesie dôveru a schopnosť usmerňovať svoj vlastný život a byť jeho pánom, má obrovský vplyv na pocit šťastia počas celého života. Pomôcť dieťaťu vniesť tieto vlastnosti do života pritom nie je vôbec také ťažké, ako sa na prvý pohľad možno zdá.
Isto poznáte veľa rodičovských stratégii k výchove úspešných, slušných a sebavedomých ľudí. Som toho názoru, že v jednom sa určite všetky zhodujú a práve o túto základnú vec sa opierajú. Všimnite si, že všetci mladí ľudia, ktorí spĺňajú tieto body – slušní, úspešní, sebavedomí – majú jedno spoločné – blízky, úprimný a dôverný vzťah s rodičmi alebo s rodičom. Jednoducho povedané, majú doma pevný základ, o ktorý sa môžu s dôverou oprieť a z neho potom rásť.
Takto rastie aj sebavedomie. Existuje však niekoľko vecí, ktoré sa na prvý pohľad zdajú, že by dieťaťu mali sebavedomie zdvíhať, no opak je pravdou.
Ak chcete zvýšiť sebavedomie vášho dieťaťa, týmto veciam sa radšej vyhnite:
- Neustále chválenie
Aj keď to na prvý pohľad vyzerá absurdne, prehnané chválenie viac škodí, ako pomáha sebavedomiu vášho dieťaťa. Je totiž rozdiel, tvrdiť dieťaťu, že je najlepší futbalista, či maliar alebo povedať: „Jeeeeeej, to je krásne farebné, videla som, akú snahu si do toho dal, veľmi sa teším. Poď, nájdeme miesto, kde to zavesíme, nech to máme na očiach.“ Je lepšie bez hodnotenia kvality výsledku oceniť vloženú snahu. Vy viete, že vaše dieťa sa každým dňom zlepšuje, ono je však veľmi malé na to, aby tieto zlepšenia na sebe badalo. Preto je potrebné podporiť v ňom snahu trénovať a tým sa zlepšovať. Dieťa totiž skôr či neskôr zistí, že chvály na počiatočné čarbanice neboli úprimné a riskujete tým, že stratíte dôveru vo váš úsudok. Ale to, že ste ho stále podporovali, môže váš vzťah jedine posilniť ;) - Plánovanie každej minúty dňa vášho dieťaťa
Niekedy je dobré dieťa nechať len „byť“. Samozrejme, je dôležité naplánovať krúžky a pravidelné aktivity, čo posilňuje jeho sociálne zručnosti. Je však tiež veľmi dôležité dať dieťaťu priestor skúšať to, čo ho zaujme, čo ho priťahuje. Práve vtedy objavujete vášne, ktoré ho robia skutočne jedinečným. Nechajte sa viesť svojím dieťaťom a podporte jeho záujmy. Nemusí to byť organizovaná činnosť. Môže ísť o stavanie hradu zo škatúľ, lezenie po stenách detského ihriska, reorganizácia detskej izby. Ktovie, možno máte pred očami budúceho svetoznámeho architekta či horského záchranára ;) - Hovoriť „všetko bude dobré“
Teraz sa vám asi zdá, že vravím úplný opak ako to, o čom ste boli doteraz presvedčení. Samozrejme, že ako rodičia máme obrovskú moc utíšiť bolesť a trápenie. Aj moja Hanka prestane plakať a upokojí sa jedine v mojom náručí, akoby som mala analgetiká – toto ostáva hlavne deťom, ktoré boli kojené, lebo počas kojenia sa uvoľňujú do tela dieťaťa upokojujúce a utišujúce látky, takže cucanie je skutočne pre ne analgetikom a postupom času sa tento „reflex rýchleho upokojovania“ spustí aj pri obyčajnom objatí matky. Nevieme však vždy zaručiť, že veci dobre dopadnú. Je prirodzenejšie priznať pocity dieťaťa, že teraz sa cíti zle a situácia je pre neho ťažká: „Je mi ľúto, že sa teraz cítiš nepríjemne, ak mi o tom porozprávaš, môže ti to pomôcť.“ Cieľom nie je znehodnotiť či dokonca poprieť pocity dieťaťa, ale práve tu ho môžeme naučiť, ako pracovať s negatívnymi emóciami a zvládať ťažké situácie. Nevhodnou vetou v ťažkej situácii je tiež – zabudni na to. Skutočne, je lepšie pocity dieťaťa prijať, komunikovať o nich empaticky. Môžete tiež navrhnúť uvoľnenie ťažkej emócie napríklad hudbou a tancom. Ideálne by bolo, keby dieťa s vami o svojich pocitoch hovorilo. Tiež mu to pomáha pochopiť a spracovať ich. Samozrejme bez poučovania a hodnotenia. - Hovoriť sebaponižovačne
Dieťa vás vždy sleduje a nasleduje. Aj keď si práve myslíte, že vás nepočúva, jeho uši sú nastražené. Preto ak ho chcete naučiť vážiť si samého seba, buďte mu príkladom. A nikdy pred ním o sebe nehovorte v zlom! Ani zo žartu. Dieťa totiž nevie, či veta: „Ja som taká krava!“ bola myslená zo žartu, alebo úprimne. Takže ak chcete, aby dieťa vo svojom podvedomí k sebe prehováralo milým a vľúdnym tónom, naučte ho to ;)
Druhú časť si môžete prečítať tu.
