Nobelove ceny v rôznych kategóriách sa udeľujú už viac ako sto rokov. Pri víťazoch zvyčajne nerozhoduje pohlavie či vek – hodnotia sa zásluhy a prínos v danej oblasti. Nobelovu cenu za literatúru však doposiaľ získalo len 14 ženských spisovateliek.
Laureátky Nobelovej ceny za literatúru pochádzajú z rôznych krajín a reprezentujú rôzne kultúry. Hoci počet víťaziek oproti stovke mužov nedosahuje ani polovicu, ženy si vydobili rovnaké miesto vo svete literatúry ako muži.
Prečítajte si o talentovaných spisovateľkách a ich neľahkých životoch. Ak momentálne nemáte čo čítať, inšpirujte sa a siahnite po diele autorky, ktorá vás najviac zaujala.
Selma Lagerlöf – 1909
Prvú cenu za literatúru spomedzi žien získala švédska autorka Selma Lagerlöf. Dovtedy Nobelove ceny získalo už 8 mužov. Selma svoju medailu poslala na začiatku 2. svetovej vojny fínskej vláde, aby pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti Sovietskemu zväzu. Nakoniec jej však vláda medailu vrátila, pretože sa jej podarilo získať peniaze inak.
Autorka za sebou zanechala bohatú tvorbu. Spomedzi jej diel je známy napríklad romantický román Gösta Berling, či diela Neviditeľné putá, Jeruzalem a Kočiš.
Grazia Deledda – 1926
Grazia si Nobelovu cenu prebrala až v roku 1927, pretože sa komisia rok predtým rozhodla ocenenie neudeliť žiadnemu autorovi. Autorka pochádzala zo Sardínie a v našich končinách je menej známa. Do svetovej literatúry ju zaradili napríklad diela Trstiny vo vetre, Matka či Útek do Egypta. Komisia ocenila najmä Graziinu schopnosť zachytiť ľudské problémy a ich prežívanie.
Sigrid Undset – 1928
Tejto nórskej spisovateľke komisia udelila ocenenie za jej neuveriteľnú schopnosť opísať škandinávsky život v časoch stredoveku. Odrazilo sa to najmä v jej najznámejšom diele Kristin Lavransdatter. V tejto trilógii autorka zachytáva život ženy od narodenia až po smrť. Undsetina spisovateľská dráha nebola jednoduchá – po smrti otca sa kvôli finančným problémom rodiny musela vzdať vzdelania na univerzite. Od 16 rokov pracovala ako sekretárka v strojárskej spoločnosti. Sigridine prvé diela vydavatelia odmietli vydať.
Autorka musela v roku 1940 emigrovať kvôli invázii Nórska Nemcami. V 30. rokoch totiž ostro kritizovala Hitlera a jej knihy boli v nacistickom Nemecku zakázané. Ak by neušla do neutrálneho Švédska, stala by sa terčom gestapa.
Pearl S. Buck – 1938
O 10 rokov neskôr získala Nobelovu cenu americká spisovateľka Pearl S. Buck. Autorka vyrastala v Číne, kde jej rodičia pôsobili ako misionári. Väčšina jej kníh je aj vsadená do ázijského prostredia. Oceňovaná bola najmä kvôli realistickým opisom Číny a biografickému majstrovstvu. Buck za svoju novelu The Good Earth získala v roku 1932 Pulitzerovu cenu.
Pearl S. Buck sa zároveň stala prvou Američankou, ktorá získala Nobelovu cenu. Okrem spisovateľky bola aj advokátkou a bojovníčkou za ženské práva a práva menšín.
Gabriela Mistral – 1945
Gabriela Mistral (vlastným menom Lucila Godoy Alcayaga) pochádzala z Čile. Bola veľkou humanistkou a poetkou. Do svojich textov vkladala silné emócie a jej meno sa stalo symbolom idealistických snov celého latinskoamerického sveta.
Nelly Sachs – 1966
Židovská poetka a autorka divadelných hier, Nelly Sachs, sa narodila v Berlíne. Počas 2. svetovej vojny sa jej spolu s matkou podarilo uniknúť do Švédska. S útekom jej veľmi pomohla spisovateľka Selma Lagerlof. Nelly Sachs sa stala hovorkyňou aj svedkyňou utrpenia židovského národa. V roku 1966 sa o Nobelovu cenu za literatúru podelila spolu s Schmuelom Yosefom Agnonom, spisovateľom z Izraela.
Nadine Gordimer – 1991
Po dlhej 25-ročnej medzere medzi ženami, ktoré získali Nobelove ceny za literatúru, bola ocenená Nadine Gordimer. Nadine vo svojich dielach písala o apartheide v Juhoafrickej republike – išlo o oddeľovanie belošského a černošského obyvateľstva. Okrem toho sa spisovateľka aktívne zapájala v anti-apartheidovom hnutí. Viaceré jej diela boli počas tohto režimu v Afrike zakázané.
Toni Morrison – 1993
Toni Morrison je prvou Afroameričankou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru. Vo svojej tvorbe reflektuje život černošských Američanov, obzvlášť černošiek. Tie sú v súčasnej spoločnosti odstrkované a znevýhodňované. Dodnes Morrison získala množstvo ocenení, medzi nimi napríklad Pulitzerovu cenu za knihu Beloved, ktorá bola aj sfilmovaná.
Prečítajte si aj o najvýznamnejších ženách-vedkyniach
Wislawa Szymborska – 1996
Poľská poetka, esejistka a editorka bola ocenená predovšetkým za ironickosť pri zachytávaní historických aj ľudských osudov. V minulosti bola Szymborska súčasťou komunistického intelektuálneho kruhu. Jej tvorba je veľmi široká a mnohé diela boli preložené do rôznych európskych jazykov, medzi nimi samozrejme nechýbala ani slovenčina.
Elfriede Jelinek – 2004
Od 90. rokov môžeme sledovať zvýšenie počtu ženských víťaziek Nobelových cien za literatúru, čo pokračovalo aj po roku 2000. V roku 2004 ocenenie získala rakúska dramatička a spisovateľka Elfriede Jelinek. Jej kritika kapitalisticko-patriarchálnej spoločnosti viedla k veľkej kontroverzii v jej rodnej krajine. Autorka tiež kritizuje pretváranie ľudí aj vzťahov na komodity, ktoré sa dajú kúpiť a predávať.
Doris Lessing – 2007
Táto britská spisovateľka sa narodila v Iráne a dlhé roky žila v Zimbabwe. Od občianskeho aktivizmu prešla k spisovateľskej dráhe. Jej novela The Golden Notebook ovplyvnila množstvo feministiek 70. rokov. Komisia Nobelovej ceny u Lessingovej vyzdvihovala nezvyčajnú vernosť zobrazenia života ženy. Spolu s Virginiou Woolfovou je Doris Lessing označovaná ako veľká dáma anglickej literatúry 20. storočia.
Herta Müller – 2009
Herta Müller je rumunsko-nemeckou spisovateľkou, ktorej osud nebol najľahší. Jej otec počas 2. svetovej vojny slúžil v SS a matka bola po vojne deportovaná do pracovného tábora v Sovietskom zväze. Okrem Nobelovej ceny získala v roku 1994 Kleistovu cenu, pričom ide o najprestížnejšie nemecké literárne ocenenie.
Alice Munro – 2013
Súčasná kanadská spisovateľka Alice Munro je považovaná za kanadského Čechova. V roku 2013 bola druhou najväčšou favoritkou na Nobelovu cenu. Prvým adeptom mal byť známy japonský autor Haruki Murakami. Nakoniec však cenu získala Alice Munro. Komisia ju v hodnotení vyzdvihla ako „majsterku súčasnej poviedky“.
Svetlana Alexijevič – 2015
Svetlana Alexijevič je nielen prozaičkou, ale aj investigatívnou novinárkou. Kritizovala politické režimy v Sovietskom zväze aj v rodnom Bielorusku. To nakoniec viedlo k tomu, že musela žiť niekoľko rokov v zahraničí. Vo svojich knihách využíva rozhovory s rôznymi jednotlivcami, aby vytvorila mozaiku viacerých názorov, čím vzniká ucelený príbeh. Veľmi úderné sú najmä jej diela Vojna nemá ženskú tvár, Koniec červeného človeka či Černobyľská modlitba. O detskom pohľade na vojnu napísala knihu Poslední svedkovia. Mnohé z Alexijevičovej diel sú preložené do slovenčiny.
