Na to, aby vás inšpirovala esej Emily Ratajkowski Buying Myself Back, nemusíte byť supermodelka. Ve tejto jednej z esejí, ktoré napísala, hovorí o tom, ako sa ako modelka snaží vykúpiť. Uvádza, že sa lepšie zoznámila so svojím obrazom cez objektívy paparazzov ako v zrkadle.

Sociálne médiá. Internet. Moderná technológia. S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť. Ale prečo sa niekto rozhodne ignorovať ju?

„Snažili ste sa niekedy nájsť sa v Googli? Ja áno. Bolo mi povedané, že ľudia zdieľajú moje texty na iných platformách a chcela som sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Vidieť ocenenie mojej práce, po ktorej túži asi každý spisovateľ. Ocenenie nebolo to, čo som našla. Všetko, čo som cítila, bolo, že mi niekto uškodil,“ hovorí autorka Dakota Geduld.

Modelka je na očiach verejnosti

„Ako modelka som sa zmierila s tým, že moje fotografie sú na očiach verejnosti. Moje portfólio je vzdialené len jedno kliknutie. Čo som nechcela prijať, boli fotografie a príbehy z môjho účtu Instagram preposielané na rôzne webové stránky, kde môžete „uvidieť príspevky a stories zo súkromných účtov“.

Prečítajte si aj: Ženy a online svet – ako nám internet nepraje a v čom nás znevýhodňuje?

Bola som zhrozená. O to viac, keď som si uvedomila, že sa to nestalo preto, že som bola modelka alebo spisovateľka. Nie, ak máte viac ako tisíc sledovateľov na Instagrame, je mi ľúto, že vám musím povedať, že vaše príspevky, obrázky z vášho narodeninového úletu a zabudnuté spomienky na staré vzťahy, sú tu,“ opisuje Dakota Geduld.

„Vždy sa hovorí, že akonáhle je niečo na internete, nikdy sa to nedá skutočne vymazať. Nikdy som si nemyslela, že budem stáť zoči-voči fotkám, ktoré som pred viac ako rokom vymazala.“

Čo sa s tým dá robiť?

Čo je na tom najhoršie? Nič sa s tým nedá nič robiť. Nemôžete to nahlásiť. V očiach zákona ste svoje práva na tieto fotografie rozdali druhým kliknutím na príspevok. Ak ste niečo zverejnili na svojom súkromnom účte, už nemáte vplyv na to, kto tieto fotografie vlastní, použije a uvidí.

„Je smutné, že ženy sú na tento pocit bezmocnosti zvyknuté. Ženy nikdy nemali právo na svoj vlastný obraz. Tak dlho, ako sa ľudskej rase na tejto planéte darilo, boli ženy bezmocné bábky. Cez spoločenské normy a prostredníctvom médií nám hovorili, čo na seba, ako to nosiť, kedy to nosiť, ako si upravovať vlasy, ako byť dobrým dievčaťom – nech už už sa deje čokoľvek. Nikdy sme sami seba nevlastnili,“ dodáva Dakota.

Esej prelomila mlčanie

To je presne dôvod, prečo je esej Emily Ratajkowski Buying myself back taká dôležitá. Všetky ženy sa do istej miery vykupujú. Na stôl sa dostáva diskusia o feminizme. Už iba ticho nesedíme.

Každá žena sa v určitom období svojho života musí rozhodnúť, že sa sama vykúpi. Musí si vziať späť časť svojej duše, ktoré jej zobrala spoločnosť. Musí mať na svoje telo nárok ako na svoje vlastné. Musí dať zaznieť svoj hlas.

Presne to urobila Emily Ratajkowski. Rozhodla sa verejne získať späť svoje fotografie od ľudí, ktorí na to nemali právo. Otvorila nám dvere, aby sme ju mohli nasledovať.

Zdroj: thoughtcatalog.com, Dakota Geduld, allpicture.net, https://www.instagram.com/emrata/