Učiteľ. Kto z nás si nespomenie na učiteľa, ktorého v srdci nesieme navždy? Ten, ktorý bol na nás prísny, lebo nás chcel niečo naučiť, videl v nás talent, aj keď my by sme radšej možno chodili poza školu? Učiteľ, ktorý s nami prežil lyžiarsky výcvik, ktorý vedel, kedy sú naše výhovorky pravdivé a kedy skúšame klamať. Práve dnes, 28. marca si na Slovensku pripomíname Deň učiteľov, ktorý sa slávi ako spomienka na narodenie Jana Amosa Komenského už od roku 1955.
Oslovili sme zopár žien, ktorým sme položili tie isté otázky:
- Čo by priali učiteľom?
- Aké vlastnosti mal učiteľ, na ktorého si doteraz s láskou spomínajú?
- Keby som ja bola učiteľkou…
„Hľa, my dospelí, ktorí len seba pokladáme za ľudí, vás (deti)za malé opice, len seba za múdrych, vás za nerozumných, len seba za výrečných, vás za nemluvňatá, sme odkazovaní do vašej školy! Vy ste nám daní za učiteľov, vaše činy našim za ideál a vzor!“
(Jan Amos Komenský)
Čo Akčné ženy prajú učiteľom?
„Učiteľom by som priala, aby ľudia vnímali hodnotu a dôležitosť učiteľov pre naše deti a celú spoločnosť. Veľa šťastných detí a trpezlivosť s rodičmi.” (Barbora Jelínek)
„Všetkým učiteľom by som priala veľa trpezlivosti nielen s deťmi, ale aj s rodičmi a aby ich práca stále bavila a napĺňala.” (Miroslava Minčíková)
„Prajem učiteľom a učiteľkám veľa síl, nadhľadu, trpezlivosti, kreativity a nápadov.” (Elena Brocková)
Prečo je IT sektor, v ktorom dominujú muži, chybou? Úloha žien v IT pre úspešné tímy
„Chuť učiť tak, aby deti zaujali, nadchli a aby deti ich predmety milovali. Lebo ak si niečo zamilujete, tak sa o tom chcete dozvedieť viac.” (Lucia Kočková)
„Učiteľom by som priala dostatok trpezlivosti a veľa lásky k svojmu povolaniu, čo je veľmi dôležité k tomu, aby to zvládli s deťmi, ktoré vychováva aj tento svet.” (Jana Sliacka)
„V prvom rade chcem vyjadriť obdiv všetkým učiteľom. Vnímam to ako povolanie, nie ako profesiu. Je veľmi náročné zaujať 20 detí, 40 párov očiek a naozaj im do tej hlavičky nejakým spôsobom dostať informácie. Ja im prajem, aby ich toto nadšenie byť dobrým učiteľom neopúšťalo, aby sa v tých deťoch videli, aby mali energiu a silu stále sa snažiť učiť v hesle „škola hrou“, lebo si myslím, že práve toto u detí najlepšie funguje.” (Zuzana Šmahelová)
„Ja by som im priala, aby vedeli odlíšiť podstatné vedomosti od nepodstatných, veľa trpezlivosti a energie. A nadhľad a humor, lebo bez nich to asi nejde.” (Alexandra Vrábelová)
Prečítajte si aj desať prianí z učiteľského srdca iným učiteľom
Keby som ja bola učiteľkou….
„Snažila by som učiť netradične. Lebo všetko, čo je iné, je zaujímavé. A pre deti o to viac. A všetko zaujímavé máme chuť skúšať a spoznať.” (Lucia Kočková)
„Dlho by som nevydržala. I keď som kedysi učiteľkou chcela byť. Preto klobúk dole pred každým, kto sa rozhodne toto povolanie robiť a zotrvá.” (Miroslava Minčíková)
„Raz do mesiaca by sa jeden z mojich žiakov stal na deň učiteľom, aby sám zistil, aké to je učiť v triede.” (Elena Bročková)
Prečo je IT sektor, v ktorom dominujú muži, chybou? Úloha žien v IT pre úspešné tímy
„Snažila by som sa vždy pozerať na obe strany mince. Aj učiteľ pochybí, aj dieťa môže. A všetci sme ľudia a máme lepšie aj horšie dni. A určite je dôležitý aj vzťah rodič učiteľ. Rodič nesmie vidieť len zlo páchané na deťoch. Prácu učiteľov si veľmi vážim, sama by som učiteľkou byť nedokázala, hoci deti nadovšetko milujem. Nemajú to v tejto dobe jednoduché, preto je vo všeobecnosti potrebná zmena školského systému. Keby som bola ja učiteľkou, želala by som si pre seba a svojich žiakov viac praktickosti vo výučbe a viac pochopenia rodičov. Deti sa správajú tak, ako vidia fungovať svojich rodičov, preto sa vždy a za každých okolností na všetko pozerajme z viacerých uhlov pohľadov.” (Veronika Samborská)
„Nedávala by som domáce úlohy. To určite nie.” (Jana Sliacka)
„Myslím, že by som vydržala len týždeň. Preto všetkých učiteľov obdivujem a želám im, aby sa im dobre učilo, aby sa v tom povolaní našli. Aj počas covidu a homeschoolingu sme si to mali možnosť vyskúšať na vlastnej koži. Môžem povedať, že aj môj syn má veľmi dobré panie učiteľky, ktorým želám krásny Deň učiteľov.” (Zuzana Šmahelová)
„Môj otec bol dlhé roky učiteľom stavebných predmetov a myslím, že vedel skĺbiť zmysel pre spravodlivosť a láskavosť. Keby som mala byť učiteľkou, chcela by som byť ako on. Učiteľstvo som si na pár hodín vyskúšala aj na vlastnej koži v praxi, keď som si robila pedagogické minimum. A naozaj to nebolo jednoduché, mala som veľkú trému. Keby som mala možnosť učiť, rada by som si vybudovala so žiakmi bližší vzťah, aby dokázali so mnou riešiť prípadne problémy a nebáli sa ma.” (Alexandra Vrábelová)
Prečítajte si aj: Ako vnímali učitelia Deň učiteľov počas “nútených” prázdnin?
Učiteľ, na ktorého nezabudnem…
Učiteľ, na ktorého nezabudnem…„Veľmi rada si spomínam na moju učiteľku slovenského jazyka na základnej škole, ktorá bola zároveň aj triedna učiteľka. Bola prísna a zároveň veľmi ľudská. Charakterizovali ju empatia, úsmev a pozitívne vyžarovanie. A nebola náladová, za to som veľmi vďačná.” (Barbora Jelínek)
„Nikdy nezabudnem na pani učiteľku Juračkovú, ktorá ma učila francúzštinu. Mala k nám milý prístup, učenie s ňou ma nesmierne bavilo a vďaka angažovanosti aj mimo školy (napríklad výlety) poznala každého z nás viac ako bežný učiteľ. Videla, ak sa s nami niečo dialo a záležalo jej na nás, ako na mladých ľuďoch, ktorí sa práve formujú. Doteraz sme v kontakte a veľmi si vážim, čo nielen pre mňa robila.” (Miroslava Minčíková)
„Moje spomienky na školu sa najviac spájajú s časmi na gymnáziu a s americkými lektorkami. Myslím, že je to preto, že ony nás učili úplne odlišným spôsobom ako klasickí učitelia. Veľa sme diskutovali na rôzne témy, tvorili sme projekty a nútili nás argumentovať, zamýšľať sa, používať mozog. Zaujímal ich náš názor.” (Lucia Kočková)
„Ja si doteraz spomínam na učiteľku slovenského jazyka, ktorá vedela vycítiť talent a zároveň ho podporiť tým že dávala priestor, ukazovala knižky, ktoré môžem čítať, aby som sa nejakým spôsobom rozvíjala.” (Jana Sliacka)
„Spomínam na mnohé láskavé a milé pani učiteľky, ale spomínam aj na tie, ktoré nám dali zabrať, ale s dobrým úmyslom, takže nikdy nezabudnem aj na moju triednu učiteľku na gymnáziu, pani učiteľku Polákovú, ktorá nás mala tak veľmi rada, snažila sa nám naliať fyziku do hlavy a zároveň nás aj tak „podštrngnúť“. A aj tým, ktorým fyzika až tak nešla, sa snažila dať vždy šancu a nejako to dorovnať.” (Zuzana Šmahelová)
„Osobne rada spomínam učiteľku slovenčiny, ktorá mi ukázala krásu kníh a literatúry, a na svoju triednu učiteľku, veľmi dobrú matematikárku. Milá príhoda sa mi spája s terajším ministrom školstva, Jánom Horeckým, ktorý ma učil seminár z matematiky. Raz som si omylom zabuchla dvere od skrinky s vecami, na ktorej bol zámok. V panike som šla za triednou, ktorá s p. Horeckým zdieľala rovnaký kabinet a povedala mu, o čo ide. Ohromene som pozerala, ako zrazu vyšiel von s pílkou na železo, išiel so mnou do šatne a odpílil zámok. Odvtedy bol môj hrdina,” hovorí s úsmevom Alexandra Vrábelová.
„Myslím, že v mojom štúdiu som mala veľké šťastie na dobrých učiteľov, preto nemôžem spomenúť len jedného, ale rovno troch. Na strednej škole som mala dvoch skvelých učiteľov, ktorý mi ukázali, že učiť sa môže byť zábava, že to ide aj inak, ako len memorovať sa poučky naspamäť. Vďaka nim som mala motiváciu učiť sa a nebyť priemerným študentom, ale tým snaživcom v prvej lavici a vedieť, že to nie je hanba, ale niečo čo ma v živote posunie ďalej. Na vysokej škole som mala učiteľku, ktorá mi ukázala, aké predsudky ako spoločnosť máme a prečo sú tieto predsudky nesprávne, ukázala mi prečo by sme sa mali navzájom tolerovať aj keď sme úplne odlišní. Pre mňa osobne to bola najinšpiratívnejšia “učiteľka”, ktorá ma kedy učila. Na jej slová z našich hodín si spomínam pravidelne a aj vďaka nej sa snažím ukazovať môjmu okoliu, že tolerancia je základ k tomu, aby sme žili v úspešnej a dobrej spoločnosti.” (študentka Klaudia Bencúrová)
Jan Amos Komenský
Narodil sa 28.marca 1592. Vyštudoval teológiu a bol ordinovaný za duchovného Jednoty bratskej, neskôr sa stal jej biskupom. Po porážke v bitke na Bielej hore sa musel skrývať pred cisárskym vojskom. V tom čase mu na mor zomreli dve deti aj manželka. Jan Amos našiel útechu v práci. Začal písať svoju knihu Labyrint světa a ráj srdce. V roku 1628 opustil Moravu a začal cestovať po Európe. Snažil sa presadiť nové spôsoby v školskej dochádzke. Podľa neho školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa bez ohľadu, či je bohaté, chudobné, hlúpe alebo šikovné. Preslávil sa revolučnými, no teraz používanými tvrdeniami “opakovanie je matkou múdrosti” a “škola hrou”.
Redakcia Akčných žien praje všetkým učiteľom veľa energie, trpezlivosti a elánu do krásnej, no náročnej práce. Zároveň im chceme poďakovať za ich obetavú prácu pri vzdelávaní a výchove mladej generácie.
