„Naučila som sa, ako skvelo si dokáže naše ľudské telo poradiť aj v kríze,“ hovorí Tetiana Bugašová, ktorá vie, aké je podnikanie na Ukrajine vo vojne. „Každý inštinktívne reaguje na veľmi stresové situácie, s ktorými sme sa stretli, keď sme po začiatku vojny cestovali na maďarské hranice.“ 

Tetiana Bugasová je prevádzkovou riaditeľkou kyjevskej pobočky CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang. Tetiana má viac ako 25-ročné skúsenosti s medzinárodnými spoločnosťami  – z toho pätnásť rokov pracuje vo firme CMS. Je silnou profesionálkou v oblasti rozvoja podnikania a stratégie, má skúsenosti so všeobecným riadením, ľudskými zdrojmi, zlepšovaním obchodným procesov, vyjednávaním s dodávateľmi, rokovaniami o fúziacách a riadením zmien a kríz. Za úspešné zmanažovanie krízovej situácie a relokáciu celého tímu z Ukrajiny by mohla dostať nomináciu TOP krízovej manažérky.

Ukrajina zvíťazí len bez odovzdania svojich území, hovorí Trussová

Podnikanie na Ukrajine vo vojne

CMS je piata najväčšia svetová právnická firma. Kyjevská kancelária CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang zamestnáva viac ako šesťdesiatpäť zamestnancov. Ukrajinský tím CMS je plne funkčný od začiatku vojny a pracuje prostredníctvom centier v Budapešti, Kyjeve, na západnej Ukrajine a na niekoľkých ďalších miestach.

Sadli sme si s Tetianou, aby sme sa porozprávali o tom, ako vedie svoj tím právnikov CMS do bezpečia, ako sa vyrovnáva s obrovským stresom a ako pracuje uprostred zúriaceho konfliktu v jej domovskej krajine, na Ukrajine.

Je takmer nemožné si predstaviť, akým stresom prechádzali obyvatelia Ukrajiny, najmä v prvých dňoch ruskej invázie. Mohli by ste sa prosím podeliť o to, ako ste to zvládli?

Dovoľte mi predstaviť meniacu sa dynamiku v našej kancelárii. Boli sme tím šesťdesiatich piatich ľudí. Na začiatku vojny bola väčšina z nás premiestnená na rôzne miesta, najmä do Budapešti a na západnú Ukrajinu, pričom len asi desať ľudí zostalo v Kyjeve. Teraz je polovica tímu späť v Kyjeve a druhá polovica sa nachádza v Budapešti, na západnej Ukrajine a inde.

Ako vás počas sťahovania podporovala vaša spoločnosť?

Akčný plán bol vypracovaný v koordinácii s globálnym tímom pre kontinuitu činností niekoľko mesiacov pred vojnou, ale neočakávali sme, že sa bude realizovať. Upozornili sme zamestnancov, že situácia na Ukrajine nevyzerá dobre a navrhli sme presun do našej kancelárie v Budapešti. V tom čase však všetci dúfali, že situácia sa nebude stupňovať.

Naše názory sa začali radikálne meniť, keď sme sa dozvedeli, že väčšina veľvyslanectiev a medzinárodných škôl bola evakuovaná. Potom sme si povedali, že musíme situáciu prehodnotiť a brať ju vážnejšie. Jeden deň pred vojnou odišiel môj syn so svojím futbalovým tímom do Wroclawi. Nasledujúce skoré ráno, 24. februára, v deň začiatku vojny, som mala nespočetné množstvo telefonátov vrátane môjho syna, ktorý prekračoval ukrajinsko-poľskú hranicu, keď sa tím 180 mladých futbalistov, trénerov a niektorých rodičov, ktorí cestovali so svojimi deťmi, musel ťažko rozhodnúť, či prejsť do Poľska a vrátiť sa na Ukrajinu.

V ten deň sme čelili tomu, že už neboli k dispozícii lety, boli obrovské dopravné zápchy, obrovské rady a obmedzené množstvo dostupného benzínu kvôli masovej evakuácii civilistov.

3 mäkké zručnosti, ktoré potrebuje podnikateľka

Boli sme teraz v stave najvyššej pohotovosti: na Kyjev padali bomby a na zemi boli ruské vojská. Bolo mi úplne jasné, že ak chcem ešte vidieť svojho syna, musím sa okamžite evakuovať a že musím urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som pomohla evakuovať čo najviac ľudí z nášho tímu.
Musíme byť navždy vďační našej globálnej spoločnosti CMS, že podporila tím a pokračovala v prevádzke. Existuje jedno staré príslovie: „priateľ v núdzi je naozaj priateľ“. V ten deň sme zažili skutočné priateľstvo a skutočné spojenie s globálnou rodinou CMS, ktorá nám všemožne pomáhala.

Bolo to prvýkrát, čo sa zamestnanci museli presunúť do bezpečia?

Bol to čas, keď sa všetci začali vážne obáváť. Mali sme vypracovaný núdzový plán evakuácie a toto bol čas, keď sme ho museli uviesť do praxe. Naučili sme sa, že pocit bezpečia má pre rôznych ľudí rôzny význam a že byť evakuovaný na bezpečnejšie miesto v takýchto ťažkých časoch môže byť viac stresujúce ako zostať so svojimi rodinami – ktoré buď nechcú, alebo nemôžu opustiť domov. Veľa času a energie mi zabralo vedenie mnohých diskusií, aby som ľudí presvedčila, aby sa presťahovali. Museli sme rozhodnúť, ako najlepšie prepraviť ľudí autobusmi, mikrobusmi a autami – ktoré boli za daných okolností náročné na riadenie. V priemere nám trvalo celé tri dni, kým sme sa dostali na hranice s Maďarskom. Jazdili sme bez prestávok, cestujúcich v autách predo mnou som prosila, či by nemohli desať minút šoférovať moje auto, aby som sa mohla vyspať. Vtedy som sa naučila, koľko toho ľudské telo vydrží, čo všetko znesie.

Väčšina tímu sa presunula na bezpečné miesta, ale boli aj takí, ktorí spočiatku nechceli a nemohli odísť. A nastal moment, keď sme sa dostali do situácie, že firma musela pre niektorých našich ľudí a ich rodiny zabezpečiť profesionálne služby na vyťahovanie, čo pri spätnom pohľade znie takmer smiečne a skôr ako príbeh z trileru, ale v tom čase to bolo desivé a stresujúce, keď sme sledovali, ako sa náš konvoj presúva cez mnohé kontrolné body na bezpečnejšie miesto.

Mali ste nejaký konkrétny plán núdzovej evakuácie?

Máme skvelý tím špičkových odborníkov v oblasti IT a globálnej kontinuity podnikania, ktorí nám pomohli zostať v kontakte s našimi ľuďmi a vedieť, kde sa nachádzajú a či potrebujú pomoc. Tento tím vyvinul núdzovú aplikáciu, ktorá nám pomohla sledovať našich ľudí a vedieť, či sú v bezpečí. Máme aj tím „medzinárodného operačného centra“, ktorý bol zriadený od momentu, keď v Kyjeve dopadla prvá bomba, a pracoval 24 hodín denne, 7 dní v týždni, aby pomohol našim zamestnancom, ich rodinám a priateľom. Tento tím mal na starosti organizáciu hraničných priechodov, aby sa ľudia dostali von v prvý deň vojny, a podporu tých, ktorí boli na ceste, s informáciami a ubytovaním, keď utekali do bezpečia.

Ako sa s tým zamestnanci a celý úrad vyrovnali? Došlo k strate pracovných miest vzhľadom na to, že pôsobíte najmä na Ukrajine?

Podarilo sa nám evakuovať asi 50 % našich ľudí – 40 % do Maďarska a zvyšok bol v západnej časti Ukrajiny a v Kyjeve. Mnohí ľudia sa nechceli presťahovať a nebolo ľahké ich presvedčiť. Niektorí naši ľudia sú tam ešte aj teraz. Niektorí klienti nikdy neprestali pracovať, a tak niektorí praktici zostali, aby im poradili. Klienti s nami museli zostať v kontakte a požiadať o radu; boli na jednej lodi a nie všetci mali vypracované núdzové plány. Keď už hovoríme o našom tíme, jeden z našich kandidátov na partnera mal posledný pohovor na partnerstvo v deň, keď sa začala vojna. Práca sa nezastavila ani neskončila. Ostatní zamestnanci začali pracovať hneď po tom, ako sa po evakuácii dostali na nové miesto. Samozrejme, zaznamenali sme určitý pokles obchodných aktivít zo strany našich klientov, ale napriek tomu môžeme nasadiť našich vysokokvalifikovaných právnikov a pracovníkov v oblasti obchodných služieb do služieb iných kancelárií a projektov CMS. CMS je skutočne medzinárodná firma s množstvom vzájomných horizontálnych väzieb, vďaka čomu sme všetci mimoriadne kvalifikovaní a zvyknutí pracovať s rôznymi tímami v rôznych kanceláriách. To nám dáva obrovskú príležitosť zabezpečiť, aby sa náš tím naďalej rozvíjal ako profesionáli.

Ako vy ako človek získavate silu a aké sú vaše mechanizmy zvládania? Ako manažérka, vedúca kancelárie, žena a matka?

Právnici, najmä na Ukrajine, sú zvyknutí pracovať dlho a byť pod obrovským stresom. Ale to, čomu sme čelili 24. februára, sa vymykalo bežnej ľudskej skúsenosti. Rozhodla som sa urobiť dve veci: postarať sa o svoju rodinu a udržať obchodné operácie tvárou v tvár všetkým výzvam. Nebolo to ľahké. Hoci rada riešim ťažké situácie a hľadám spôsoby, ako ich vyriešiť, toto bolo aj na mňa trochu priveľa. Bol to neúprosný stres; v istom momente som sa neustále cítila unavená a vyčerpaná. Vedela som však, že musím pokračovať – a to som aj robila.
Pomáhala mi meditácia, cvičenie jogy a pobyt v prírode.

Ako sa staráte v takejto situácii o svoje duševné zdravie?

Pred vojnou bolo pre nás prioritou postarať sa o duševné zdravie a pohodu nášho tímu. Po hrozných vojnových udalostiach zostalo hlavnou prioritou tímu pomáhať zamestnancom a ich rodinám vyrovnať sa s prípadnými posttraumatickými syndrómami. Odborná psychologická pomoc bola k dispozícii všetkým členom nášho tímu a ich rodinám – samozrejme, bezplatne. Psychologička, ktorú sme angažovali, hovorí po anglicky, ukrajinsky a rusky, a navyše vyrastala na Ukrajine, žila v Maďarsku a teraz žije v Spojenom kráľovstve – takže je dobre kvalifikovaná na to, aby nám pomohla prispôsobiť sa tomu, čo sa dialo, alebo pobytu v inej krajine a kultúre.

Podnikanie je o dosahovaní cieľov a plánov. Ako však plánovať budúcnosť v takejto nepredvídateľnej a nestabilnej situácii?

Za celé roky podnikania som sa naučila, že vždy musíte byť pripravení. Aj na to najhoršie aj na to najlepšie. Ak budete plánovať, vždy uspejete. Musíte poznať svoj tím, na koho sa môžete spoľahnúť v ťažkých časoch a na koho sa môžete spoľahnúť v príjemnejších časoch. V týchto súčasných ťažkých časoch však jasne vidíte, na koho sa môžete spoľahnúť; a spoznáte nové stránky svojho tímu.
A to, čo je vždy významné, je kvalitný networking. To sa nám osvedčilo v spoločnosti CMS pri riešení tejto bezprecedentnej situácie. Pomohlo nám to prežiť, ale skutočný networking, rovnako ako skutočné priateľstvo, je aj o odovzdávaní.

Keď už hovoríme o členoch tímu, spomenuli ste, že mnohí z nich pracovali na pomoci a získavaní finančných prostriedkov pre ostatných, ako aj pre vojsko.

Áno, od chvíle, keď sa začala vojna – veľké rozhodnutia robili všetci. Niektorí ľudia opustili komerčné prostredie, pretože chceli urobiť niečo väčšie pre spoločnosť. Jeden z našich predchádzajúcich zamestnancov teraz pracuje v medzinárodnej organizácii a pomáha podávať správy o zločinoch spáchaných počas vojny; v súčasnosti spolupracujú so sudcami v Haagu.
Komunita právnikov CMS na Ukrajine a ďalších právnikov v podzemí vymyslela iniciatívu pre charitatívnu organizáciu Yellowblue Force. Toto spoločenstvo sa snaží zbierať humanitárnu pomoc z mnohých a roztrúsených miest, pričom spolupracuje s medzinárodnými spoločnosťami na zásobovaní nemocníc vybavením a pomáha armáde získať potrebné vozidlá.
Existuje mnoho osobných príbehov o pomoci, ktorá bola poskytnutá zadarmo. Napríklad jeden z našich právnikov, začal vytvárať malé obrazy veľkosti pohľadníc a väčšie. Vybral si niekoľko obrázkov súvisiacich s vojnou a Ukrajinou a namaľoval ich pre ľudí. Týmto spôsobom zarobil 2000 eur a všetky ich daroval armáde.

Foto archív: Posledná office letná párty v meste Odessa (október 2021)

Nakoniec som sa chcela opýtať na vášho syna. Ako sa mu žije v Budapešti?

Našťastie odišiel do Poľska ešte pred začiatkom vojny a nevidel žiadne strastiplné scény. Bol so svojím futbalovým tímom a prvý mesiac zostal vo Vroclave. Do Budapešti som ho dostala späť, až keď bol celý môj tím CMS vyriešený, pretože som pracovala v tom čase na plný úväzok a bola som veľmi vyťažená.
Ale aj on bol so svojím tímom a trénermi spokojný. Vo Vroclave sa k môjmu synovi a jeho kamarátom správali ako k celebritám. Navštevovali futbalové zápasy na veľkých štadiónoch a naozaj si to tam užívali. Ale zároveň sa im nechcelo odísť, pretože chápali, že sa už pravdepodobne neuvidia. V škole sa mu páči a teší sa na návrat na Ukrajinu.

Ďakujem, Tetiana, že sa delíš o príbehy a že si v týchto časoch osobou na správnom mieste.

Ďakujem vám za pozvanie a za vaše otázky. Ale ďakujem aj vám všetkým, ktorí nás podporujete.
V tomto boji je dôležitá každá pomoc a podpora. Ďakujem.