V dejinách filmografie a kinematografie zohralo kľúčovú úlohu niekoľko žien. Niektoré z nich ovplyvnili vývoj v tejto brandži aj z režisérskeho kresla. Jednou z nich bola Alice Guy-Blaché, ktorá je považovaná za prvú ženskú režisérku v histórii.
K filmovej tvorbe sa dostala „náhodou“
Francúzska rodáčka svoju budúcnosť zrejme s filmom pôvodne nespájala. Filmová produkcia bola v 2. polovici 19. storočia v zárodkoch a len málokto v tej dobe tušil, že už čoskoro zažije obrovský boom. Alice Guy-Blaché sa tak vyučila za pisárku a stenografku, pričom túto prácu začala už krátko po štúdiu vykonávať v istej francúzskej továrni na výrobu lakov. Vo fabrike však dlho nevydržala. Osudným sa jej stal nástup do Comptoir général de la photographie, kde začala pracovať ako 21-ročná. Práve vo firme zameranej na výrobu kamier a fotoaparátov sa dostala k filmu, ktorý ju oslovil natoľko, až sa vypracovala na jednu z priekopníčok v tejto oblasti.
Jedna z priekopníčok výpravných filmov
Práca v spomínanej spoločnosti, ktorá bola neskôr premenovaná na značku Gaumont et Cie, priviedla mladú Francúzku do kontaktu so slávnymi menami rodiacej sa filmovej scény. Ako sekretárka samotného šéfa Léona Gaumonta sa priučila všetko podstatné o príprave a vzniku filmov. Práve Alice prišla s pokrokovým nápadom, ako posunúť filmovú produkciu na vyššiu úroveň. Po tom, čo lídrom filmovej scény predstavila možnosť zakomponovania výpravných prvkov do jednotlivých scenárov, dostala možnosť natočiť vlastný film. Ten nakrútila v roku 1896. Išlo o tzv. výpravný film obsahujúci beletrizované prvky a fiktívne rozprávanie. Film sa rýchlo ujal a stal sa jedným z pilierov nového žánru tzv. výpravných filmov.
Prvá žena na svete, ktorá režírovala film
Rok 1896 bol pre Alice Guy-Blaché obrovským zlomom. Z kariéry sekretárky a pisárky sa stala filmová režisérka. Dovtedy takúto prácu nevykonávala žiadna iná žena, čo z Francúzky urobilo vôbec prvú ženskú filmovú režisérku na svete. Réžii filmov sa v tom čase venovalo iba minimum mužov, čo ešte viac vyzdvihlo úspech prvej režisérky v histórii. Aj vďaka tomu bola celých 10 rokov jedinou ženskou režisérkou na scéne. Iné ženy sa o tento typ práce začali vážne zaujímať až po roku 1906, odkedy ich na tejto pracovnej pozícii postupne pribúdalo.
Experimenty s celkom novými prvkami
Výpravné prvky neboli jedinou novinkou, ktorú Alice pri natáčaní horlivo presadzovala. Už pri prvých filmoch experimentovala s rôznymi zvukovými efektmi a celkom novým farebným tónovaním. Neskôr prišli aj špeciálne audionahrávky a tímy zložené z desiatok komparzistov, čo bolo na tú dobu nevídané. Až 300 si ich zahralo vo filme Život Krista z roku 1906, ktorý bol svojho času jedným z najdrahších a najnáročnejších snímkov natočených pod značkou Gaumont et Cie.
Alice neskôr expandovala aj v „zámorí“
Francúzsky filmový trh bol pre Alice postupne malý. S pribúdajúcimi úspechmi začala hľadať spôsoby, ako expandovať v zahraničí. Novým cieľom bol americký trh, ktorý sa v 2. dekáde 20. storočia tešil filmovému boomu. Alice s manželom Herbertom a obchodným partnerom G. A. Magiem využili situáciu a založili štúdio Solax Studios. Spoločnosť sa od roku 1910, kedy bola založená, postupne rozrastala a obohacovala trh v USA o úspešné snímky. Medzi tými vynikol film A Fool and His Money (Blázon a jeho prachy), ktorý sa do histórie zapísal ako prvý film so 100 % afroamerickým hereckým obsadením.
Alice Guy-Blaché nebola iba režisérkou. V rámci filmárskej práce sa venovala aj produkcii filmov či dohľadu nad ich prípravou a spracovaním. Aj vďaka tomu sa počas bohatej kariéry stihla podieľať na výrobe 700 až 800 filmov. Časť z nich tvorili krátkometrážne snímky, čo výrazne zvýšilo celkový počet filmov natočených za účasti prvej ženskej režisérky v histórii.
Prečítajte si aj: Jim Caviezel: Toto bude najväčší film v histórii
Zdroj foto na titulke: Pixabay