Tri psychologické mýty, ktorým stále veríme

0

Často sa stretávame s názormi na fungovanie mozgu, ktoré sú nie celkom správne. Niektoré z mýtov teraz vyvrátime.

1. Neexistuje rozdiel medzi mozgom ženy a muža

Málokto by poprel, že muži a ženy sa fyzicky líšia: Kým muži sú v priemere vyšší a svalnatejší ako ženy, ženy majú viac tuku a ich postava je inak tvarovaná. Mnohí ľudia tvrdia, že ich mozgy a správanie neodrážajú žiadne významné rozdiely. Zdá sa, že sa čoraz viac odmietajú alebo bagatelizujú psychologické rozdiely medzi pohlaviami – napriek podstatným vedeckým dôkazom, že existujú.

Ženy majú tendenciu angažovať sa v altruistickejšom správaní a majú vyššiu mieru empatie. Muži majú v priemere lepšie výsledky pri priestorovo orientovaných úlohách, zatiaľ čo ženy si lepšie pamätajú umiestnenie predmetov. Evoluční teoretici predpokladajú, že rodové rozdiely vznikli, pretože mužské a ženské mozgy čelili reprodukčnej výzve a tlakom na prežitie.

Ako je to s chorobami?

U mužov je tiež oveľa pravdepodobnejšie diagnostikovaná porucha autistického spektra, zatiaľ čo u žien je výskyt porúch nálady a Alzheimerovej choroby vyšší. Tieto rozdiely v pohlaví môžu mať dôležité dôsledky na pochopenie a liečenie porúch.

Neurovedkyňa Georgia Hodes nedávno zistila, že „chlapci a dievčatá, najmä dospievajúci, mali rôzne reakcie na prekonanie posttraumatickej stresovej poruchy. Dievčatá mali internalizujúce symptómy, ako je napríklad vina, a chlapci sa oveľa viac angažovali v externalizácii správania, vrátane narušujúcich konaní. Mohlo by byť užitočné, aby sme pochopili, že rovnaké poruchy môžu spôsobiť značne odlišné príznaky.

„Nikto nehovorí, že muži a ženy sú úplne odlišné bytosti. Pravdepodobne majú viac spoločného ako odlišného,“ hovorí Georgia Hodes. „Ale tieto rozdiely musíme pochopiť. Myslím si, že to je obzvlášť dôležité preto, aby ste vyvinuli lepšie spôsoby liečby.“

mozog
Foto: pixabay.com

2. Orientácia na pravú alebo ľavú hemisféru mozgu

Často sa vraví, že je niekto orientovaný viac na ľavú alebo pravú časť mozgu. Pravda je, že nemáte dominantnú ani jednu hemisféru.

Ste kreatívny, náchylný k náhlemu náporu nápadov? Alebo je vaše myslenie premyslenejšie a logickejšie? Populárny názor z mnohých časopisov naznačuje, že pravá hemisféra dominuje v mozgu intuitívnych mysliteľov, zatiaľ čo analytickí myslitelia sú „vľavo“.

Pravá a ľavá hemisféra sa špecializujú na rôzne mentálne funkcie. „Najlepšie zdokumentované rozdiely sú zvyčajne jemné,“ poznamenáva neurochirurg Stephen Kosslyn, profesor z Harvardskej univerzity. V mýtickej schéme ľavého mozgu / pravého mozgu ľavá hemisféra uľahčuje jazyk, zatiaľ čo pravá vníma. „Ale v skutočnosti,“ vysvetľuje, „je jazyk distribuovaný cez obe hemisféry.

U pravákov je ľavá hemisféra zvyčajne lepšia pri používaní gramatiky a pri tvorbe a porozumení jazyka, zatiaľ čo pravá hemisféra je lepšia pri analýze tónu hlasu, aby pochopila zámer.“ Neurologický výskum podľa Kosslyna ukazuje, že na týchto procesoch majú podiel obe hemisféry. Štruktúra a funkcia mozgu sa medzi jednotlivcami líši a rozdelenie zľava doprava je príliš ploché na zachytenie tejto odlišnosti.

Mýtus, ktorý má korene v experimentoch s pacientmi s rozdeleným mozgom, sčasti pretrváva, pretože dichotómie sa ľahko pochopia. „Dáva zmysel, že máme ľavú a pravú časť mozgu a, podobne ako naše ruky, majú rôzne schopnosti,“ hovorí Kosslyn. Avšak, zatiaľ čo ľavorukým môžete byť, „ľavomozgovým“ nie ste.

Prečítajte si aj: Slávne ženy, ktoré prehovorili o svojich psychických problémoch

mozog
Foto: pixabay.com

3. Štýly vzdelávania majú veľký vplyv na učenie

Prispôsobenie vzdelávania „zrakovým žiakom“ alebo „sluchovým žiakom“ nemá zmysel.

Niektorí študenti zvyknú hovoriť, že uprednostňujú štúdium s ilustráciami, zatiaľ čo iní uprednostňujú slovné lekcie. To však neznamená, že sa študenti skutočne naučia danú látku lepšie iným spôsobom. Myšlienka, že by pedagógovia mali svoju výučbu prispôsobovať jednotlivým učebným štýlom študentov – ktoré sa často delia na vizuálne, sluchové alebo hmatové kategórie – existuje už desaťročia. Vedecké prehľady však zistili, že prax nie je dostatočná na toto tvrdenie.

Študenti sa, samozrejme, líšia v schopnostiach a spôsob výučby im môže pomôcť – niektorým študentom by prospela napríklad štruktúrovanejšia výučba. Štúdie nepreukázali, že sú pedagógovia úspešnejší, ak sa zameriavajú na prakticky zameraných, sluchovo orientovaných alebo vizuálnych študentov s odlišnými štýlmi výučby, ako keď učia všetkých rovnako.

Vedci varujú, že mýtus by dokonca mohol brániť učeniu, keď sa „ľudia domnievajú, že sú obmedzení a nebudú sa môcť učiť určitými spôsobmi“, hovorí psychologička University of Michigan Susan Gelman, ktorá je spoluautorom nedávnej štúdie o ľudskom presvedčení o koncepte štýlov učenia. „Alebo sa neskúsia naučiť určité zručnosti, pretože si myslia, že to nezodpovedá spôsobu fungovania ich mozgu.“

Kritici koncepcie vzdelávacích štýlov zdôrazňujú, že existujú techniky vzdelávania, ktoré by sa mohli týkať prakticky každého. Niektoré stratégie fungujú dobre pre väčšinu študentov, hovorí psychológ Shaylene Nancekivell, hlavný autor nedávnej štúdie. Napríklad hovorí: „Mnoho študentov, ktorí zápasia s učivom, si neuvedomuje, že musia informácie získavať, nielen ich prijímať.“

Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že napríklad kvízy môžu pomôcť zapamätaniu si vecí. Predstavy o tom, že nejaký štýl učenia pokazí študentom ich schopnosť naučiť sa, sú však neodôvodnené.

Zroj: psychologytoday.com, pixabay.com

žiadne príspevky na zobrazenie