Žena, ktorá sa po 20 rokoch rozhodla zmeniť svoju prácu a založila portál pre ženy. Novinárka, ktorá dostala jedinečnú cenu občianskeho združenia Človek v ohrození. Rozprávali sme sa so zakladateľkou portálu Ženy v meste, Miriam Zsilleovou.

Kedy ste sa dostali prvýkrát k písaniu, a v ktorom čase ste si začali byť istá, že vás bude v budúcnosti živiť?
Na strednej škole s tým prišla ako prvá moja mama. Môj otec pracoval ako novinár v košickej televízii, ale počas komunizmu nemohol publikovať, takže on ma nenabádal, ale mali sme novinárčinu v rodine. Ja som najprv váhala – chcela som veľmi tancovať a študovať choreografiu, ale nakoniec sa mi novinárčina zdala byť poslaním na dlhšie obdobie ako tanec. Takže hneď po strednej škole som išla na žurnalistiku, a hoci ma hneď nezobrali, už som o inom povolaní, alebo skôr poslaní, nerozmýšľala.

Mení sa podľa vás s vekom aj štýl písania?
S vekom sa mení autor či autorka, takže aj písanie – svoje urobia skúsenosti, poučenie sa z chýb, ale aj odvaha viac si v texte dovoliť. Určite ste viac vypísaní a viete stále precíznejšie formulovať, čo chcete povedať.

Pracovali ste pre denník SME 20 rokov. Je niečo, čo by ste zmenili, keby ste mohli vrátiť čas späť?
Nie, v denníku SME som sa naučila všetko, čo ako novinárka viem. Boli to noviny s víziou a spoločenským presahom, veľa takých na Slovensku nebolo, ak vôbec.

Máte za sebou mnoho pracovných úspechov. Ktorý pre vás osobne znamená najviac?
Keď som ako prvá novinárka preberala cenu občianskeho združenia Človek v ohrození za články o situácii na Kube, v hľadisku sedel jeden zo 75 politických väzňov, ktorého medzičasom oslobodili, a mohol prísť na Slovensko. To dávalo mojim článkom zmysel. Pred odovzdávaním ceny sme ešte urobili článok o hrozných podmienkach v nemocniciach na Kube, o ktorých režim tvrdil, že sú najlepšie.

O čom píšete najradšej?
O tom, čo môžem vidieť na vlastné oči, urobiť si o tom vlastný úsudok. Takže reportáže, a najviac ich bolo zo zahraničia. Určite sú to témy, kde ide o rešpekt k druhým, dodržiavanie ľudských práv.

Čítate radšej noviny online alebo print?
To je pre mňa asi najväčšia zmena. 20 rokov som najradšej čítala print k novinám, teraz som komplet online ?

Myslíte si, že má písaný text v printových médiach budúcnosť?
Dobré texty majú vždy budúcnosť. Print alebo online je len nosič, ktorý si môžu ľudia vybrať podľa toho, čo im vyhovuje. Som presvedčená, že print nezanikne, ale online mu bude konkurovať rýchlosťou.

Ako vznikla myšlienka založiť portál „Ženy v meste“? A ako vznikol koncept – „žien v meste“?
Keď sa do denníka SME rozhodla vstúpiť Penta, nechcela som tak ako mnoho mojich kolegov ostať pre nich pracovať. Bola som pri vzniku denníka SME, ktorý vznikol z protestu proti politickej moci a teraz ho ohrozovala finančná moc. Rozhodla som sa odísť a súčasne dozrieval pocit, že ženská téma nie je v médiách – ak nehovoríme o lifestylových časpisoch, dostatočne vážne zastúpená. Názov Ženy v meste sa mi prisnil a podľa seriálu Sex v meste sedel v tom, že budeme hovoriť aj o témach, na ktoré sa iní nemajú odvahu pýtať. S kolegami sme sa rozhodli skúsiť to a k ženám ešte založiť aj športový portál, aby sme to vyvažovali mužmi :)

O tom, ako bolo na evente Písanie ako sebarealizácia a zárobok, kde bola speakerkou aj p. Zsilleova, sa môžete dočítať tu.

Nemali ste obavu začať podnikať?
Nestihla som mať obavy, na všetko sme od Penty dostali šesť týždňov. Našli sme investorov, ktorí nám pomohli dostať sa do začiatkov podnikania.

Na trhu ste od roku 2015. V čom cítite najväčší (pozitívny/negatívny) rozdiel – „byť zamestnaná“ a „zamestnávať“ ?
Podnikať je pre mňa hlavne veľká sloboda pustiť sa do toho, čo si myslím, že bude fungovať. Veľmi si to užívam, hoci sloboda je zároveň aj veľká zodpovednosť zarobiť si na seba a zarobiť aj na druhých. Byť zamestnaná je pre mňa priestor na kopec výhovoriek, čo robia iní zle. Keď zamestnávate, už na ne nie je priestor ani čas.

Čo ste sa za ten čas naučili?
Nebáť sa a veriť si. Naučila som sa tešiť z ľudí, s ktorými sa oplatí spolupracovať a odstrihnúť sa od ľudí, ktorí vám žiadnu energiu neprinesú. Stále som sa nenaučila nebyť sklamaná z ľudí, ktorí sľubujú a slovo nedodržia.

Hovorí sa, že prvé dva roky sú v podnikaní úplne najťažšie. Akú skúsenosť máte vy?
Podľa mňa udržať biznis je oveľa zložitejšie ako ho začať, takže to občas trvá aj viac ako dva roky. Po dvoch rokoch však určite dochádza tá obrovská energia, ktorú do toho dávate a začínate sa pýtať, či to za to všetko stojí.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Každý je iný, aj preto ma to veľmi napĺňa. Po šiestej ráno, keď urobím deťom desiaty, začínam nahadzovať správy a články na ženy i na šport, ak je dobrá téma, niečo napíšem. Potom mám rôzne obchodné stretnutia alebo pracovné, keď píšem článok či dohadujem spoluprácu. Robíme tiež zmenáreň, diskusie, workshopy a porady s kolegami.

https://www.instagram.com/p/BeFhI-EhhAL/?taken-by=zenyvmeste

Nachádzate si popri práci čas aj na relax? Čo robíte, ak máte chvíľku pre seba?
Musím si ho nájsť, inak ma to začne valcovať. Keďže teraz veľa sedím – pri počítači, čerstvo šoférujem, tak aj za volantom, aj na stretnutiach, potrebujem veľmi pohyb. Takže určite šport a vediem k tomu aj moje deti. Obe hrajú tenis, tak často relaxujem na tenisových turnajoch cez víkend. Je upokojujúce sústrediť sa iba na stav zápasu.

Aké máte plány do budúcna?
Chceme s kolegami a kolegyňami vybudovať zo Žien v meste a Športu inak kvalitné mienkotvorné portály a ukázať, že kvalitná žurnalistika nie je vecou veľkosti vydavateľstva.

Čo by ste poradili ženám, ktoré chcú rozbehnúť vlastné podnikanie?
Aby, ak sa rozbehnú, si neprestali veriť, lebo pochybností bude veľa a ľudí, ktorí ich budú neustále podporovať, málo.