V severských krajinách sa zrodilo viacero literárnych velikánov. Veľmajstrov, ktorí sa vďaka svojej nadčasovej tvorbe navždy zapísali do dejín, má aj literatúra pre deti. Kým u mužov je držiteľom pomyselného titulu najlepšieho severského autora kníh pre deti H. Ch. Andersen, medzi ženami má takéto výsostné postavenie práve Astrid Lindgren.
Čísla hovoria jasne. Viac ako 70 napísaných kníh, viaceré z nich preložené do 70 jazykov v 100 štátoch sveta. Takouto vizitkou sa môže pochváliť iba máloktorá autorka literatúry pre deti. Nie náhodou je Astrid Lindgren aj necelých 20 rokov po smrti jednou z najčítanejších spisovateliek. Jej najznámejšie diela boli a naďalej sú súčasťou detstva tisícok čitateľov po celom svete.
Detstvo na farme ako tvorivá inšpirácia
Viaceré z jej kníh boli ovplyvnené detstvom, ktoré prežila na juhu Švédska uprostred čarovnej podhorskej prírody. Rodáčka z Vimmerby vyrastala na miestnej farme, kde získala inšpiráciu do budúcej tvorby. V takomto prostredí mohla naplno prejavovať aj svoju slobodomyseľnosť. Krátke vlasy a záľuba v počúvaní jazzu bolo v 20. a 30. rokoch 20. storočia medzi švédskymi dievčatami niečím ojedinelým. Časom sa ale ukázalo, aký prínos to malo pre jej tvorbu.
Práca, vzťahy, deti, začiatok kariéry
Aj keď Astrid rada písala už v mladom veku, inšpirácia z detstva musela nejaký čas počkať. Ako 16-ročná začala pracovať v lokálnych novinách, kde sa zamilovala do staršieho ženatého muža, s ktorým o 2 roky otehotnela. To sa nepáčilo jej rodine, čo viedlo k odchodu z rodného domu. Kvôli nedostatku peňazí zverila syna pestúnom a ušla do Štokholmu, kde si našla prácu sekretárky. Ako 23-ročná sa vydala za Stura Lindgrena, s ktorým žila do jeho smrti. Vďaka manželstvu získala späť syna Larsa a o 4 roky po svadbe sa jej narodila dcéra Karin, ktorá zohrala významnú úlohu pri zrode spisovateľskej kariéry jej matky.
Rodí sa nová literárna hviezda – Pipi
Úlohou malej Karin pri naštartovaní kariéry jej matky bolo iba počúvať. O všetko ostatné sa postarala kreativita samotnej Astrid. Po večeroch totiž uspávala dcéru rozprávaním príbehov o dievčati menom Pipi. Jej život, v ktorom nemohli chýbať dlhé pančuchy a dobrodružstvá so zvieratami, sa čoskoro stal námetom na rukopis. Isté vydavateľstvo síce vydanie takejto knihy odmietlo kvôli nevhodnému príkladu Pipinej povahy, no onedlho sa dielu podarí uzrieť svetlo sveta. Pipi Dlhá Pančucha okamžite zabodovala a z Astrid Lindgren urobila medzinárodne známu spisovateľku, ktorá postupne vydala ďalšie úspešné knihy pre deti.
Písala aj knihy pre dospelú generáciu
Netrvalo dlho a spektrum tvorby švédskej autorky sa rozširovalo o ďalšie žánre. Do zbierky jej diel pribúdali rôzne poviedky a romány pred dospelých. Popritom stíhala písať aj scenáre divadelných hier. Niektoré z diel dokonca poukazovali na sociálne a ekonomické problémy v krajine. Príkladom je poviedka Pomperipossa in Monismania z roku 1976, ktorá vznikla na základe jej reálnej skúsenosti s vysokými daňami vo Švédsku. Poviedka ihneď rozprúdila vášnivé diskusie o potrebe úpravy daní až v politických kruhoch.
Najslávnejšie knihy Astrid Lindgren:
– Pipi Dlhá Pančucha (1945)
– Pipi nastupuje na loď (1946)
– Deti z Bullerbynu (1946)
– Pipi na ďalekom ostrove (1948)
– Mio, môj Mio (1954)
– Karlsson zo strechy (1955)
– Leto na ostrove Saltkrakan (1964)
Bohatá literárna tvorba nebola všetkým, čo po sebe Astrid Lindgren zanechala. Spisovateľka sa aktívne venovala aj podpore ľudských práv a práv zvierat. Za tieto aktivity získala v roku 1993 ocenenie Right Livelihood Award. V roku 2002 vo veku nedožitých 92 rokov umiera, no jej knihy žijú dodnes. Na jej počesť je vo Švédsku už pár rokov udeľovaná Cena Astrid Lindgren pre autorov detskej literatúry.
Zdroj foto na titulke: Wikimedia
