Hubárčenie má v našich končinách dlhodobú tradíciu. Vo veľkom sa praktizuje už pár storočí. Dôvodov je viacero. Pre mnohých hubárov je to jednoduchý spôsob, ako spojiť príjemné s užitočným. Zužitkovanie nazbieraných húb v kuchyni totiž sprevádza výlet do prírody, pri ktorom si môžeme dopriať psychohygienu a načerpať nové sily.
Možností na takúto formu relaxu a mentálnej očisty budeme mať v najbližších dňoch pomerne dosť. Vlhšie jesenné dni budú priať rastu rôznych druhov húb vrátane tých, ktoré sú v našich lesoch zbierané najviac. Takýchto druhov je hneď niekoľko. Niektoré rastú len vo vybraných regiónoch, iné nájdeme takmer na celom Slovensku.
Foto: www.pixabay.com
Bedle
Bedle patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce druhy húb na našom území. Nie všetky sú ale jedlé. Hlavným rozlišovacím znakom je prstenec na stopke pod klobúkom. Alergici a ľudia s citlivým trávením však môžu mať mierne ťažkosti aj po zjedení bedlí s prstencom. Tí, ktorí môžu konzumovať tieto huby plné flavonoidov a mastných kyselín bez obáv, ich nájdu počas celej jesene až do novembra v starších listnatých a zmiešaných lesoch.
Foto: www.pixabay.com
Podpňovky
Kým bedle rastú skôr ako osamotené solitéry, podpňovky nachádzame vo veľkých skupinách. Huby malého vzrastu nemajú výraznú chuť, takže používajú sa skôr ako prísada do polievok, omáčok alebo praženíc. Prvé podpňovky sa objavujú už na konci leta. V hojnejšom množstve sú však na pňoch a kmeňoch stromov zhruba od polovice septembra do konca októbra.
Hlivy
Medzi najviac zbieranými hubami nechýbajú ani hlivy. Tie majú v našich lesoch početnejšie druhové zastúpenie. Kvôli vyššiemu obsahu liečivých látok sa zbiera najmä hliva ustricová, ktorá rastie na živých aj odumretých kmeňoch od konca leta do neskorej jesene. Obľúbená je aj hliva buková a hliva dubová, ktoré rastú na kmeňoch stromov v ich rodovom názve.
Foto: www.pixabay.com
Čírovky
Početným druhovým zložením sa môžu pochváliť aj čírovky. Tie sa však na rozdiel od hlív nezbierajú všetky. Z jedlých číroviek sú vyhľadávané najmä čírovky fialové, ktoré spoznáme podľa fialového odtieňa guľatých klobúkov. K jedlým druhom patrí aj čírovka dvojfarebná, ktorá takisto rastie v lesoch a na lúkach až do začiatku zimy.
Kozáky
Aj kozáky sa v našej prírode objavujú v početnom druhovom zložení. Mykológovia doposiaľ neidentifikovali žiadny jedovatý druh, takže konzumovať v tepelne upravenej forme môžeme všetky huby patriace do tohto rodu. Pri zbere húb v listnatých a zmiešaných lesoch sa najskôr stretneme s kozákom brezovým, ktorý je u nás najrozšírenejší. Známy je malým klobúčikom s lahodnou chuťou, vďaka čomu sa hodí do polievok aj do hlavných jedál.
Masliaky
K menším, no hojne rozšíreným druhom patria aj masliaky. Niektoré druhy začínajú rásť už na konci jari, pričom v prírode sa objavujú až do novembra. Príkladom je masliak obyčajný, ktorý spoznáme podľa hnedého klobúka. Ten môže byť guľatý alebo ploskejší, čo závisí od niekoľkých faktorov. Malé hnedé masliaky sa nám podarí nazbierať najskôr v borovicových lesoch. Po zbere si z nich môžeme spraviť lahodnú praženicu alebo zdravú hubovú polievku.
Suchohríby
Z tohto rodu sa u nás najviac zbiera suchohríb žltomäsový. Názov získal podľa žltej farby na spodnej časti klobúka, ktorý je zdrojom viacerých minerálnych látok. Huba stredne veľkého vzrastu sa vyskytuje v listnatých aj ihličnatých lesoch, najčastejšie pri potokoch, kde rastie až do konca jesene, v prípade vyšších teplôt a dostatočnej vlhkosti až do začiatku zimy.
Zážitok z hubárčenia neláka každého. Tým, ktorí si radi pochutnajú na čerstvých hubách bez toho, aby ich museli zbierať v lese, sa naskytá možnosť pestovania priamo doma. Dlhodobo známe je najmä pestovanie šampiňónov. Pri vytvorení optimálnych podmienok nám doma vyrastú aj hlivy, bedle a iné menej známe druhy, napríklad stále viac obľúbená golierovka.
Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com