Čo majú spoločné úspešné biznis nápady?

0
Čo majú spoločné úspešné biznis nápady?

Pravdepodobne už každému z nás prebleskol hlavou podnikateľský nápad, ktorý by mohol byť úspešný, keby sme ho dotiahli do konca. Väčšina z nás sa bojí začať podnikať.

Máme pocit, že by sme nevedeli ponúknuť zákazníkom niečo atraktívne, alebo by sme nedokázali svoje produkty a služby dostatočne spropagovať a nájsť dosť zákazníkov, následkom čoho by sme prišli o peniaze, ktoré sme do podnikania vložili.

Niekedy však stačí len prekonať strach a pozrieť sa na podnikanie z úplne iného uhla pohľadu. Napríklad ako na obrovskú príležitosť pre sebarealizáciu alebo ako na možnosť pomôcť svojmu mestu a ľuďom v ňom. „Čím viac lokálnych tovarov a služieb bude na trhu, tým bude zo Slovenska bohatšia a prosperujúcejšia krajina,“ myslí si Martina Novotná z portálu Akčné ženy, ktorá o skúsenostiach s podnikaním hovorila na biznis raňajkách Slovenskej sporiteľne #akonato.

Pritom podnikanie môže mať naozaj formu bežnej práce. Stačí, ak je nápad na podnikanie svieži, v niečom inovatívny, prípadne zapláta dieru na trhu. Samuelovi Olejárovi a Jánovi Vlkovi z Pure Nuts, ktorí sa pred pár rokmi rozhodli vyrábať kvalitné arašidové maslo, sa to podarilo. „Každý reagoval, že sa to nedá, že na tom nezarobíme,“ vysvetľuje Samuel.

Nápad prišiel počas obedných páuz v korporáte, kde pracovali. Jánovi totiž chýbala chuť pravého arašidového masla, na ktoré si zvykol počas pobytu v Spojených štátoch. Náhrady, ktoré sa predávali v našich obchodoch, ho vôbec neoslovili. Dnes už svoj biznis rozšírili aj o iné produkty, dostali ich napríklad aj do známej siete drogérií, s čím im pomohla Slovenská sporiteľňa v rámci Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky.

Samuel Olejár

Dôležitý je dopyt

Pri akomkoľvek podnikateľskom nápade je dôležité spraviť si najskôr prieskum trhu. Zistiť, či je náš nápad taký originálny, ako si myslíme, či je po produktoch a službách, ktoré chceme ponúkať na trhu dostatočný dopyt. Podľa prieskumu Akčných žien je v súčasnosti najžiadanejšou profesiou správca počítačových sietí. Bez problémov sa však uživia aj ľudia poskytujúci remeselné práce či tradičné služby. „Ľudia si dnes musia počkať na inštalatéra či montážnika, ktorých je naozaj veľký nedostatok,“ vysvetľuje Martina.

Podobne je to aj v zdravotníctve. „Poznám úžasné príbehy lekárov či lekárok, ktorí si otvorili vlastné ambulancie. V ich meste ich bolo nedostatok, pomohli sebe, ale aj danej lokalite,“ konštatuje. Treba dodať, že išlo najmä o lekárky – matky, ktoré vďaka vlastnej ambulancii dokázali lepšie skĺbiť prácu a rodinu.

Akčné ženy podporujú v podnikaní hlavne ženy. Podľa nich totiž práve tie potrebujú viac postrčiť. Sú opatrnejšie, viac sa boja. Vidieť to aj na číslach. Podnikateľov je až 70 %, zatiaľ čo podnikateliek len 30 %. „Muži majú jasné ciele, majú podnikateľský zámer a idú za zárobkom. Na rozdiel od nich ženy idú podnikať, lebo potrebujú flexibilný pracovný čas, často začínajú s biznisom počas rodičovskej dovolenky. Podnikajú preto, aby sa popri práci vedeli venovať aj deťom,“ konštatuje Martina.

Martina Novotná

Keď zisk nie je na prvom mieste

Úspech môžu mať aj nápady, ktoré sú skôr ako na zisk, zamerané na prínos pre spoločnosť. „Hovoríme o sociálnom podnikaní, ktoré je na Slovensku ešte stále pomerne neznámym pojmom,“ vysvetľuje Michala Hrnčiarová, zakladateľka Coworkingu Cvernovka. Ak sa niekto rozhodne založiť si sociálny podnik, malo by byť jeho podnikanie trvalo udržateľné, a to aj finančne a napriek tomu, že zisk nie je jeho hlavnou motiváciou.

Podobne to bolo aj u Juliána Gerharda, spoluzakladateľa platformy Zmudri.sk, ktorá učí tínedžerov rozpoznávať hoaxy, zvládať stres pred prijímačkami alebo maturitami, pomáha im s výberom strednej školy alebo si vďaka nej môžu zlepšiť finančnú gramotnosť. V dohľadnej dobe pribudnú aj videá o podnikaní. „Mladí si ich celkom pýtajú,“ vysvetľuje Julián. „Veľa ľudí nás odhováralo, že to, čo chceme robiť, je veľmi naivné a náročné. Vraj je doslova až nemožné mladých ľudí vzdelávať o občianskych témach,“ hovorí Julián. Priznáva, že je to veľmi ťažké, ale darí sa im. Keďže videá pre mladých sú zadarmo, tvoria ich vďaka ziskovej časti svojho biznisu – vyrábajú náučné videá pre
komerčný sektor.

Michala Hrnčiarová a Julián Gerhard

Slovenská sporiteľňa realizuje špeciálny program pre neziskové organizácie, kde podporuje práve takéto sociálne podniky. Neziskové organizácie a sociálne podniky, ktoré majú merateľný pozitívny sociálny dopad na spoločnosť, môžu prediskutovať so špecialistami banky svoj zámer a zistiť, či je pre nich financovanie formou bankových úverov a záruk vhodné.

Financie banky už pomohli vyše 200 neziskovkám, napríklad domovom sociálnych služieb, zariadeniam pre ľudí so špeciálnymi potrebami alebo inkluzívnym škôlkam. Takéto financovanie im môže pomôcť v rozbehu, pri kúpe a rekonštrukcii nehnuteľnosti, či kúpe špeciálneho vybavenia s cieľom rozšíriť svoje kapacity, ale napríklad aj preklenúť refundácie z projektov podporených z európskych a národných zdrojov. Viac o programe na
www.slsp.sk/neziskovky.

Startupová scéna

Zmudri.sk by sme mohli priradiť aj k rozvíjajúcej sa startupovej scéne na Slovensku. Aj oni totiž prostredníctvom technológií menia zaužívaný spôsob života. Práve toto by totiž malo byť motiváciou každého rozbiehajúceho sa startupu. „Definícií startupu je niekoľko, ale vo všeobecnosti má ísť o inovatívnu, technologickú a mladú spoločnosť,“ vysvetľuje Patrik Ruman zo StartuPeak, slovenskej komunity pomáhajúcej s rozbehom – ako to už aj názov naznačuje – startupov.

Na Slovensku patrí medzi startupy okolo tisíc firiem. Slovenská startupová scéna však musí prejsť zmenami, aby sa zvýšil počet tých naozaj úspešných.. „Za posledné dva – tri roky máme aj na Slovensku pár úspešných príbehov, kedy firmu zakladatelia odpredali zahraničnému investorovi alebo veľkej korporácii. Takzvaného Jednorožca – teda firmu s hodnotou nad miliardu USD – nemáme však zatiaľ žiadneho,“ poukazuje na stav slovenskej startupovej scény Patrik.

Našťastie dnes už aj u nás celkom dobre funguje podporná sieť pre začínajúcich podnikateľov. „Jednou z možností je aj LinkedIn, kde sa dá spojiť s úspešnými ľuďmi, ktorí už predali svoje firmy a sú častokrát ochotní sa stretnúť na kávu a porozprávať sa o svojej ceste,“ konštatuje Patrik. Odporúča však aj účasť v rôznych inkubátoroch a akcelerátoroch, kde v priebehu dvoch až troch mesiacov dokáže človek vytvoriť hotový produkt, prípadne získať investora na ďalší rast svojej firmy.

Patrik Ruman

Bez peňazí to veľmi nejde

Od mentorov sa začínajúci podnikatelia môžu dozvedieť aj to, kde zohnať peniaze na svoj biznis. „Jedna teória hovorí, že treba počkať na prvých zákazníkov,“ konštatuje Patrik Ruman. Dá sa to napríklad vtedy, ak človek rozbieha biznis popri svojej hlavne práci. Z príjmu totiž dokáže ušetriť a takto získať vlastný kapitál potrebný na rozbeh. Následne sa už dá využiť bankový úver, prípadne sa poobzerať po väčších inštitucionálnych partneroch či štátnych programoch. Nevýhodou je priveľká byrokracia štátnych schém pomoci, s ktorou sa treba popasovať a skutočnosť, že mnohé banky vyžadujú, aby firma fungovala aspoň dva roky.

Už od roku 2015 Slovenská sporiteľňa realizuje špeciálny program pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky, ktorí nabrali skúsenosti, majú dobrý nápad alebo prototyp a chcú sa pustiť do vlastného podnikania alebo podnikajú veľmi krátko. So špecialistami a špecialistkami banky môžu prediskutovať svoj biznis plán a predpoklady na podnikanie. Spolu vypočítajú, či sú ich budúce odhadované príjmy realistické, a či sú schopné pokryť všetky firemné, rodinné a súkromné výdavky.

Bankové úvery, lízingy a bezplatné vzdelávanie pomohli v rozbehu už viac ako 7 000 začínajúcim podnikateľom a podnikateľkám, i keď niektorým z nich odporučili, aby sa svojmu hobby venovali len popri zamestnaní. Viac o programe na www.zacinamepodnikat.sk.

Záznam z biznisraňajok si môžete pozrieť tu.

žiadne príspevky na zobrazenie