Vysoká škola – tak veľa odborných názvov a tak zúfalo málo z nich prežitých! Dodnes si pamätám, ako hrdo som prehlasovala pri skúške z Makroekonómie, že isté javy platia len a len za inak nezmenených podmienok. Bola to akási veľmi dôležitá bodka za odpoveďou, Ceteris Paribus.

Ceteris paribus (z lat. pri rovnakom ostatnom alebo pričom ostatné je nezmenené) je latinský výraz používaný najmä vo vede a vsúvaný do viet na vyjadrenie, že všetky ostatné podmienky či okolnosti okrem tých, ktoré sa spomínajú v danej vete, považujeme za nezmenené

Akoby na tej bodke stálo celé pochopenie ekonomického javu – a následne zápis do indexu. A človeče ono stojí, a nielen ekonomického javu. Dnes viem o čosi viac, a síce že som tú vetu nespočetne veľakrát v živote mylne dodržiavala.

Realita sa stále mení

Častokrát, keď vsadíme na “istotu” z minulosti a sami seba presvedčíme, že je možná jej úplná kópia v súčasnosti, slepo dodržiavame ceteris paribus. Prečo? Pretože CP sa jednoducho prakticky nevyskytuje. Realita sa neustále mení. Nie je v našich silách zaistiť inak nezmenené podmienky ale je v našich silách povšimnúť si, čo všetko je inak, a tak skúsiť poupraviť platnosť svojich predpokladov.

Včerajší nápad na nákup určitého tovaru či služby, nie je automaticky platný pre jeho dnešné uskutočnenie, prípadne ďalšiu budúcu reprízu. A ani opakovaná porcia jedla, ktoré nám zrovna chutí neprináša väčší pôžitok. Ba čo viac, ona nenosí ani len rovnaký pôžitok.

Znižovanie účinku ďalšej dávky

Matne si spomínam na ďalšiu tému prednášky nesúcu názov “Hraničná užitočnosť“, a tiež aj na to, že jej grafické znázornenie ukazuje nebezpečne nadol.  Vypovedá tak o skutočnosti, že každá ďalšia dávka (čohokoľvek), znižuje naše potešenie (úžitok). Aj keď sa úporne snažíme o to, dostať z toho čím viac. Nefunguje!!! Poznáte tiež tie situácie v živote, keď do toho čohosi jednostranne vkladáte a vkladáte svoju energiu, a ono to postupuje pomalšie a pomalšie? Čo mi to tak pripomína?

Klesajúce výnosy

Aha, už som na ďaľšej kapitole v pomyselných skriptách. Píše sa v nej o Zákone klesajúcich výnosov, ktorý stanovuje, že s rastúcim množstvom jedneho inputu (vstupu) Ceteris Paribus – už vieme, že pri nezmenenom množstve ostatných inputov, celkový output (výstup) narastá pomalšie. Inými slovami vystihuje bod, v ktorom to, čo získame, je menej než to, čo do toho investujeme.

Takže už teraz vieme, že na teoretickej ceteris paribus sa staviať nedá, a ani zvyšujúca sa dávka a jednostranné úsilie donekonečna nevedú k výšinám.

Užitočné vynaloženie energie alebo komparatívna výhoda

Koľko rozhodnutí by mohlo dopadnúť inak pamätajúc na tento rozmer ekonomickej teórie. Na robenie dobrých rozhodnutí v každom jednom momente. Na čo všetko vynakladáme našu energiu? O tom hovoria alternatívne náklady – predstavujú hodnotu statkov alebo služieb, ktorých sme sa vzdali vyjadrené v hodnote najvýhodnejšej možnej alternatívy. Musíme sa rozhodnúť, čoho vyrobíme viac a čoho menej. Pri tomto si uvedomíme zodpovednosť.

Zdá sa to byť ťažké? Nemusí, ak by sme sa zaoberali prevažne vecami, pri ktorých máme tzv. komparatívnu výhodu. Teda – skúsme väčšinu svojho drahocenného času namieriť na veci,

ktoré vyrobíme ľahšie (s väčšou radosťou) a lepšie (pretože nás to prirodzene baví) ako iní. Čo tak aspoň v pomere Mr. Pareta – 80/20 ?

A ešte, pozor na optimálne množstvo zozbieraných informácií a porovnávanie výlučne porovnateľného. Stáva sa až priveľmi často, že informácie sú na trhu rozložené asymetricky. Odberateľ-príjemca služby nedisponuje ani zďaleka dostatočným množstvom informácií oproti ich poskytovateľovi-dodávateľovi. To vedie k tomu, že ak naše pokusy nezlyhajú na podmienke Ceteris Paribus, posunie ich “na krivke úžitku” nadol – tzv. nedostatočná informovanosť.

Želám nám všetkým “index” plný úspešne zvládnutých životných skúšok, v ktorých sme obstáli vďaka správnej miere a múdrym voľbám v rozhodujúcich chvíľach!!!