Conrado Giménez je molekulárny biológ. Jedna udalosť ho priviedla k tomu, že dal výpoveď v troch významných španielskych bankách. Skončil na veľmi dôležitých pozíciách, ale nikdy by ho nenapadlo, že to spôsobí takmer smrteľná nehoda. Tá mu totiž zmenila život.

Jedného dňa, keď odchádzal z práce, sa stalo niečo, čo sa stalo prvým krokom v najväčšom projekte jeho života, ktorý mal zachrániť tisíce životov.

„Vyšiel som zo zasadnutia správnej rady a mal som takmer smrteľnú nehodu.“ Niekto ignoroval značku a narazil do môjho auta tak, že moje auto skončilo v múre. Hasiči ma museli vytiahnuť a ja som stratil vedomie.“

Conrado sa prebudil v nemocnici a uvedomil si, že situácia je veľmi vážna: život alebo smrť. „Myslel som si, že to nezvládnem, a preto som sa modlil k Bohu: „Ak mi dáš život, budem pracovať kdekoľvek, kde chceš.““ A hoci nehoda bola veľmi vážna, po niekoľkých mesiacoch zotavenia sa vrátil do banky. Vďaka tejto skúsenosti sa však život Conrada začal meniť.

Dobrovoľník u mníšok Matky Terezy

„Začal som dobrovoľníčiť u mníšok Matky Terezy z Kalkaty, v noci som sa staral o pacientov s AIDS, kde zomierali chorí.“ Conrado zistil, aké je to byť dobrovoľníkom, a nemohol prestať: „Mal som skúsenosť z Peru, pôsobil som v Lime a Cuzcu. Tam som sa stretol s deťmi z ulice, ktoré nemali čo jesť a jedli odpadky. Nakŕmil som ich a išli so mnou do kaplnky.“

Zachraňuje matky

A práve na tomto mieste vďaka svojej skúsenosti objavil nové povolanie: „Veľmi ma dojalo, keď som videl rodiť matky, ktoré by bez mojej pomoci vykrvácali. Potom som sa rozhodol venovať najdôležitejšiemu podnikaniu na svete: rodine.“

A Conrado, ktorý vedel o podnikaní veľa, vraví, že „generálnym riaditeľom rodiny je matka, žena. Myslím si, že jej musíme pomôcť, milovať ju a objať, aby sme posunuli túto spoločnosť vpred.“

„Nechal som všetko a urobil som krok vpred,“ povedal Conrado portálu Aleteia. V tomto procese „som urobil veľa pútí do kaplnky Schoenstatt.“ Conrad musel prejsť cez park Casa de Campo v Madride, aby sa dostal ku kaplnke, a niekedy sa z dvojhodinovej prechádzky stala až sedemhodinová.

„Vyhľadal som dievčatá, ktoré pracovali ako prostitútky v Casa de Campo, a modlili sme sa spolu, zatiaľ čo ich klienti čakali neďaleko. Pomáhal som im, pretože som videl, že sú to matky, ktoré sú schopné predať svoje telá, aby zachránili svoje deti. Niektorí z nich skončili ako katechétky vo farnosti.“

Conrado preto začal pomáhať ženám a matkám v Španielsku. Začal tento odvážny podnik sám, mysliac si, že „ak je to bláznivý nápad, o pár mesiacov skončí, ale ak to bude od Boha, bude pokračovať a Boh tam dá tých správnych ľudí.“

Potravinová banka a Nadácia Kmotra

„Banka dieťaťa, kde sa poskytuje jedlo a pomoc pre dojčatá. Jedným z dôvodov, prečo dochádza k potratom, je skutočnosť, že matky nemajú to najdôležitejšie pre život: mlieko, plienky, jedlo… Zhromaždil som jedlo a distribuoval ho.“

Jedna z prvých žien, ktorým pomáhal, bola v strašnej situácii. Bolo to „dievča, ktoré chcelo spáchať samovraždu, a za ktoré som sa celú noc modlil. Na druhý deň som od nej dostal e-mail s textom: „Moja drahá krstná mama, moje sny sa splnili.“

A z toho vychádza názov projektu: Nadácia Madrina (Kmotra). Divča bolo jedným z prvých prípadov, ktoré riešil. Mala 14 rokov. Teraz má 30 a má deväť detí.

„Pomohol som jej dostať sa dopredu a teraz mi ona pomáha so založením azylu.“ Spravili sme azylový dom. Matky boli z niektorých domov vyhodené, pretože ich deti plakali, a tak som si sám začal zriaďovať azolové byty. Teraz tam ubytujeme asi 30 matiek,“ hovorí Conrado.

Prvé ocenenie

Desať rokov od začiatku tohto šialeného nápadu, po tej strašnej nehode a jeho rozhodnutí vzdať sa úspešnej kariéry, dostal Conrado Giménez svoje prvé ocenenie: cenu Telva. Je to ocenenie udelené jednou z bánk, v ktorých pracoval.

„To bola Božia odpoveď, aby som vedel, že to bola správna cesta. Nevedeli, že som ich kolega. Teraz mám viac krstných matiek, viac spolupracovníkov… Aj keby som mal iba jeden prípad, stálo by to za to.“

Nezastaviteľný rast

Odvtedy jeho nadácia neprestala rásť. „Len v minulom roku sme prijali 320 000 volaní o pomoc, spolu 4 000 prípadov denne,“ hovorí Conrado. „Dodali sme od 30 ton štvrťročne do 20 ton denne, a to všetko v dôsledku pandémie. Ale ovocím našej práce sú všetky deti, ktoré boli zachránené. Predstavoval som si, že jedlo bude veľmi potrebné, a preto sme boli pripravení. Potravinová banka zachránila mnoho životov.“

Keď sa pozrieme späť, vrátime sa k tej nehode a prvým krokom o 20 rokov neskôr, Conrado hovorí veľmi jasne: „To všetko je zásluha Panny Márie. Bez nej by nebolo možné prežiť. Je to projekt lásky k detstvu, k materstvu a k Panne. Je to niečo sväté a od Boha, čo vložil do mojich rúk, a modlím sa, aby som mohol byť pokorným a dôstojným nástrojom lásky v jeho rukách. Môžeme povedať, že sme za týchto 20 rokov pomohli jeden a pol miliónu detí.“

Zdroj: alteia.org