Povzbudzujúca sebaobrana je pre inštruktorku Bianku Urbanovskú veľmi silnou a osobnou témou. Predtým, ako sa z nej stala inštruktorka, sama absolvovala kurz sebaobrany, pretože sa cítila bezmocná konfrontovať sexuálne obťažovanie v uliciach. Dnes už učí čeliť násiliu iných, najmä ženy a deti. V rozhovore nám prezradila:

• či sa dokáže žena ubrániť útočníkovi,
• na čo je vhodný kurz sebaobrany,
• akých je 5 zásad sebaobrany,
• aké prostriedky sebaobrany odporúča nosiť so sebou,
• ako zareagovať na neznámeho muža na ulici, ktorý vás obťažuje.

Založili ste projekt ZA SEBA. Skúste ho našim čitateľkám priblížiť.

ZA SEBA je názov kurzov povzbudzujúcej sebaobrany (z originálu Empowerment through self defense). Vo svojej podstate ide o holistický prístup k osobnej bezpečnosti, ktorý študentkám alebo študentom dáva možnosť vybrať si ako najlepšie a najbezpečnejšie zareagovať na rôzne situácie od diskomfortnej až po nebezpečnú. Zahŕňa teda rôzne techniky od mentálneho nastavenia, cez priestorové vnímanie, verbálnu sebaobranu až po jednoduché a efektívne fyzické techniky. Je to tiež jediná stratégia prevencie násilia, ktorá podľa výskumov efektívne znižuje šance, že si vás niekto vyberie za cieľ útoku.

Ako vznikol tento nápad?

Povzbudzujúca sebaobrana nebol môj nápad – patrím pod medzinárodnú sieť tréneriek a trénerov ESD Global, ktoré založili ženy venujúce sa bojovým umeniam, sebaobrane, sociálnej práci, výskumu a iným príbuzným odvetviam. Odvíja sa to od feministickej sebaobrany, ktorá už desiatky rokov dozadu upozorňovala na to, že sebaobrana nemôže byť jednoliata a musí byť prispôsobená individuálnym potrebám jednotlivcov a skupín.

Jedným z príkladov toho je fakt, že ženy zažívajú iný typ násilia ako muži a taktiež majú iné mechanizmy na to, aby ho zastavili, či sa s ním vysporiadali. Rovnako aj deti, ľudia bez domova, zdravotne znevýhodnení, či rôzne iné minority. Preto je potrebné aj k výučbe sebaobrany pristupovať citlivo s ohľadom na možnosti účastníčiek/účastníkov kurzu, či už vzhľadom na prežitú traumu, možnosti ubytovania, fyzické možnosti a pod.

Z čoho vychádzajú vaše prvky sebeobrany? Ktorým bojovým umením ste sa inšpirovali?

Ako som spomínala, systém, ktorý učím zostavili odborníčky a odborníci z rôznych odvetví – rovnako aj bojových umení. Učíme fyzické techniky, ktoré sú veľmi jednoduché, zapamätateľné, avšak efektívne. Bežný človek nepotrebuje (a väčšina ani nechce/nemôže) venovať čas 2x do týždňa 20 rokov nejakému bojovému umeniu, aby bol schopný sa brániť.

Určite tým nechcem naznačiť, že každý, kto prejde kurzom sebaobrany bude 100% nezraniteľný a dokáže odolať čomukoľvek – ale minimálne ho pripraví (alebo by aspoň mal) na rôzne situácie, nielen život ohrozujúce. Tak isto bojové umenia vo všeobecnosti nezahŕňajú verbálne stratégie sebaobrany a sústreďujú sa najmä na telesnú obranu.

Prečítajte si aj: Ako môžeme v čase pandémie bojovať proti násiliu na ženách?

Pre koho sú vaše kurzy určené?

Primárne sa zameriavam na dievčatá a ženy od 14 rokov, avšak na základe skúseností z hodín s mladšími teenagermi (10-13, dievčatá aj chlapci), by som veľmi rada pokračovala aj s touto skupinou. Som presvedčená, že povzbudzujúca sebaobrana je niečo, s čím by mali deti vyrastať, samozrejme jazykovo a technicky primerane k ich veku. Na to však potrebujem ďalšie personálne kapacity – ak pracujete s deťmi a chceli by ste priniesť povzbudzujúcu sebaobranu do vašej triedy, ozvite sa mi (úsmev).

Ako fungujete počas koronakrízy?

Bolo a je to dosť náročné, keďže sebaobrana je z istej časti fyzická a niekedy hlučná záležitosť. Organizujem online workshopy a webináre, kde preberáme v zjednodušenej verzii všetkých 5 zásad sebaobrany: mysli, zakrič, uteč, bojuj, povedz. Samozrejme, fyzická časť (bojuj) je obmedzená, rovnako ako krik, avšak nie je to niečo, čo by ženy nemohli cvičiť, keď a kde si na to nájsu príležitosť. Momentálne sa však uvoľňujú opatrenia a od konca mája a počas leta plánujem v komornom prevedení aj fyzické kurzy v rámci toho, čo bude povolené.

Je dobré nosiť so sebou pre istotu nejakú zbraň? Čo odporúčate?

Jediná pomôcka, za ktorú sa postavím, je slzný sprej. Funguje na dostatočnú vzdialenosť (podľa typu spreja) a dokáže protivníka ochromiť dostatočne na to, aby ste buď utiekli alebo použili fyzickú techniku a potom utiekli. Pri sebaobrane je základom byť od (potenciálne) nebezpečného človeka čo najďalej. Taktiež je vhodné si kúpený sprej otestovať vopred na mieste, kde nie sú ľudia, aby ste s ním vedeli narábať. Ak prechádzate časťou mesta, kde sa bojíte, majte ho radšej pripravený v ruke, nie v útrobách kabelky.

Čo sa týka iných zbraní/pomôcok, buď sú určené na boj zblízka alebo treba na ne odborný tréning a/alebo ich nesprávnym použitím môžete ublížiť sebe. Verte mi, že by ste nechceli ísť do súboja, kde sú prítomné 2 nože a obzvlášť, pokiaľ by ste s ním nevedeli profesionálne narábať. To nechce nikto. Paralyzér je rovnako na ochromenie zblízka a je potrebné ho držať na človeku zopár sekúnd. To môže byť veľká výzva, keďže váš cieľ nie je statický. Jednoducho povedané, voľte efektivitu a jednoduchosť pred hocičím iným.

Ďalšie, rovnako dôležité skutočnosti, sú napríklad to, že:

• väčšinu pomôcok si môžu ľudia zaobstarať až po dovŕšení 18 rokov (brániť sa musíme aj predtým);
• v mnohých krajinách EU aj mimo nej sú viaceré pomôcky a zbrane ilegálne;
• niektoré môžu spôsobiť fatálne zranenia či už vám alebo protivníkovi – a to nemusí byť primerané celej situácii.

Vzhľadom k tomuto odporúčam skôr použitie vlastného tela, hlasu a z pomôcok slzného spreja.

Má žena šancu proti silnejšiemu protivníkovi? Po akej dobe cvičenia sa vie teoreticky ubrániť?

Niektoré štúdie ukazujú, že ženy sa dokázali ubrániť asi v polovici prípadov bez ohľadu na to, či boli na kurze sebaobrany. Taktiež je dôležité uvedomiť si, že v sebaobrane hrá rolu mix viacerých faktorov – nedobrovoľná stresová reakcia (paralýza, boj, útek, disociácia,…), sebavedomie, možnosti vyplývajúce z kontextu (napr. je to niekto, s kým žije pod jednou strechou vs. niekto, koho už v živote neuvidí), príležitosť, ostražitosť, fyzické schopnosti (viem dobre bežať alebo budem musieť zostať a postaviť sa za seba), dostupnosť pomoci a schopnosť zavolať si ju, a mnohé iné.

Kurz sebaobrany by mal ukázať viaceré techniky na zvládanie rôznych momentov v rôznych situáciách. Pretože rovnako, ako šikovnú boxerku dokáže násilie od niekoho známeho prekavpiť natoľko, že ostane paralyzovaná a neubráni sa, tak isto môže seniorka doslova zbiť neznámeho útočníka na ulici. My však vieme vďaka výskumom s istotou povedať, že povzbudzujúca sebaobrana nielen, že znižuje šance, že si nás niekto vyberie za cieľ, ale aj to, že sa budeme brániť a úspešne sa ubránime. Kvalitný kurz sebaobrany tiež búra mýty o násilí a učí, že násilie nie je zodpovednosťou obete a že vždy spravila všetko, čo mohla a vedela, aby prežila. Pretože je to tak.

Nevenujete sa však len fyzickej stránke, ale kladiete dôraz na asertivitu žien. Čo radíte ženám, keď ich osloví na ulici neznámy muž a nechcú sa s ním rozprávať?

Vždy je dôležité uvedomiť si svoje možnosti a vnímať pocity (intuíciu). Cítite sa v pohode, ale vás to otravuje alebo pri ňom cítite strach? Pravdepodobne vám automaticky napadne ignorovať ho, avšak okrem toho, že to môže pôsobiť nepríjemne, to môže vysielať správu, že sa má dotyčný snažiť viac. Samozrejme, niektorí ignoráciu pochopia hneď. My však do balíka možností pridávame ďalšiu techniku – komunikáciu.

Môžete mu povedať napr.: „Rada (by) som sa s vami rozprávala, ale mám za sebou ťažký deň a potrebujem vypnúť. Ďakujem za pochopenie.“ Ak to nezaberie, môžete to dôraznejšie zopakovať („Poprosila som vás, aby ste ma neoslovovali, pretože nemám chuť sa rozprávať. Rešpektujte to, prosím.“) a prípadne sa premiestniť, nastúpiť do autobusu alebo ísť do blízkeho obchodu, kde sú ľudia. Zásadne pri komunikácii vykajte, aj keby on vám tykal.

Čo by ste odporučili žene, ktorú prenasleduje stalker?

Veľmi závisí od okolností. Prenasleduje vás niekto na ulici? Skúste prudko zmeniť smer a pozorujte, či ide za vami. Hľadajte miesta, kde sú ľudia a svetlo (obchod, hotel, bar) a choďte tam a zavolajte si odtiaľ pomoc či odvoz. NEVOLAJTE s nikým počas toho, ako sa prenasledovanie deje – zamestná vám to ruky a  rozptýli vašu pozornosť, ktorá má byť predovšetkým na možnom útočníkovi. Osoba na druhej strane vám nemá ako pomôcť.

Čo ak je to niekto, koho ste nedávno spoznali a on vás prenasleduje? Tu sa ako najbezpečnejší spôsob javí vedomá a KONZISTENTNÁ ignorácia, pretože keď prenasledovateľovi zavoláte po tom, čo vám nechal 10 správ, dávate mu tým najavo len to, že všetko, čo potrebuje na dosiahnutie našej pozornosti, je napísať vám 10 správ. On sa bude snažiť tlačiť na všetky body, ktorými vyprovokuje reakciu – vyvolanie pocitu viny, obťažovanie, urážky.  Pretože reakcia a vaša pozornosť je to, čo chce. Aj keď za ním pošlete otca alebo kamaráta – je to vaša reakcia a 1:0 pre neho.

Kedy je potrebné na obťažovanie nahlas upozorniť a kedy je muža lepšie ignorovať?

Toto je hlavne veľmi individuálna záležitosť. Absolútne nevyhnutné je to, keď vy uznáte za vhodné, že to potrebujete. Veľmi nerada hovorím ženám, že sa MUSIA ohradiť, pretože niekedy naozaj nemusíme mať deň, keď chceme nejakému neohrabancovi vysvetľovať, že cmukanie a pískanie nie je OK. Výber ignorácie však so sebou nesie to, že sme sa za seba nepostavili, no frustrácia zostáva.

Tak isto si dotyčný môže myslieť, že takéto správanie je prijateľné. Preto odporúčam ozvať sa – aj keď len jednoduchým: „Prestaňte na mňa pískať. / Toto si ku mne nedovoľujte. / Nechajte ma. / Nekričte po mne.“ Jednu frázu si vyberte a naučte sa ju naspamäť – ako sa hovorí, aj keby vás o polnoci zobudili. Tak budete mať niečo pripravené, keby sa to stalo a nechytí vás panika zo straty slov.

Mali ste aj vy niekedy osobnú skúsenosť s napadnutím?

Áno. Či už išlo o fyzické, verbálne, individuálne aj skupinové, dokonca sexuálne zneužívanie v mladom veku. Našťastie (a svojím spôsobom aj vďaka sebaobrane) som sa z toho dostala dobre. Chcela by som len podotknúť, že poznať techniky sebaobrany neznamená, že nebudete mať strach. Sú situácie, kedy strach pociťuje každý – a je to normálne, ba dokonca nevyhnutné pre prežitie. Ide skôr o to, ako ten strach spracujeme a vieme myslieť počas toho, keď nám telo valí adrenalín každou žilou.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Z dlhodobého hľadiska by som rada posunula ZA SEBA na vyššiu úroveň – chcela by som, aby to bola organizácia, ktorá prináša povzbudzujúcu sebaobranu k čo najviac ženám a deťom po celom Slovensku. Chcem organizovať tábory, učiť na školách, spolupracovať s inými organizáciami na Slovensku a po celom svete, aby sme dali násiliu jasné STOP a aby sa každý človek dokázal postaviť za seba (ako už názov projektu napovedá) a aj za druhých, ktorí to potrebujú. Taktiež sa plánujem zúčastniť viacerých tréningov na zdokonalenie svojich trénerských schopností a pracujem na tom, aby som bola certifikovaná v adrenalínovej sebaobrane IMPACT.

Foto na titulke: Foto Denník N – Vladimír Šimíček