Námorníctvo bolo pre ženy dlhé roky tabu takmer na celom svete. Výnimkou nebolo ani Francúzsko, ktoré v minulosti bránilo ženám zúčastňovať sa objaviteľských plavieb. Aj táto prekážka na ceste k rodovej rovnosti však bola čoskoro prekonaná. Chtiac-nechtiac sa o to pričinila práve Jeanne Baret.

Odvážna francúzska botanička snívala o cestovaní po svete už v mladom veku. Napriek tomu, že ženy nesmeli v 18. storočí vstúpiť na palubu lodí francúzskeho námorníctva, Jeanne Baret sa tieto veľké cestovateľské sny podarilo naplniť. Možno ani sama nečakala, že sa do histórie zapíše ako prvá žena, ktorá oboplávala svet.

Foto: www.pixabay.com

Kariéru zasvätila liečivým rastlinám

Rodáčka z La Comelle sa narodila v roku 1740. Aj keď od detstva túžila cestovať, už ako 20-ročná sa začala naplno venovať ďalšej zo svojich veľkých „lások“. Tou bola oblasť botaniky, z ktorej ju najviac zaujímali liečivé rastliny a ich využitie. Nie náhodou vstúpila do služby u Philiberta Commersona, ktorý svojho času patril medzi najuznávanejších prírodovedcov vo Francúzsku. Práve pracovná služba u Philiberta sa jej stala osudovou. Osudovou však bola aj pre mnohé iné ženy, ktoré chceli okúsiť plavbu po mori.

Botanika ju doviedla až k cestovaniu

Rozhodujúca udalosť, ktorá zapísala meno Jeanne Baret navždy do histórie, sa odohrala 6 rokov po nástupe mladej botaničky do služby u spomínaného prírodovedca. Ten bol v roku 1766 povolaný na veľkú objaviteľskú výpravu. Jeanne v tom čase pracovala ako jeho hlavná asistentka, ktorá nechýbala pri ničom dôležitom, čo súviselo s Commersonovou prácou. Šéf trval na tom, že chýbať nesmie ani na pripravovanej prírodovedeckej expedícii bez ohľadu na to, že ženy mali zákaz zúčastňovať sa takýchto ciest.

Na palubu sa dostala ako komorník

Ak chcel Philibert dostať svoju asistentku na palubu napriek zákazu, spoločne museli prísť na spôsob, ako Jeanne zamaskovať. Ako najlepšie riešenie sa ukázalo prezliecť ju za komorníka. K tomu neboli nutné žiadne špeciálne úpravy. Košeľa, pánske nohavice a vlasy zopnuté pod pokrývkou hlavy stačili na to, aby sa jej podarilo preplávať poriadny kus sveta bez odhalenia jej skutočnej identity. K tomu prišlo až na Tahiti, kde bola z doposiaľ neznámych dôvodov prezradená pravda.

Miesto trestu plavba na Maurícius

Za porušenie zákazu mal podľa vtedajších zákonov prísť trest a okamžité vylúčenie z plavby. Veliteľ Louis Antoine de Bougainville sa však k obom členom posádky zachoval milostivo. Nielenže ich odmietol potrestať, dokonca im umožnil zostať na palube až do príchodu lode na ostrov Maurícius. Tam boli obaja vysadení, no vďaka francúzskemu guvernérovi, ktorým bol vtedy Pierre Poivre, sa im vodilo dobre. Guvernér bol nadšený ich botanickou prácou, takže okamžite im vytvoril podmienky na zveľaďovanie ich výskumníckej činnosti. Jeanne dokonca začala prevádzkovať hostinec a po Philibertovej smrti sa vydala za dôstojníka J. Dubernata.   

Plavbu okolo sveta uzavrel návrat domov

Vysadením dvojice na ostrove Maurícius sa šance na oboplávanie sveta úplne znížili. Svadba Jeanne a spomínaného francúzskeho dôstojníka však všetko zmenila. Zosobášená dvojica sa rok po svadbe rozhodla odplávať do Francúzska. Návrat domov znamenal pre Jeanne Baret zavŕšenie veľkého dobrodružstva, vďaka ktorému sa francúzska botanička stala vôbec prvou ženou na svete, ktorá oboplávala celú zemeguľu.

Baretovej prvenstvo sa napriek porušeniu zákazu stretlo s pozitívnou odozvou. Predstavitelia Francúzska jej v roku 1785, 10 rokov po návrate domov, dokonca pridelili doživotnú rentu, ktorá mala byť ocenením za jej služby. Pre samotnú Jeanne však bolo najdôležitejšie, že jej odvážne konanie prispelo k tomu, aby sa vo francúzskom námorníctve prelomilo dlhoročné tabu a (nielen) francúzske ženy sa mohli začať zúčastňovať podobných plavieb.

Prečítajte si aj: Mary Somerville – vizionárka, ktorá ženám otvorila dvere do sveta vedy

Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com