Minulý mesiac sa nám do redakcie dostala kniha Žena z Marsu o slovenskej astrobiologičke, vedkyni Michaele Musilovej. Keďže sme o tejto knihe už počuli, s radosťou sme privítali možnosť spraviť recenziu.

Príbeh slovenskej astronautky Michaely Musilovej napísala publicistka Lucia Lackovičová pod hlavičkou vydavateľstva Artis Omnis a je prierezom mimoriadne náročnej cesty mladej ženy za svojím snom.

Na to, aby sa Michaela dostala k cieľu, musí prekonať neskutočne veľa ťažkostí a vyvinúť maximálne úsilie. Každý bod jej kariéry je náročný – najprv absolvovanie francúzskeho lýcea v Ríme, potom univerzita v Londýne, štúdium na prestížnej technickej univerzite Caltech v Kalifornii, doktorandské štúdium v Bristole, práca na jedinečnom výskume extrémofilov a nakoniec simulovaná misia na Mars a Vesmírna univerzita.

Pre človeka, ktorý nepozná pozadie týchto zahraničných štúdií, je veľmi prekvapujúce dozvedieť sa, aké je to pre študentov osobnostne a finančne náročné. Doslova so zatajeným dychom čitateľ sleduje jednotlivé kroky Michaely, ako postupne prekonáva prekážky, a drží jej palce pri každom jednom vydretom úspechu, pretože si ho jednoznačne zaslúži. Stretávame sa s jej výskumom v Grónsku, kde zvláda mimoriadne nepriaznivé podmienky, so získavaním finančných prostriedkov na štúdium, samotným štúdiom a prácou, a nakoniec aj bojom so sebou samou kvôli ideálnej predstave o kráse.

Pri všetkej svojej práci nezabúda na svoje záľuby, ako tanec, v ktorom sa jej tiež podarí vyniknúť. Opisuje aj vzťah so svojím priateľom Jamesom, ktorý dodáva knihe aj inú rovinu.

Náročné financovanie štúdia

Ak chce človek niečo v zahraničí dosiahnuť, nestačí mu talent a pevná vôľa. Okrem samotného štúdia musí zvládnuť celé jeho náročné financovanie. Je ohromujúce sledovať, ako Michaela prekľučkuje celým týmto systémom – raz vyjde grant, niekedy sa podarí získať štipendium, získava sponzorov, osloví charitu, a zároveň popri štúdiu ešte tvrdo, často až do noci, pracuje. Je to cesta odriekania, kedy si musí odkladať každý cent, aby si zarobila.

Celá cesta Michaely si vyžadovala nielen nadpriemerné schopnosti, ale aj neskutočnú motiváciu, silnú vôľu a vytrvalosť. Kým napríklad študovala v Kalifornii na Caltech a poberala štipendium, nesmela zarábať. Pracovala síce pre NASA, ale plat jej mal nabehnúť, až keď oficiálne skončí štúdium. Grant jej vyplácali štvrťročne, preto ju čakalo obdobie bez príjmu.

„Situácia sa zdramatizovala dilemou: jedlo alebo ubytovanie? Musela som si vybrať len jedno z toho, na obe som nemala.“

Popularizácia vedy

Michaela svojou knihou motivuje aj iné ženy, aby išli za svojím snom. Raz ju v škole oslovila študentka a spýtala sa jej, ako sa dostala na Caltech a získala prácu v NASA. Vtedy začala rozmýšľať o popularizácii vedy. Chcela ovplyvniť smerovanie dievčat a žien, aby sa nebáli kráčať k vedným odborom.

„Postupne mi dochádzalo, že ženský vzor je nesmierne dôležitý aj pre iné dievčatá a ženy, nielen pre tie, ktoré navštevujú univerzitu spolu so mnou. Vzory motivujú ku kariérnej ceste, k rozvoju schopností, k osobnostnému nastaveniu a človek nikdy nevie, koho jeho slová a životný príklad inšpirujú. Iste, každý má odlišné podmienky a potenciál, ale vždy sa dá k vysnenému cieľu aspoň priblížiť.“

Prečítajte si aj článok: Danica Kačíková: „Veda je pre žany ako stvorená“

Kritický pohľad na seba

Micheala Musilová je tak trochu perfekcionistka, ale bez toho by sa nedostala v svojmu cieľu. Túto prísnosť niekedy až prehnane aplikuje na seba, a to vo všetkých aspektoch. A tak, pri svojom kritickom pohľade na seba a svoju postavu, sa neustále snaží dosiahnuť ideál štíhlosti, a tak pravidelne beháva a kontroluje kalorický príjem. Jej úprimné vyznanie sa pravdepodobne dotkne takmer každej ženy:

„Bol rok 2014 a práve vtedy som na Slovensku absolvovala fotenie pre magazín SME Ženy. Osobná nespokojnosť s mojím vzhľadom vygradovala, keď som si napriek varovaniam priateľov prečítala komentáre pod online vydaním rozhovoru. Priznám sa, že niektoré z nich ma vtedy zasiahli. Znova som začala behávať, obmedzovať kalórie, ale aj po krátkom prerušení tvrdého programu a aj pri zdravej strave sa moje telo vždy veľmi rýchlo vrátilo k vzhľadu a stavu, aký bol a je preň prirodzený. Tento prirodzený stav však v mojich očiach nenapĺňal štandardy a ideály ženskej krásy.“

„Miesto toho, aby som na seba bola hrdá, aby som sa tešila zo svojich úspechov, cítila som sa zahanbená svojím vzhľadom.“

Slovenka a známe osobnosti

Michaelu už v mladosti veľmi oslovil film Mimozemšťania z hlbín od Jamesa Camerona. V jeden deň prišiel prednášať na Caltech, a tak mala jedinečnú príležitosť osloviť ho po jeho prednáške. Michaela ju šikovne využila.

„Vtedy nastala moja chvíľa. Postavila som sa priamo pred Jamesa Camerona a povedala som: Chcela som sa vám len poďakovať, pretože tu, na Caltechu, som vďaka vám a vďaka vám tiež teraz robím výskum pre NASA. V detstve som videla váš film Mimozemšťania z hlbín a odvtedy sa usilujem stať sa astrobiologičkou a zároveň astronautkou a venovať sa predovšetkým extrémofilom, pretože práve takéto živočíchy by sme teoreticky mohli nájsť na iných planétach.“

Ako zareagoval Cameron? To sa dozviete práve v knihe Žena z Marsu.

Michaela sa pri svojej práci a štúdiu sa stretáva s ďalšími zaujímavými osobnosťami, ako princom Edwardom, spisovateľom Andy Weirom, ktorý napísal predlohu filmu Marťan, alebo významnými americkými astronautmi.

Inšpirácia pre všetky ženy

Kniha je inšpiráciou pre všetky ženy, ktoré sa usilujú splniť si svoj sen. A nielen na vedeckom poli, ale aj v iných oblastiach života.

„Vždy sa dá k vysnenému cieľu aspoň priblížiť.“

„Premáham sa, množstvo vecí robím s nechuťou a s odporom, bývam na smrť unavená, bývala som vyhladovaná, nemala som kde bývať a všetko som to robila preto, lebo som pred sebou videla cieľ, ktorý som prekonávaním seba samej napokon dosiahla. Keby som to neurobila, musela by som sa zmieriť s tým, že sny zostanú snami navždy.“

S Michaelou Musilovou aktuálne pripravujeme rozhovor.

Pripravila Alexandra Vrábelová