Ľudmila Pajdušáková – prvá dáma slovenskej astronómie

0
Ľudmila Pajdušáková – prvá dáma slovenskej astronómie

Astronómia si na Slovensku získala väčšiu pozornosť až po 2. svetovej vojne. Dovtedy sa tejto sfére u nás venovalo len niekoľko vedcov so 100 % mužským zastúpením. Pomer síl sa začal meniť až po príchode Ľudmily Pajdušákovej, ktorá je aj po rokoch považovaná za prvú dámu slovenskej astronómie.

Pomyselný titul prvej dámy slovenskej astronómie sa rodáčke z Radošoviec neušiel len kvôli tomu, že bola našou prvou astronómkou. Meno Ľudmila Pajdušáková sa do histórie zapísalo aj kvôli jej úspešnej kariére, v rámci ktorej posunula slovenskú astronómiu na vyššiu úroveň. Na konto pridala aj niekoľko významných objavov, za ktoré si vyslúžila rešpekt a uznanie aj zo strany zahraničných vedeckých kapacít.

Štúdium a prvé kroky k úspešnej kariére 

Prvá dáma slovenskej astronómie mala k vede blízko už v detstve. Na profesionálnej úrovni sa jej však nevenovala hneď. Po ukončení gymnázia v Kláštore pod Znievom sa jej podarilo získať kvalifikáciu na pozíciu pomocnej učiteľky, ktorá jej umožnila vyučovať na niekoľkých školách. V školstve dlho nezotrvala. V roku 1944 urobila osudové rozhodnutie a zamestnala sa v observatóriu na Skalnatom plese, kde položila základy úspešnej kariéry.

Druhá najväčšia zbierka záberov s meteormi

Prvé veľké úspechy sa po nástupe do zamestnania v tatranskom observatóriu dostavili už po niekoľkých mesiacoch. Ako zamestnankyňa poverená rôznymi technickými činnosťami mala priestor na pozorovanie a fotografovanie vesmírnych telies. 2 roky po nástupe do observatória sa mohla pochváliť pestrou zbierkou záberov s meteormi. V roku 1946 ich mala nasnímaných vyše 11 000. Bohatšou kolekciou záberov tohto druhu sa v tom období mohli pochváliť iba vedci z americkej Harvard University.

Objaviteľka niekoľkých nových komét

Fotenie meteorov a iných vesmírnych telies bolo iba jednou z aktivít, ktorým sa talentovaná astronómka venovala. Zároveň pátrala aj po nových, resp. nepoznaných kométach. V rokoch 1946-1953 ich dokopy objavila až 5, pričom 3 z nich dodnes nesú jej meno. Niektoré objavila sama, iné spolu s kolegami. Prvý z pätice významných objavov si na konto pripísala 30. mája 1946, piatu kométu objavila o 7 rokov neskôr.

Prečítajte si rozhovor so slovenskou astrobiologičkou o jej sne o vesmíre

Žena na čele Astronomického ústavu SAV

V čase objavenia piatej kométy bola Ľudmila Pajdušáková už 3 roky po ukončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK, ktoré vďaka ambicióznosti zvládla popri práci. Vysokoškolské vzdelanie v oblasti astronómie jej pomohlo k získaniu zamestnania v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, kde začala pracovať v roku 1953. O 5 rokov neskôr sa stala jeho riaditeľkou a zároveň prvou ženou vo vedení tohto ústavu. Vedúcu funkciu zastávala až do roku 1979, kedy umrela.

Úspešná bola aj na medzinárodnej úrovni

Po nástupe do vedúcej funkcie v Astronomickom ústave SAV sa prvej slovenskej astronómke otvorili nové možnosti. Okrem práce v ústave sa začala venovať aj tvorbe rôznych vedeckých a odborných publikácií o astronómii a kozmonautike. Isté aktivity mala aj v mierovom hnutí, čo ju v roku 1961 dostalo až do Svetovej rady mieru, kde ako členka pôsobila do roku 1963. O 4 roky neskôr sa jej podarilo dostať do ďalšej významnej medzinárodnej inštitúcie, ktorou bola Medzinárodná astronomická únia.

Úspechy Ľudmily Pajdušákovej nemali iba osobný charakter. Výraznou mierou prispeli aj k posilneniu pozície vtedajšej republiky na medzinárodnom astronomickom poli. Za všetko hovorí uznanie Československa ako astronomickej veľmoci Medzinárodnou astronomickou úniou. Samotná astronómka k tomu prispela aj objavom 5 komét. Okrem tých bolo v rokoch 1946-1959 československými astronómami objavených ďalších 13 komét.

Prečítajte si aj: Aká bola prvá dáma Československa?

Ilustračné foto na titulke: Pixabay

žiadne príspevky na zobrazenie