Marta Wnorowska v súčasnosti pracuje na slovensko-ukrajinskej hranici ako koordinátorka projektu Lekári bez hraníc. Podľa OSN od začiatku vojny 24. februára prešlo na Slovensko viac ako 195 000 utečencov. V nasledujúcom rozhovore opisuje situáciu na oboch stranách hranice.

Aká je situácia v pohraničnom ukrajinskom meste Užhorod?

Užhorod je mesto veľmi blízko Slovenska, vzdialené len dva kilometre, a stalo sa centrom pre distribúciu humanitárnej pomoci do zvyšku Ukrajiny. Zatiaľ je to relatívne bezpečné miesto: je tam možný život podobný normálnemu, ľudia sú na uliciach, nie je zákaz vychádzania, obchody sú otvorené a elektrina, voda a ďalšie služby stále fungujú.

Atmosféra je zároveň znepokojujúca. Pri bankomatoch sa tvoria rady, v lekárňach ubúdajú niektoré produkty a občas je počuť zvuk varovných sirén.

Mesto malo pred vojnou 100 000 obyvateľov, ale počet ľudí sa teraz minimálne strojnásobil. Stalo sa veľmi preplneným, vznikajú tu dopravné zápchy a úrady sa obávajú, že zdroje sa vyčerpajú.

Miestna komunita sa tu vyrovnáva s prílevom vnútorne vysídlených ľudí, z ktorých niektorí sa tu len zastavili pred tým, ako pokračovali v ceste. Ľudia, ktorí prídu, sa môžu zaregistrovať a získať nejaké potraviny, oblečenie a lekársku pomoc. Zatiaľ tu nie sú tábory, takže ľudia zostávajú v komunite; niektorí majú príbuzných, iní bývajú v hoteloch alebo verejných zariadeniach. Niektorí ľudia trávia čas na železničnej stanici, kde čakajú na ďalší vlak alebo na to, kým ich niekto vyzdvihne. Niektorí tam dokonca prespávajú.

Obyvatelia Užhorodu sa snažia prejaviť solidaritu aj s ostatnými občanmi z oblastí nachádzajúcich sa v blízkosti frontovej línie zasielaním humanitárnych materiálov

Zakarpatská regionálna nemocnica s 200 lôžkami, hlavná nemocnica v Užhorode, je dobre vybavená a má kapacitu pre špecializovanú a chirurgickú starostlivosť. Pripravujú sa na väčšiu reakciu a v prípade prílevu pacientov majú k dispozícii ďalších 200 lôžok. Na univerzite je aj lekárska fakulta, takže v súčasnosti majú dostatok lekárov a zdravotných sestier.

Ako vyzerá situácia na ukrajinsko-slovenskej hranici?

Na spoločnej hranici sú tri hraničné priechody. Najväčší je Vyšné Nemecké: odtiaľto vstupuje na Slovensko 70 percent ľudí z Ukrajiny a je to aj tranzitný bod pre väčšinu tovaru a nákladu. Druhý, Ubľa, umožňuje vstup automobilom a ľuďom, a napokon Slemense je najmenší a slúži len na prechod chodcov.

V priemere prejde na Slovensko každý deň približne 10 000 ľudí.

Fronty na Ukrajine na hlavnom priechode môžu byť dlhé približne tri kilometre. Deväťdesiat percent ľudí tvoria ženy a deti, zvyšok sú starší ľudia. Ľudia cestujú s malým množstvom batožiny, veľmi často s ruksakom, malým príručným kufrom alebo igelitovou taškou. Môžete vidieť matky vo veľkých bundách, niektoré z nich ťahajú deti alebo domáce zvieratá.

Ľudia sú hladní, traumatizovaní a úplne vyčerpaní, ale kráčajú rýchlo, odhodlane a ticho v nízkych teplotách od mínus päť do 10 stupňov Celzia.

Prvá vlna utečencov prišla zo severných častí krajiny, ako je Kyjev alebo Charkov, alebo z východných miest, ako je Mariupol. Ľudia sa presúvali najmä autami a vlakmi. V prvých dňoch ste mohli vidieť ľudí cestovať väčšími a lepšími autami. Teraz však došlo k zmene profilu: zdá sa, že ľudia sú zraniteľnejší a cestujú pešo mnoho kilometrov v drsných podmienkach.

Prečítaje si aj: Lekári bez hraníc pomáhajú na miestach konfliktu aj utečencom v okolitých krajinách

Čo sa stane, keď ľudia prekročia hranice Slovenska?

Na slovenskej strane je veľa miestnych a niektorých medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO) a mnoho dobrovoľníkov, ktorí utečencov prijímajú, ponúkajú im jedlo a oblečenie. Ľuďom pomáha aj veľa príslušníkov bezpečnostných zložiek. Veľký podiel majú aj hasiči, ktorí spravidla riadia logistiku, napríklad koordinujú sanitky alebo pomáhajú ľuďom, ktorí smerujú do rôznych krajín.

V meste Humenné sa nachádza tranzitné centrum, ktoré má kapacitu 200 utečencov, ale ľudia tam nezostávajú dlho. Väčšina z nich pokračuje v ceste do iných európskych krajín, zatiaľ čo niektorí neeurópski občania sú repatriovaní letmi, ktoré organizujú ich vlády. Na Slovensku žije ukrajinská komunita, takže niektorí ľudia bývajú v hostiteľských rodinách a iní u Slovákov, ktorí ponúkajú ubytovanie. Keďže prichádza viac ľudí, slovenská vláda plánuje zabezpečiť ďalšie miesta, pretože ďalšia vlna utečencov nemusí mať rovnaké zdroje a kontakty.

Aká je podpora Lekárov bez hraníc?

Náš prvý pohotovostný tím prišiel na Slovensko začiatkom marca a po úvodnom posúdení teraz spolupracujeme s ministerstvom zdravotníctva. Rokujeme tiež o memorande o porozumení, aby sme mohli dovážať zdravotnícky materiál a pracovať tu.

Momentálne sú kritické humanitárne a zdravotnícke potreby pokryté miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou, takže náš prístup bude spočívať v doplnení chýbajúcich prostriedkov, keď sa situácia stane viac zdrvujúcou. Plánujeme, že na hraniciach bude pravidelne monitorovať mobilný tím, ktorý bude poskytovať podporu v oblasti duševného zdravia, uľahčovať núdzové odporúčania a starať sa o najzraniteľnejších ľudí.

Na ukrajinskej strane chceme zriadiť základňu v Užhorode a pokračovať v hodnotení vývoja tamojšej situácie. Pozeráme sa aj na oblasti, ako je mesto Ivano-Frankvisk, odkiaľ by sme mohli monitorovať, posudzovať a reagovať na celom juhozápade Ukrajiny. Najväčším problémom pre zdravotnícky systém je v súčasnosti potenciálne prerušenie dodávok základných zdravotníckych prostriedkov. V Užhorode už chýbajú položky ako inzulín, narkotiká a sedatíva, ktoré boli presmerované do iných miest krajiny priamo zasiahnutých bojmi.

Mali by ste aj vy silu a odvahu ísť do terénu ako Marta Wnorowska? Podeľte sa s nami v komentári.

Marta Wnorowska, ďakujeme za rozhovor.

Zdroj: Lékáři bez hraníc

Titulná foto: Marta Wnorowska v súčasnosti pracuje na slovensko-ukrajinskej hranici ako koordinátorka projektu Lekári bez hraníc