Bola učiteľkou, mala 5 požičovní a 1 predajňu svadobných šiat, predáva soláriá aj saunové svety, prevádzkuje penzión v samotnom centre Prešova a dnes pečie aj bezlepkové koláčiky pod značkou Coška fajne.

Že nemáte predstavu, čo to je? Niet sa čo čudovať. V rozhovore vám to priblíži akčná žena Emília Baranová z Prešova, ktorej snom nebolo podnikať. Avšak nejak to tak prišlo a ona to všetko zvládla dokonca s dieťaťom, z ktorého je dnes úspešný primár. To chce akčnosti až-až.

Na úvod snáď môžeme prezradiť, že Coška fajne je unikátny produkt – Pao de Queijo alebo aj bezlepkové maniokové guličky, ktoré si viete pripraviť aj v pohodlí domova. Určené sú pre všetkých, ktorí trpia potravinovými alergiami alebo sa len chcú stravovať zdravo. Ich najväčšou prednosťou je, že neobsahujú žiadne konzervanty, mlieko, lepok, droždie ani kvások.

Milka nám prezradila:

• ako vznikol samotný názov Coška fajne,
• s akými prekážkami sa stretla na začiatku,
• čo vo svojom živote považuje za najväčší úspech,
• a nakoniec sa podelila so svojim odkazom začínajúcim podnikateľkám.

Už na prvé počutie zaujme samotný názov – Coška fajne. Ten môže byť pre ľudí mimo územia východu republiky väčšou neznámou. Môžete priblížiť, čo znamená a ako vznikol?

Názov vznikol z východoslovenského, konkrétne šarišského nárečia, keďže naša firma sa nachádza v Prešove, odtiaľ aj ja sama pochádzam. Znamená to jednoducho niečo dobré, výborné. Niečo, po čom si zaručene poviete mňam.

Ako a kde sa zrodila myšlienka Coška fajne?

Myšlienka vznikla počas rozhovorov so známymi a kamarátkami. Mám taký zvyk, že ak je niečo výnimočne dobré, tak to zvyknem označiť, že je to coška fajne. Pod týmto pojmom si môžete predstaviť hocičo, čo chutí skvelo. Aj keď je brazílsky názov komplikovaný, zachovala som ho v názve, pretože je originálny a z Brazílie dovážame maniokový škrob, ktorý tvorí základ pečiva. Chcela som hlavne niečo jednoduché a zapamätateľne.

Nech už robíte čokoľvek, začiatky nebývajú jednoduché. Ako si spomínate na tie vaše?

Musím priznať, že najprv som si naivne myslela, že si doveziem múku, doložím slovenské suroviny a budem si predávať. Ale na Slovensku sa každá nová myšlienka začína s veľkým ALE. Ak chcete doviesť múku, najprv je potrebné zistiť, aké má zloženie, a to vám nezistí hocikto, a samozrejme, to nie je zadarmo. Potom nemáte stroj, ktorý by toto atypické cesto zvládol. Predsa je to škrobová konzistencia. Taktiež potrebujete aj vhodný priestor a ak to chcete mať bezlepkové, musíte dodržiavať prísne pravidlá. Takže nakoniec zistíte, že ste ľahší o desaťtisíce eur a produkty vlastne nemáte komu predať.

O bezlepkový výrobok totiž nie je taký záujem, ako sa to navonok tvári. Rovnako si nemôžete predávať, kde chcete, ale iba tam, kde vás potravinová mafia pustí a za podmienok, ktoré si stanoví. Existuje ešte aj druhý spôsob, že máte uliate tučné konto, ktoré nepotrebujete a uplatnite niekoho, kto produkt na trh dostane. Ak moje slová niekomu z potravinového priemyslu poviete, všetci sa úprimne zasmejú, lebo vedia, že je to tak. Len ja som o tom nevedela. Stále je to pre mňa zážitok.

Ktoré mesto je domovom Coška fajne? Kde sa vyrába?

Na východnom Slovensku v Prešove v pamiatkovo chránenom území.

Čo všetko Vaše produkty obsahujú? Aké sú „tajné“ ingrediencie na prípravu?

Maniokový škrob, olej, vajíčka, vodu a syr.

Náš trh je bez pochýb bohatý, stretnúť sa môžeme s produktami od výmyslu sveta. Prečo ste sa rozhodli „dať život“ práve produktom bez lepku?

Keď som zobrala priateľku, ktorá je celiatička – nemôže jesť lepok – do Brazílie na dovolenku, jej najväčšou obavou bolo, čo tam bude jesť, pretože už počas cesty v lietadlách je to obrovský problém. Aj keď si zaplatíte za bezlepkovú stravu, dostanete to, čo ostatní. Až vtedy som sa začala zaujímať o to, ktoré potraviny obsahujú lepok.

Nakoniec sa ale vlastne v ničom nemusela obmedzovať, pretože v Brazílii je normálne jesť všetko bez lepku, len sa tým nikto nezaoberá. Je to pre nich úplne prirodzené. Našim raňajkovým, obedovým, aj večerným víťazom, prípadne, v akomkoľvek čase, keď sme chceli zahnať hlad, sa stalo pao de quiejo. Ide o prirodzene bezlepkové syrové pečivo, ktoré tam kúpite úplne všade. No rozmýšľam, či v drahých reštauráciách ho majú. Ale tam si asi dajú luxusné francúzske bagety – lepkové (úsmev).

Kde by ste chceli svoj produkt stretnúť ? Kto je vašou cieľovou skupinou?

Inspirovala som sa Brazíliou, takže všade. V stánkoch s rýchlym občerstvením, v potravinách a v oddeleniach s dopekaným pečivom. V mraziacich pultoch potravín, aby si to mohli ľudia kedykoľvek dopiecť doma, ale aj v hoteloch na raňajky, prípadne v reštauráciách a kaviarňach ako niečo na malé k pivku, vínku alebo ako niečo malé pod zub. V malých pekárničkách by to mohla byť vhodná alternatíva lepkového pečiva.

Ale na Slovensku sa každá nová myšlienka začína s veľkým ALE.

Zabudnúť nesmiem ani na školy, kde by mohli moje produkty slúžiť ako teplá desiata pre deti a študentov. Výber je skutočne pestrý, pečivo môže byť naplnené sladkým ale aj slaným ako žemľa. Máme veľkosti od 10g do 100g. Taktiež na rôzne rauty a iné spoločenské akcie.

Kto alebo čo stojí za Coška fajne?

Chuť, odhodlanie, inšpirácia, radosť z nových vecí. Celý život som sa snažila robiť veci tak, aby dávali zmysel nielen mojim klientom a zákazníkom, ale najmä mne samotnej. Tak to je aj pri Coška fajne. Ak by mi chuť neučarovala, nevedela by som ju ďalej prinášať ľuďom. Takže za Coška fajne stojím ja samotná. Žena, ktorá žije aktívny, uponáhľaný život, ale má rada chutné, zdravé jedlo, ktoré nezaťažuje organizmus. Je doma v mrazničke a v rúre sa za pár minút nadýcha do dokonalej jemnosti. Do zlatista opečené sa môže ihneď podávať deťom ako olovrant, alebo na štýl jednohubiek s čerstvým šalátom čakať na stole poobedňajšiu návštevu.

Cesta od myšlienky k produktu nebola jednoduchá. Stroj bolo potrebné doviezť z Brazílie. Prežil celú cestu, nestalo sa mu nič keď plával na lodi po mori a nakoniec mi ho vysypali z kamióna na Rakúsko-slovenskej hranici (smiech). To nevymyslíme, toto píše sám život. Potom sme konečne po všetkých administratívnych vybavovačkách otvorili a prišla korona. A tak sme zase zavreli. Ale koniec koncov, čo jednoduché nám naozaj dokonale chutí?

Ako ste už vyššie spomínali, nie vždy ide všetko podľa plánov. Čo vás poháňa vpred?

Moja vlastnosť, že sa nikdy nevzdávam bez boja. Všetko, čo dnes robím, som si vybojovala svojou vytrvalosťou.

Odkiaľ čerpáte energiu? Máte nejaký tajný zdroj?

Tak som sa už jednoducho narodila. Vždy ma poháňa vpred vidina, že sa ešte stále môžem učiť niečo
nové.

Čo vás na podnikaní najviac baví?

Robiť ľuďom lepší život a radosť .

Na druhej strane, je niečo, čo vyslovene neznášate?

Sedieť pri počítači a písať. (smiech)

Čo v živote považujete za svoj najväčší doterajší úspech?

Čo sa týka podnikania, tak určite to, že všetko zvládam už od roku 1995 a vždy sa nejako uživím. A navyše, robím to poctivo. Nemusela som kradnúť, tunelovať a ani privatizovať, čo je na Slovensku skutočná rarita. V súkromnom živote mi robí radosť môj úspešný syn Matúš s rodinou a krásnou vnučkou.

Naopak, je niečo, čo považujete za najväčšiu prehru?

Myslím, že to, čo sa deje na Slovensku na politickej scéne. Veď práve my sme generácia štrngajúcich kľúčov a neustrážili sme to. Považujem to aj za svoje zlyhanie.

Na záver, aký odkaz máte pre všetky mladé začínajúce podnikateľky? Čo by ste im poradili?

Určite nech neočakávajú hneď na začiatku veľa peňazí. Lepší pocit je mať vďačného zákazníka. Ten vám ostane do konca života, ale peniaze dokážete minúť hneď.