Najväčšia knižnica na Slovensku odkrýva aj príbeh lásky rodáčky z Oponíc a kráľa

0
Najväčšia knižnica na Slovensku odkrýva aj príbeh lásky rodáčky z Oponíc a kráľa
Chateau Appony

Najväčšia knižnica na Slovensku je od Bratislavy vzdialená len 100 kilometrov. Nachádza sa v Nitrianskom kraji, okrese Topoľčany. Malá obec s 800 obyvateľmi, Oponice, v sebe ukrýva knižný poklad. Hostia kaštieľa Oponice ju nazývajú aj tzv. trinásta komnata.

Akonáhle prekročíte prah dverí, pocítite silnú energiu dávnych časov. Knižná zbierka rodu Apponyiovcov je známa pod názvom Apponyiovská knižnica (Bibliotheca Apponiana). Založil ju okolo roku 1770 gróf Anton Juraj Apponyi vo Viedni. Pôvodne mala okolo 30 000 zväzkov. Neskôr bola knižnica presťahovaná do Bratislavy a tam v rokoch 1827-1846 slúžila ako verejná knižnica. Bola to prvá verejná knižnica v Bratislave a v Hornom Uhorsku.

Foto: chateauappony.sk

Po nezhodách s mestom ju dal gróf Anton Apponyi (1782-1852) opäť presťahovať, a to do Oponíc, do rodového kaštieľa v parku a dal jej postaviť samostanú galériu. Bola navrhnutá nadčasovo – s obrovskými francúzskymi terasovými dverami vedúcimi do nádherného parku. Taktiež sa tam nachádzala drevená galéria po obvode knižnice, aby bol prístup ku všetkým knihám.

Obraz Žofie Apponyi, foto archív autorky

Manželka jeho syna, teda jeho nevesta, Žofia Apponyiová, údajne urobila z Oponíc malý Paríž. Podľa rodákov sa vďaka nej stali Oponice miestom spisovateľov, básnikov či maliarov.

Biela ruža z Oponíc

Vo svete sa preslávila najmä najstaršia z troch detí grófa Júliusa Apponyiho a jeho americkej manželky Gladys Virginie Stuartovej. Geraldina Apponyiová sa narodila 6. augusta 1915. Otcova rodina patrila medzi elitu uhorskej aristokracie. Jej matka, žena s elegantným štýlom, pochádzala z bohatej newyorskej rodiny írsko-škótskeho pôvodu.

Geraldina mala nádherný hlas a získala angažmá v budapeštianskej opere. Ako sopranistka zažiarila v Pucciniho Opere Bohéma. Dostala sa na titulky časopisov ako „Biela ruža z Oponíc“, a jeden z nich sa dostal do rúk vtedy 40-ročného albánskeho kráľa Ahmeda Zoga I.

Geraldina Apponyi

Kontaktoval ju prostredníctvom vyslancov. Na jednom z budapeštianskych bálov ju v decembri 1937 oslovili a pozvali na silvestrovské oslavy do kráľovského paláca v Tirane. Medzi albánskym kráľom a grófkou so slovenskými koreňmi vznikla romanca. Onedlho ju požiadal o ruku.

Z grófovej dcéry kráľovná

Geraldine čoskoro otehotnela, ale šťastie páru už narušila druhá svetová vojna. Albánsko sa stalo talianskou provinciou a mladý pár musiel utiecť do exilu.

Paradoxne, mladý pár dostal ako svadobný dar Mercedes od Mussoliniho, a práve na ňom unikali do zahraničia.

Geraldine Apponyiová teda bola kráľovnou len rok. V jednom zo svojich listov krajanom napísala: “Pamätám si našu dedinu a veľa spomienok mám na nádhernú knižnicu. Milujem obraz vašej krajiny, pokojné lesy, jazerá, rieky. To zostalo vo mne, ako som tam žila, je to jedno z miest, ktoré som veľmi milovala…”

Posledný z rodu Apponyi

Henrich Apponyi bol posledným majiteľom panstva. Opisovali ho často ako bohéma. Bol absolventom Oxfordu a pred sebou mal skvelú kariéru, ale mala krátke trvanie. Organizoval nákladné expedície do Afriky, Indie, Himalájí a Tibetu a miloval večierky. A tak do Oponíc zavítali aj také známe osobnosti ako Josephine Bakerová, Theodore Roosvelt, Adam Opel či Thomas Cardeza, jeden z najbohatšich pasažierov Titanicu.

Prečítajte si aj: Za tri dni stihnete objaviť krásy Moravského kraja

Barbarstvo v časoch komunizmu

Osud knižnice mal byť spečatený po roku 1948, kedy z nej urobili komunisti obilnú sýpku a osem rokov bolo v knižnici spolu s knihami uskladnené obilie. Toto barbarstvo ukončil františkán a politický väzeň Vševlad Jozef Gajdoš. Z poverenia Matice slovenskej knižnicu skatalogizoval a očistil, čím ju zachránil pred likvidáciou. Knihy boli uskladnené v kaštieli a potom prevezené do štátnych depozitov v Martine. Interiér knižnice bol spálený.

Knižnica Oponice

V rokoch 2007-2011 bol kaštieľ spolu s knižnicou zrekonštruovaný. Interiér knižnice bol postavený podľa výkresovej dokumentácie, pohľadníc a fotografií takmer stovkou stolárov a patrí medzi najkrajšie historické interiéry Slovenska.

Čo nájdete v knižnici?

Apponyi nazhromaždil počas svojho života vyše 30 000 vzácnych kníh – pre porovnanie dnes ich je v knižnici už iba polovica, teda niečo okolo 15 000. V zbierke bolo vyše 400 prvotlačí, napr. Danteho Božská komédia s ilustráciami Sandra Boticceliho či Gutenbergova biblia z roku 1455. Medzi veľmi vzácne patrilo dielo „Prudentii Aurelii Opera“. Napísané bolo na pergamene a pochádzalo z  9. storočia. Tieto knihy sa dnes považujú za absolútne skvosty európskeho knihovníctva.

Staroveká mapa, archív autorky

V knižnici sa nachádzajú vzácne diela od roku 1515 do roku 1940. Z autorov zaujmú Niccolo Macchiavelli, Francesco Petrarca, Giordano Bruno, Galileo Galilei, Leonardo Da Vinci, Alexandre Dumas, Honoré de Balzac či Isaac Newton a mnoho ďaľších. Nahliadnuť do historických kníh a preštudovať si ich je možné len so súhlasom Slovenskej národnej knižnice.

Isaac Newton, foto archív autorky

Park za kaštielom

Ak sa rozhodnete navštíviť renesančný kaštiel v Oponiciach, pozrite si aj nádherný anglický park. Mohutné stromy vás zavedú do spomienok na šľachtický rod, ktorý tu kedysi prebával. Park je vybavený aj dvoma kurtami s umelým osvetlením.

Zdroj: www.chateauappony.sk, hwww.regionnitra.sk, www.thebusinesssoiree.com

žiadne príspevky na zobrazenie