Mali byť pýchou svojich krajín, no ostali z nich iba opustené štvrte s prázdnymi ulicami bez života. Takýto osud postretol viaceré ambiciózne projekty, pri ktorých sa nepodarilo naplniť predstavu o vybudovaní prosperujúcich miest. Krátko po výstavbe sa tak začali meniť na najväčšie mestá duchov.

Pod fiasko, ktoré zažili najväčšie mestá duchov, sa podpísalo viacero dôvodov. Kým niekde zohrali kľúčovú úlohu katastrofy, inde sa plány na vybudovanie prosperujúcich miest skončili z ekonomických príčin. Výnimkou nie je ani výber nevhodnej lokality, vojna či zásahy štátnej moci. V lepších prípadoch sa v daných mestách zachovalo aspoň niekoľko pracovných miest. V tých horších sú úplne vyľudnené a stopy po ľuďoch by ste tam s výnimkou turistov hľadali márne.

Tianducheng (Čína)

Čína si v počte opustených miest duchov len ťažko nachádza rovnocenného konkurenta. Na jej území sa nájdu desiatky lokalít ako Tianducheng, z ktorého chceli developeri vybudovať druhý Paríž s množstvom replík parížskych budov a pamiatok. Ich nápad však veľký záujem nevzbudil. Spočiatku tam žilo 10 000 obyvateľov, no kvôli vysokým nákladom na bývanie odišli aj tí. V meste duchov ostala už iba hŕstka pracovníkov neďalekého zábavného parku.

Ordos Kangbashi (Čína)

Developeri mali veľké plány aj pri zástavbe pekinskej predmestskej časti Ordos Kangbashi. V roku 2016 v nej postavili zhruba 50 000 bytov, v ktorých malo žiť až 300 000 obyvateľov. Po spustení predaja sa však do lokality prisťahovala približne iba pätina z plánovaného počtu. Kvôli chýbajúcej občianskej vybavenosti a zlému stavu bytov sa však začali rýchlo sťahovať preč. Developeri potom od realizácie upustili a predmestie ostalo vyľudnené.

Hašima (Japonsko)

Malý japonský ostrov Hašima neďaleko Nagasaki, medzi domácimi známy ako Gunkanjima, si stihol užiť zopár desaťročí slávy. V 80. rokoch 19. storočia ho začali osídľovať baníci, korí pracovali v podmorských baniach na uhlie. Postupne ich na ostrove bývalo vyše 5000, s čím pribúdali aj bytové domy a občianska vybavenosť. V roku 1974 sa však ťažba v podmorských baniach ukončila, čo viedlo k okamžitému vyľudneniu celého ostrova.

Terlingua, Bodie, Calico (USA)

Podobným prípadom ako japonský ostrov Hašima sú aj americké mestá Terlingua, Bodie a Calico. Všetky tri doplatili na ukončenie ťažby, ktoré spôsobilo okamžitý odchod obyvateľov. V texaskom meste Terlingua ich z 3000 ostalo približne len 50. Hŕstka usadlíkov postupne  menila lokalitu na lákavý turistický cieľ. Turistov víta aj opustené kalifornské mesto Bodie, v ktorom kedysi žilo až 10 000 ľudí. Prázdne je aj Calico, ďalšie kalifornské mesto duchov, no z toho sa stal skanzen, takže vďaka občasným návštevám turistov to v ňom tiež trochu žije.

Varosha (Cyprus)

Obľúbené cyperské letovisko sa v roku 1974 úplne vyprázdnilo z celkom iného dôvodu ako vyššie uvedené miesta. V tomto prípade išlo o priamy dôsledok napadnutia Cypru tureckou armádou. Destinácia, z ktorej nečakane odišlo až 15 000 ľudí, je aj po rokoch stále uzavretá. Medzi krajinami už síce prebehli rokovania o opätovnom otvorení, no tie doposiaľ nepriniesli žiadny výsledok. Varosha je tak naďalej jedným z najväčších miest duchov v celej Európe.

Pripiať (Ukrajina)

Najznámejším mestom duchov v Európe je jednoznačne Pripiať. Do povedomia sa dostávalo od roku 1970, kedy ho vtedajší ZSSR budoval ako obrovské sídlo pre 50 000 ľudí, najmä pre zamestnancov neďalekej jadrovej elektrárne Černobyľ. Mesto sa malo stať elitnou ukážkou socialistickej mestskej výstavby, no havária v jadrovej elektrárni to zariadila inak. V dôsledku šírenia rádioaktivity boli všetci obyvatelia presťahovaní a bývať sa tam nikdy viac nevrátili.

Napriek tomu, že uvedené mestá neplnia plánovaný účel, s výnimkou cyperskej destinácie ich pri živote drží aspoň turizmus. Práve tajomná, miestami až desivá atmosféra, ktorou to dýcha na každom kroku, je lákadlom pre mnohých turistov. V niektorých prípadoch nie je vylúčené ani znovuzrodenie jednotlivých lokalít, ktoré by mohli dostať druhú šancu.

Foto na titulke: Pixabay