Klimatické protesty, zelená propaganda, obavy z globálneho otepľovania vs. podpora fosílnych palív, pochybnosti o klimatickej kríze, odpor voči ekologickej agende. Súboj súvisiaci s environmentálnymi otázkami sa z politickej arény preniesol aj na pôdu, kde pôsobia aktivisti. Proti Grete a jej prívržencom sa totiž otvorene stavia mladá nemecká aktivistka známa ako Anti-Greta.

Prezývka Anti-Greta prischla aktuálne 21-ročnej Nemke pochádzajúcej z vestfálskeho mesta Münster. Vyslúžila si ju za svoje postoje oponujúce švédskej aktivistke Grete Thunberg a jej nasledovníkom. Najprv sa nimi Naomi Seibt vzbudiť pozornosť širšej verejnosti nepodarilo, no v posledných 2 rokoch jej hviezda na poli aktivizmu žiari stále jasnejšie. S tým sa stáva čoraz väčším tŕňom v oku tých, ktorých kritizuje, čo sa týka najmä horlivých klimatických aktivistov na čele s jej švédskou sokyňou.

Foto: www.pixabay.com

Všetko sa začalo už v školských laviciach

Veková hranica vstupu na pole aktivizmu sa neustále znižuje. Medzi aktivistkami je bežné, že ich cesta za zmenou sveta začína už v školských laviciach. Inak tomu nebolo ani u Naomi. Tá už ako 14-ročná kládla učiteľom kontroverzné otázky ohľadom migrácie či klimatickej krízy. V krajine, ktorá stále viac prepadá liberálnym postojom, to vzbudilo rázne reakcie pedagógov aj spolužiakov. Čím viac boli jej názory umlčiavané, tým viac v nej rástla averzia voči ľuďom hlásiacim sa k liberálnym hodnotám. S tým narastal aj jej odpor voči klimatickým protestom a iným aktivitám tohto typu, ktorý ju dostal do povedomia domácej aj zahraničnej verejnosti.

Jedna z priekopníčok tzv. klimarealizmu

Meno Naomi Seibt je čoraz známejšie v oboch protichodných táboroch. Na jednej strane si získava odporcov, ktorí ju obviňujú (nielen) zo spochybňovania hrozby klimatickej krízy, na strane druhej má čoraz viac priaznivcov, ktorých oslovuje svojím postojom k tejto tematike. Ten je založený na tzv. klimarealizme, na ktorého spopularizovaní má veľkú zásluhu práve Naomi. Tá sa sama označuje za klimarealistku a háji viaceré postoje, ktoré toto pomyselné hnutie zastáva. Už teraz je jasné, že sa do histórie zapíše ako jedna z priekopníčok a zároveň najvýraznejších osobností tohto myšlienkového prúdu.

Postoje Naomi Seibt ku klimatickej kríze:

– nespochybňuje zmenu klímy, no snaží sa krotiť paniku

– hovorí o preceňovaní vplyvu ľudí na životné prostredie

– separovanie a zálohovanie plastov považuje za neúčinné

– otepľovanie planéty pripisuje zvýšenej slnečnej aktivite

– nestavia sa za úplný koniec využívania fosílnych palív

– vyzýva na širokú diskusiu s oponentmi zelenej agendy

Naomi postupne obohatila svoje portfólio

Aj keď do povedomia širokej verejnosti ju dostali uvedené klimatické postoje, zďaleka nie sú jediné, kvôli ktorým si našla množstvo neprajníkov. V „portfóliu“ má takisto články aj videá poukazujúce na problematiku migrácie. S rastúcou averziou voči liberalizmu začala byť dosť aktívna aj v oblasti boja proti feminizmu, čo jej ako žene vyčítajú najmä jej sokyne z rôznych ženských hnutí. Zo všetkých tém ale naďalej venuje najviac pozornosti klimatickým otázkam, o ktorých chodí diskutovať aj na rôzne konferencie alebo iné podujatia organizované vedcami z konzervatívnejších kruhov.

Anti-Greta, rasistka či krajná pravičiarka

Kým výstupy proti klimatickým aktivistom pasovali Naomi „len“ za Anti-Gretu, za názory na migráciu a feminizmus si vyslúžila omnoho tvrdšie nálepky. Odporcovia na seba nenechali čakať a ako každého verejne pôsobiaceho človeka, ktorý odmieta migráciu alebo sa vyjadruje kriticky voči LGBT komunite, aj Naomi začali označovať za rasistku a členku krajnej pravice.

Deje sa tak najmä kvôli tomu, že jej príspevky zdieľajú členovia politickej strany AfD, ktorá je považovaná za nacionalistickú až krajne pravicovú. Naomi takéto prívlastky odmieta a od politických strán sa dištancuje aj napriek tomu, že s niektorými ich postojmi súhlasí. Zároveň dodáva, že v krajine sa necíti bezpečne kvôli údajným vyhrážkam zo strany krajnej ľavice.

Nevraživosť spôsobená rozdielmi názorov nie je v Nemecku ničím novým. Zdá sa, že krajina, ktorá naoko pôsobí ako slobodná, tolerantná a demokratická, za viac ako 70 rokov od konca 2. svetovej vojny stále nenašla cestu k nastoleniu rešpektu a tolerancie medzi protichodnými  ideológiami. Zďaleka však nie je jediným štátom s takýmito problémami. Podobne vyhrotené vášne zmietajú aj ďalšie európske štáty vrátane Slovenska.

Prečítajte si aj: Malala Yousafzai – v boji za práva žien ju nezastavila ani guľka v hlave

Zdroj foto na titulke: Wikimedia, Leonhard Lenz, https://commons.wikimedia.org/wiki/File:FridaysForFuture_protest_Berlin_19-07-2019_29.jpg