Podnikanie. Práca z domu. Som paňou svojho času. Ideálne zladenie detí, domácnosti a práce, ktorá ma napĺňa. Znie ti to povedome? Vidíš sa tam niekde? Tento článok nechce byť návodom ani zaručenou pravdou, je to moja spoveď a osobná skúsenosť. Tvoja môže byť úplne iná …

Podnikám, teda ak to tak môžem vôbec nazvať, necelé dva roky. Na začiatku to bola moja silná potreba realizovať sa na materskej, uniknúť zo stereotypu a, samozrejme, aj si niečo zarobiť. Neskôr ma to pohltilo a našla som v tom záľubu a radosť.

Predstava vs. realita

Úprimne, pustiť sa do podnikania, keď si na materskej, nie je vôbec ľahké. Myslím, že moje predstavy boli veľmi zidealizované, hoci som sa snažila nevnímať to už od začiatku, cez ružové okuliare.

Budem robiť, keď sa mi bude chcieť alebo keď bude dieťa spať, viem si upratať (navariť), keď potrebujem, som s dcérou a môžem jej vymyslieť plnohodnotný program, a popritom mi „cinkajú“ prijaté platby na účet… Hotové „podnikanie z pláže“.

Dám si v pokoji rannú kávičku na terase, ešte urobím fotku a zavesím ju na Facebook, nech všetci vidia, aké je to super a jednoduché. Mohla by som pokojne pokračovať. To, čo vidíme, ako sa mnohí prezentujú, nie je vždy realita. Takže nemaj ťažkú hlavu, že u teba to tak nefunguje. A zbytočne sa neporovnávaj. Len ti to vyvolá stres a pritiahneš negatívnu energiu, a možno sa zbytočne vyzúriš na manželovi, či dieťati. Možno závidíš celkom neopodstatnene.

Ty si úžasná, ako to zvládaš?

Častokrát dostávam tú istú otázku: „Prosím ťa, ako to všetko stíhaš pri troch deťoch?“ Nebudem klamať, zo začiatku mi to lichotilo a cítila som sa výnimočne. Aká som úžasná, že ma ľudia obdivujú, veď je to celkom ľahké a zvládam to s prehľadom.

Urobme si teda jasno. Nezvládam to s prehľadom, mám problém dodržať termíny a neraz musím ísť (nedobrovoľne) aj s dieťaťom na pracovné stretnutie. Za čo sa vždy ospravedlňujem (že tam to dieťa mám) a cítim sa neprofesionálne. Niekedy som tak mimo a zahltená myšlienkami o práci, že neskontrolujem, či ma dcéra urobené všetky úlohy, alebo si s hrôzou ráno pri raňajkách spomeniem, že včera večer sme vlastne nečítali, a tak to musíme rýchlo zvladnúť počas ranného stresu. Prípadne sa na to jednoducho vykašlem a nečítame, len jej to podpíšem, že sme čítali. Viem, nerieš… Áno…

Najskôr ti však, milá čitateľka, ponúknem trochu histórie, aby si si mohla urobiť lepší obraz (ak ma náhodou nepoznáš) a snáď ma pochopíš.

Kde bolo, tam bolo

Na jeseň 2016, keď mala mladšia dcéra rok, začala som svoju podnikateľskú dráhu. Veď už je dosť veľká, začnem zľahka, len s máličkom, kým bude spať alebo budem pracovať večer. Trošku to naštartujem, a keď pôjde o rok a pol do škôlky, môžem začať naplno, ale už aspoň budem mať niečo vytvorené. Základ.

Tak som začala ponúkať svoje služby na portáli jaspravím. Samozrejme, veľmi lacno, aby som sa vyrovnala konkurencii. Zväčša študentom, ktorých nejaké odvody evidentne netrápili. No i tak som mala až jednu zákazku. Tiež som začala o sebe dávať vedieť v rôznych skupinách na Facebooku a tiež veeeeľmi lacno. No hlavne, že sa vedelo.

Nejako som to však predsa len rozbehla a prišli aj zaujímavejšie a väčšie projekty. Avšak, otehotnela som. Neplánovane, pochopiteľne. Stála som na dôležitej križovatke. Buď celý svoj pokus s podnikaním nechám tak, ešte na začiatku, a možno si to budem raz vyčítať, alebo to skúsim, a budem si to tiež vyčítať. Aspoň si však môžem povedať, že som to minimálne skúsila.

Tehotenstvo mi paradoxne vlialo novú životnú silu, začala som chodiť na rôzne stretnutia a networkingovať sa. Zbierala som kontakty a dávala o sebe vedieť. Krásne obdobie, ktoré mi prinieslo viacero mojich budúcich klientiek a spoznala som zaujímavé a inšpiratívne ženy.

Pôrod ma pochopiteľne spomalil a prvé týždne s malým človiečikom som si užila. Prichádzali však správy so záujmom o vytvorenie loga, či web stránky… A ja…nevedela som odolať a povedať nie.

Hlavne posledných 9 mesiacov bolo náročných. Išla som asi na 200%. Chcela som byť tá dokonalá bytosť, ktorú ľudia obdivujú a nechápu, ako to robí. Tri deti, domácnosť (podotýkam, že stále žehlím – áno ja viem, tiež to neznášam a nadávam na to, ale keď ja mám tak rada vyžehlenú bielizeň), stretnutia, tvorba grafiky, a ešte aktívne prispievam na svoju facebookovskú stránku a vytváram si svoju komunitu, ešte aj ten Instagram som si oživila a snažila sa byť na ňom aktívna, lebo Tami vie človeka vyhecovať ;) A aj workshopy urobím, lebo veď aj iné ich robia, a je to super reklama. Prečo by som to nezvládla, keď sú aj iné podnikateľky, ktoré majú aj viac detí ako ja (Alex a Nika, ste moje hrdinky). Tiež budem rovnako dobrá, úspešná a, samozrejme, šťastná.

Dobehlo ma to

A tak sa jedného krásneho prázdninového dňa stalo, že nie len denný režim sa upokojil, ale ja som k tomu všetkému vypla. Zo dňa na deň. Prestal existovať Facebook aj Instagram, maily som neotvorila asi týždeň, a aj som prestala robiť, hoci bolo čo. Jednoducho som nemala chuť. To čo, som dovtedy milovala a bavilo ma to, jednoducho pre mňa zo dňa na deň prestalo existovať. A ani doma sa mi nič nechcelo robiť.

Kúpelňa to ešte zvládne, tá kopa bielizne sa nestratí a zrejme nepovysávam ešte dva-tri dni. Neumrieme. K tomu všetkému som prišla o hlas a organizmus sa mi zrútil.

Uvedomila som si, že som v neustálom strese. Z toho, čo všetko nestíham a musím ešte urobiť. Že ten článok na svoj blog som ešte nenapísala, že musím odpísať na ten mail, že musím generovať obsah na sociálne siete a byť aktívna, aby sa o mne vedelo a profily „fungovali“, a k tomu ešte musím dokončiť tie dva projekty lebo už som ich chcela mať hotové dávno…

https://www.instagram.com/p/Bd9ocrsjYgP/?taken-by=zuzanacsontos

Je toho veľa, čo musím zvládnuť, aby to dobre vyzeralo a predala som sa. Ale zistila som, že to asi robím dobre, lebo ľudia si naozaj myslia (a žiaľ, niektorí v mojom okolí aj závidia, a teda sa tak aj správajú), koľko mám zákaziek, dvere sa u mňa asi nezatvoria, a teda si fakt slušne žijem. Nie nežijem. Teraz budem veľmi otvorená. Boli aj také mesiace, kedy som síce robila na niekoľkých menších veciach a teda to na pohľad vyzeralo, že je toho veľa, ale v skutočnosti to boli len „malé veci“ v celkovej hodnote asi 500€. Tak teraz z toho zaplatím odvody, náklady za telefón, internet, nejaké tie kávičky na stretnutiach a benzín, ktorý som prejazdila, aby som sa tam dostala, a čo mi ostane? Hm.

Takže… neporovnávajte sa!

Každá máme iné podmienky a nie vždy je všetko tak, ako to vyzerá.

Možno má tvoja konkurencia pani na upratovanie a odpadá jej tak tento problém. Možno jej muž chodí domov už o 16:00 a ide s deťmi von. Možno žije s mamou, ktorá jej navarí alebo zabaví deti. Možno jej muž vstáva veľmi skoro a pripraví desiatu alebo vezme deti do škôlky/školy, lebo to má po ceste. Možno k nej chodí babysitterka 3x do týždňa. Možno má virtuálnu asistentku, o ktorej nevieš. Možno je to celé len pretvárka, ktorá predáva.

Prosím neber to tak, že sa teraz sťažujem. Že tej a tej sa lepšie robí, keď má babysitterku a ešte pani, ktorá jej uprace. Nie, to rozhodne nie. Len som sa musela na chvíľu zastaviť, vypnúť a duševne skolabovať, aby som prehodnotila, ako budem fungovať ďalej. Že keď nenapíšem na svoj blog mesiac, tak sa svet nezrúti. Že keď sa na chvíľu vykašlem na sociálne siete, svet sa tiež nezrúti. Áno, dosahy mi klesnú a budem niekde v „sociálnej pivnici“, ale napriek tomu si ma niekto nájde, lebo networking a referencie zatiaľ u mňa dobre fungujú. A že keď nebudem mať ten zelený odznak na FB, že rýchlo odpovedám na správy, tiež mi ruka neodpadne. Neriešiť.

Niekto to možno pochopí hneď a niekto, hoci vie (ako ja), si to aj tak nechce pripustiť a bude bojovať, až kým nepríde nejaký zlom. Stále mám veľa plánov, vlastných projektov a vecí, ktoré by som chcela raz dokončiť. Len teraz zrejme ešte na ne nedozrel čas. A možno budem „sebecká“ a za to sa vopred ospravedlňujem. Nebudem brať toľko vašich projektov, aspoň istý čas, aby som si konečne dokončila svoje veci. Verím, že mi to prepáčiš, milá čitateľka, a zostaneme aj napriek tomu kamarátkami ;)