Mám ho za sebou. Médiami prepierané, rôzne hodnotené prvé kolo celoplošného testovania. Výsledok je, vďaka Bohu, pre mňa pozitívny, čiže negatívny. Ale keby bol aj opačný, nerobila by som tragédiu. Veď ide o spoločné dobro. O ochranu mojich drahých aj ľudí okolo mňa. Nič viac urobiť v aktuálnej situácii zo svojej pozície neviem. 

Ani som nevedela, že mama je v testovacom tíme

Moja mama je tento víkend v testovacom tíme. Dozvedela som sa to včera večer, keď som sa jej nevedela dovolať. Po náročnom pracovnom týždni, kedy bola so svojím ťažko chorým bratom dvakrát cez týždeň na Onkologickom ústave v Bratislave, v piatok absolvovala skúšobné testovanie. Celý víkend od  skorého rána do neskorého večera. Hoci v malej dedinke západného Slovenska, doteraz sa nezastavila. Obed si mali zabezpečiť sami. A v pondelok znova do práce. Bez kúska oddychu. Hovorí mi, že je to nič, oproti tomu, čo videla na Heydukovej. 

Prečítajte si, čo o testovaní povedala prezidentka Čaputová

Odber v Petržalke

Ja som sa na testovanie vybrala poobede. V Petržalke bolo viacero odberových miest. Príjemne ma prekvapilo, ako bolo všetko zorganizované. Vybavila som sa cca do 1,5 hodiny vrátane výsledku. A to som bola som v exteriéri, na miestach, ktoré sú štatisticky viac vyhľadávané. Ľudia v rade disciplinovane stáli, nikoho som nepočula frflať. Vojak s úsmevom usmerňoval a rozdával obálky s výsledkami. Dobrovoľníci vysvetľovali. Pokojne, s nadhľadom, každému skoro to isté.

Zdravotný personál sa zasmial pri vyjadrení mojej obavy, dúfajúc, že nebudem horšia ako deti predo mnou. Pár sekundové vyšetrenie nebolo práve príjemné, ale dalo sa to vydržať. Spomenula som si na onkopacientov a ťažko chorých ľudí, ktorí sa nad lamentovaním nad nepríjemnosťou vyšetrenia, musia len pousmiať. Malé dieťa sa fotilo vojakovi na kolenách. Vo vojakových očiach som videla nefalšovaný úsmev.

Prívetivé oči, milý úsmev

Stojac v rade som sa konečne pustila do čítania dlho odkladanej knihy. Vďaka tomu, že testovanie bolo v exteriéri, aj vysmrkanie prebehlo vonku, žiadni ľudia vo vzdialenosti troch metrov neboli okolo mňa. Počas čakania na výsledok, som popri čítaní, očkom sledovala skvelý prístup všetkých ľudí. Dobrovoľníkov, vojakov, zdravotníckeho personálu. Ku každému človeku sa správali, akoby bol len on jeden jediný. Usmiate oči, milé slová. Želanie pekného dňa pri odovzdávaní obálky s výsledkom.

Prečítajte si aj: Kritická situácia v ČR

Zúčastniť sa testovania, je to najmenej, čo som v tejto chvíli mohla zo svojej pozície urobiť. Ďakujem všetkým, ktorí sa ho zúčastnili. A veľké ďakujem všetkým, ktorí sa na tom aktívne podieľajú. Nie je to ľahké. Lebo aj to sú mamy, sestry, manželky, otcovia rodín, ktorí si tento víkend naozaj neoddýchnu. Svojim blízkym tento víkend chýbajú.  A určite nie je ľahké byť celé dni v ochrannom oblečení, v rukaviciach, možno hladní, smädní, ale napriek tomu usmiati. Moja sestra spoznala mamu iba podľa hlasu. Sú to naozaj anjeli v bielych plášťoch.

Buďme vďační a pozitívni. Tak málo niekedy stačí.