Riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová: Našou snahou je pomáhať ľuďom tak, ako by sme pomáhali rodine

0
Riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová: Našou snahou je pomáhať ľuďom tak, ako by sme pomáhali rodine

„Vlastné problémy môžeme považovať v danom momente za neriešiteľné, ale keď vidíme problémy iných ľudí, uvedomíme si banálnosť tých svojich,“  hovorí Ing. Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Porozprávala o dôležitosti prevencie, psychohygieny, a o tom, aké je to pracovať s vedomím, že dávate možnosť ľuďom prežiť posledné dni ich života najlepšie, ako sa dá. 

Ste výkonnou riaditeľkou Ligy proti rakovine. Čo vás k tomu priviedlo? Vzhľadom na náročnosť práce, veľa ľudí by túto úlohu nezvládlo. Človek sa stretne s bolesťou, ťažkými osudmi a v mnohých prípadoch so smutným koncom.

Do Ligy proti rakovine som nastúpila 2. decembra 2002. S organizáciou som mala skúsenosť vďaka viacročnej spolupráci. Táto spočívala v realizácii benefičných koncertov práve v prospech Ligy proti rakovine, ktoré som organizovala vo svojom vtedajšom zamestnaní niekoľko rokov. Páčilo sa mi, čím sa Liga proti rakovine zaoberá, čo je náplňou jej činnosti. Prirodzene som zatúžila prejsť z komerčnej sféry do neziskovej – vnímanej vtedy i dnes ako charitu, dobročinnosť, pomoc. Hovorí sa: keď si želáš, splní sa.

Ako vnímate vašu prácu?

Neuvažovala som v tom čase o náročnosti práce v takejto organizácii, jednoducho ma to lákalo a naskytla sa príležitosť. V súčasnosti plynie devätnásty rok môjho pôsobenia v Lige a ja vnímam, ako veľa vecí sa zmenilo. Predovšetkým v spoločnosti – nárast onkologických pacientov, klíma v spoločnosti (a nielen vzhľadom na aktuálnu pandémiu), nastavenie ľudí vo vnímaní neziskového sektora. Každopádne, hodnotím to tak, že svoju prácu mám rovnako rada, ako na začiatku, i pri zmenených podmienkach. Zmenu neľutujem a verím, že s celým tímom Ligy sme užitočnou organizáciou, akých naša spoločnosť potrebuje veľa, i keď si to často ľudia neuvedomujú. Do momentu, kedy sami potrebujú pomoc.

Ako sa vyrovnávate s ťažkými prípadmi? Aj keď, pokiaľ ide o rakovinu, sú ťažké zrejme všetky…

Úprimne musím priznať, že osudy niektorých pacientov sa človeka veľmi dotknú, s niektorými si vytvoríte iný ako len „pracovný“ vzťah. Nastanú situácie, ktoré sú psychicky náročné. Niekedy je to mimoriadne ťažké, lebo viete, že danému človeku ostáva málo času. On však príde s nádejou, že ho i vďaka nám prežije čo najproduktívnejšie a najkrajšie. Nečaká ľútosť, je vďačný za pochopenie a podporu. Urobíte pre neho maximum a viete, že viac sa nedá. V tej chvíli si treba uvedomiť, že i to „málo“ s ohľadom na to, že sa mu končí život, znamená pre neho veľa. Myslíme na to, že sme jej/jemu umožnili stráviť posledné dni života najlepšie, ako sa dalo.

„Vlastné problémy môžeme považovať v danom momente za neriešiteľné, ale keď vidíme problémy iných ľudí, uvedomíme si banálnosť tých svojich.“

Čo robíte, aby ste si zachovali čistú myseľ aj dušu? Aby na vás náročnosť práce nedoľahla?

Eva KováčováNajlepšou „terapiou“ a psychohygienou je každé poďakovanie, každý úsmev človeka, ktorý je vďačný, že našiel niekoho, kto ho vypočuje, má snahu poradiť mu v jeho problémoch, uľahčiť mu obdobie liečby, pomôcť pri návrate späť do života pred chorobou. Aby toto všetko bolo možné zvládnuť, je nevyhnutné mať dobré zázemie doma, mať svoje osobné veci „na poriadku“, tešiť sa z maličkostí.

Pre mňa je ideálnym relaxom čas strávený s mojimi dvoma vnúčatami, ktoré dokážu vyčistiť hlavu, potešiť dušu. Skvelým relaxom je tiež cyklotúra – bez akéhokoľvek plánu, v pokoji, bez časového stresu. A mimoriadne podstatné je pre mňa i to, že pracujem s tímom ľudí – dievčat, ktoré našu prácu milujú, robia ju s nasadením, obetavosťou, empatiou ku všetkým, ktorí sa na nás obrátia s prosbou o pomoc.

Dokážete sa odosobniť od prípadov, od osudov ľudí, s ktorými sa stretávate? Dá sa to vôbec alebo sa to človek naučí?

Je mnoho osudov, príbehov – tých so šťastným koncom a víťazstvom nad chorobou, i tých menej šťastných. Každý jeden je osobitý a silný, z každého sa dá niečo vziať. A musím priznať, že sú príbehy so smutným koncom, ktoré si budem pamätať navždy. Onkopríbehy žien, ktoré mi ostanú v mysli i v srdci. Príbehy žien, ktoré môj život a pohľad naň v mnohom obohatili. Odpoveď na otázku odosobnenia je prostá – nedá sa to vždy, ale musíte to vedieť „kamuflovať”, musia vás vidieť usmiatu a optimistickú, aby zvládali svoj neľahký údel čo najlepšie. Nemožno hovoriť o zvyku, naozaj sa s tým len naučíte žiť a zvládať to v prospech posolstva nádeje pre ľudí, ktorým pozitívne nastavenie a viera vo vyzdravenie počas ochorenia pomáha.

Prečítajte si aj rozhovor s Júliou Horákovou: Choré dieťa musí cítiť, že sme pri ňom aj v tých najťažších chvíľach

S rakovinou sa stretávate každodenne. Aké je to však, ak ide o vašich blízkych, známych, rodinu? Predsa len, je asi iné, ak ide o cudzích ľudí, ktorých osobne nepoznáte. Odosobniť sa je vtedy možno o čosi ľahšie.

Ak by ste sa spýtali našich psychológov, univerzálna rada by znela neprekročiť hranicu, strážiť si svoj osobný priestor. Vážim si názory, skúsenosti a rady všetkých odborníkov a snažím sa im rozumieť. Ja však nie som ten typ, ktorý sa dokáže vždy a za každých okolností odosobniť. Síce sa naučíte zvládať záťažové situácie, naučíte sa usmievať, i keď vo vnútri plačete, naučíte sa byť pilierom tam, kde sa všetko okolo zrútilo. A stále myslíte na to, že ste v živote daného človeka snáď niečo znamenali, snáď pomohli, že vaša práca má zmysel.

Našou snahou v Lige je pomáhať „cudzím“ ľuďom tak, ako by sme pomáhali i rodine. Nasadzujeme naše úsilie, naše možnosti pomoci rovnako ľuďom, ktorých nepoznáme, pretože ak nájdu odvahu obrátiť sa na nás – cudzích – s prosbou o pomoc, vyjadrujú nám veľkú dôveru a to si nesmierne vážime. Mrzí nás, ak nevieme okrem milého slova a vypočutia v niektorých prípadoch už nič urobiť, veľmi však vnímame, aké je i obyčajné vypočutie či milé slovo dôležité.

Eva Kováčová
Tím Ligy proti rakovine v Tatrách

Máte osobnú skúsenosť s rakovinou?

Áno. Moja milovaná starká (tak som jej hovorila) zomrela na rakovinu. Bola som ešte mladá na to, aby som si uvedomovala naplno vážnosť ochorenia. Dnes to viem posúdiť, a preto veľmi citlivo vnímam prístup k pacientom, ktorí týmto ochorením prechádzajú. Dnes sú iné možnosti, ako boli pred mnohými rokmi, zároveň však i rodiny žijú oddelene od seba, generácie nie sú väčšinou v jednej domácnosti, preto je záťaž izolácie veľmi ťažká a komunikácia a podporné slovo nesmierne dôležité.

Liga proti rakovine rozbehla projekt Vystrihaj sa Slovensko. Viete povedať, koľko je priemerne ročne darcov vlasov a aký je záujem o tento projekt?

Záujem o projekt výrazne prekročil naše očakávania. Keď sme ho pred šiestimi rokmi rozbiehali, netušili sme, či vôbec bude záujem, aký bude mať projekt vývoj. Či ľudia budú ochotní vlasy posielať. Aktuálne sme za ostatné 3 – 4 roky zaznamenávali ročne okolo 600 až 700 darcov. Rok čo rok počet darcov stúpa, darovanie nie je obmedzené pohlavím, darcami sú aj muži. Vlasy daruje i mnoho dievčat či dievčatiek a majú z toho veľkú radosť. My sa veľmi tešíme, že toto je príklad pre ďalších, ako sa dá ľahko pomôcť, ako sa dá urobiť dobrý skutok. Každý pozná porekadlo „vlasy, koruna krásy“ – nám sa to denne potvrdzuje v podobe vďačných pacientiek, ktoré vďaka novej parochni nadobudli nielen vlasy, ale predovšetkým stratené sebavedomie, o ktoré vinou chemoterapie prišli.

Nemám rada konštatovanie: „nedá sa“, „neviem“, „nemôžem.“

Rakoviny na Slovensku stále pribúda. Stále viac postihuje aj mladé ročníky. Dá sa proti tomu niečo robiť? Existuje vôbec prevencia?

Žiaľ, trend vzniku nádorových ochorení je stúpajúci. Rok čo rok pribúda na Slovensku, ale i v Európe viac a viac onkologických pacientov. A je veľmi smutné, že odborníci konštatujú, že 40% prípadov rakoviny je preventabilných, keby… Keby sme dodržiavali primárnu prevenciu – to znamená nezanedbávali samovyšetrenia, ktoré si vieme pravidelne robiť v pohodlí domova. Keby sme absolvovali všetky preventívne prehliadky, na ktoré máme nárok. Keby sme sa zúčastňovali skríningových programov (reagovali na pozývanie na jednotlivé vyšetrenia, keď nás osloví naša zdravotná poisťovňa – i keď v aktuálnej dobe sú skríningy pozastavené, všetci veríme, že sa rozbehnú hneď po utlmení pandémie)…

Z pozície Ligy proti rakovine robíme pripomínacie kampane k prevencii, vydávame letáky informujúce o možnostiach preventívnych prehliadok, organizujeme prednášky pre mladých na školách, chodíme prednášať o prevencii do firiem. Je však potrebné, aby sme sa o svoje zdravie starali zodpovedne i sami. Aby sme o ňom nehovorili, len keď oň prídeme.

Deň Narcisov 2019, Marek Herman, Eva Kováčová
Deň Narcisov 2019 s Patrikom Hermanom

Vedeli by ste zhrnúť, čo všetko Liga proti rakovine robí? Verejnosť pozná najmä zbierku Deň narcisov, ale určite máte mnohé iné aktivity.

Verím, že každý pacient, ktorý sa na nás obráti, si dokáže vybrať zo širokého množstva projektov a pomoci, ktorú dokážeme poskytnúť. Patrí k nim:

  • onkoporadňa – poradenská služba realizovaná širokým spektrom odborníkov, od lekárov-onkológov cez psychológov, sociálnych pracovníkov, právnych poradcov, výživových asistentiek. Táto je k dispozícii denne vrátane víkendov a sviatkov na bezplatnom tel. čísle 088 11 88 11, pripadne dostupná mailom na: poradna@lpr.sk;
  • sieť psychológov“ – bezplatné poradenstvo a služby 18 psychológov naprieč Slovenskom, ktorí sú k dispozícii tak pacientom, ako i rodinným príslušníkom;
  • rekondičné pobyty pre onkologických pacientov;
  • rodinné týždňové pobyty pre celé rodiny, v ktorých má niektorý z rodičov onkologickú diagnózu;
  • fond jednorazovej finančnej pomoci pre pacientov, ktorí sa v dôsledku ochorenia dostanú do hmotnej núdze;
  • sedemnásty rok prevádzkujeme ubytovacie zariadenie v Bratislave a v Košiciach pre rodičov hospitalizovaných detských onkologických pacientov;
  • denné programy v našich troch Centrách pomoci v Bratislave, Košiciach, Martine – pacienti sa môžu zapojiť do rôznych aktivít: pohybových ako joga, pilates, nordic walking, kreatívnych kurzov, ďalej sú to informačné či edukačné prednášky, tréning pamäte, jazykové kurzy. Organizujú sa denne, pričom náklady nesie Liga proti rakovine v plnom rozsahu.

Je dôležité povedať, že naše služby a programy sú pre pacientov bezplatné.

Zabezpečujeme tiež programy, ktoré nie sú priamo pre pacientov, ale v konečnom dôsledku sú dôležité i pre nich:

  • workshopy pre sestry pracujúce v onkológii, kde im sprostredkúvame názory a pohľady pacientov, čo by od nich očakávali v priebehu ochorenia, zabezpečujeme im prednášky v oblasti vlastnej psychohygieny;
  • organizujeme stretávanie príbuzných onkologických pacientov za účasti skúseného psychológa; stretávanie pozostalých – oba menované projekty patria k novým, zaradili sme ich do nášho programu na základe skúsenosti z dennej praxe ako prospešné a žiadané.

Okrem programov a projektov pre pacientov sa venujeme, samozrejme, i edukácii v oblasti prevencie – ako som spomínala v otázke k prevencii.

Ako vyzerá váš bežný deň?

Boli časy, keď som mala naštudované všetko o potrebe časového manažmentu:). Po rokoch práce v Lige som vyhodnotila, že najdôležitejšie je dokázať byť flexibilný, prispôsobiť sa situácii, vedieť k spokojnosti vlastnej i iných žiť a riešiť veci tu a teraz. Odpoveď na otázku znie, že každý môj deň je iný.

Niekedy môžem na sklonku dňa vyhodnotiť, že bol skvelý, niekedy radšej hneď rozmýšľam o dni ďalšom, aby som na práve prežitý zabudla, lebo v ňom niečo nevyšlo, prípadne aby som sa poučila, ako robiť veci lepšie. Každopádne, snažím sa nezabúdať, že „nie každý deň je nedeľa“. Vo všeobecnosti – pri mojej práci nepočítam, kedy skončí pracovný čas, nepozerám, koľko je hodín, neprekáža mi zdvihnúť telefón či napísať mail skoro ráno alebo neskoro večer. Viem, že ľudia, ktorí sa na nás obracajú, napriek tomu, že majú veľa voľného času, vlastne nevedia, koľko času im ostáva.

„Viem, že ľudia, ktorí sa na nás obracajú, napriek tomu, že majú veľa voľného času, vlastne nevedia, koľko času im ostáva.“

Pomáha vám finančne aj štát alebo ste odkázaní len na zdroje vyzbierané od ľudí, prípadne sponzorské dary od firiem?

Veľmi rada by som povedala, že nás finančne podporuje aj štát. Skutočnosť je však taká, že ako občianske združenie nedostávame od štátu žiadnu finančnú podporu, celá naša činnosť, všetky projekty a programy, ktoré pre pacientov či verejnosť pripravujeme, sú financované z výnosu našej známej zbierky Deň narcisov, ktorej 25. ročník sa mal uskutočniť teraz v apríli. Ale, žiaľ, opäť sme vzhľadom na situáciu vo fáze hľadania možností ako ho zorganizovať, ako dostať k ľuďom naše narcisy.

Momentálne sa ľudia rozhodujú, komu venujú svoje 2%. Táto forma získania financií  je pre nás druhým najväčším zdrojom príjmu a vieme, že tento rok to nebude jednoduché. Samozrejme, uchádzame sa o podporu na konkrétne projekty od firiem i fyzických osôb.

Prečítajte si aj rozhovor so zakladateľkou prvého detského hospicu Plamienok, Máriou Jasenkovou

Ako sa človek s rakovinou alebo rodinný príslušník dostane do Ligy proti rakovine? Ako to prebieha v praxi?

Ktokoľvek, kto potrebuje našu pomoc, nás môže kontaktovať buď na čísle Ligy proti rakovine 02/5292 1735, alebo mailom na adrese lpr@lpr.sk. Kontaktné údaje máme zverejnené na webe www.lpr.sk. Ľudia nás môžu sledovať na Facebooku, prípadne Instagrame, kde majú informácie o projektoch, aktualitách. Pacienti využívajú bezplatnú telefonickú linku Onkoporadne: 0800 11 88 11, prípadne môžu svoje otázky položiť cez mail na adrese poradna@lpr.sk. Posledné uvedené kontakty slúžia na poskytovanie konkrétnych rád, či už medicínskych, psychologických, sociálnych, právnych, alebo týkajúcich sa výživového poradenstva.

Aké máte plány do budúcna? Viete si predstaviť ešte pár rokov pokračovať v tomto svojom poslaní?

Just women - športove podujatie pre zeny - LPR partner k prevencii, Eva Kováčová
Just women – športové podujatie pre ženy – Liga proti rakovine ako partner v prevencii

V prípade plánov Ligy proti rakovine máme jasno: byť tu naďalej pre všetkých, ktorí sa na nás obrátia s prosbou o radu či pomoc. Máme plány na nové projekty, ktoré nám vyplynuli z dennodennej komunikácie nielen s pacientmi, ale i príbuznými.

Veríme, že po 30-tich rokoch fungovania má naša organizácia za sebou kus užitočnej práce a pred sebou víziu, ako byť užitočnou naďalej, aby sa situácia pacientov nezhoršovala, aby sa plány v onkológii, o ktorých sa dnes veľa hovorí, postupne realizovali (tak ako všetci, i my veríme, že pandémia už nepotrvá dlho a bude nás čakať veľa práce v oblastiach, ktoré jej zavinením neboli nejaký čas prioritné).

Veľmi jasná odpoveď za mňa, hoci môže znieť ako klišé: cítim to však takto a veľmi úprimne môžem povedať – svojou prácou žijem, našla som sa v nej a neviem si predstaviť, že by som mala robiť niečo iné.

Ako by ste samu seba charakterizovali?

Som baran. Osobne si veľmi neštudujem informácie o znameniach, ale pre toto konkrétne je vraj príznačná tvrdohlavosť, zameranie sa na dosiahnutie vytýčených cieľov. A myslím, že to na mňa sedí. Nemám rada konštatovanie: „nedá sa“, „neviem“, „nemôžem“. Nemám rada výhovorky a argumentáciu, ako a prečo to nejde, namiesto hľadania, ako to ide. Nemám rada, ak sa nedodrží to, čo sa sľúbi. Jednoducho si myslím, že som „akčná žena“, nuda a nezáujem v mojom slovníku nemajú miesto.

Aké je vaše životné motto?

Také moje vlastné, ktoré ma myslím dobre vystihuje: „Nie je umenie vzdať sa a odísť od rozrobenej veci, dôležité a najťažšie je vytrvať.“

Dnes viem, že človeka formujú roky života a skúsenosti, ktoré denne nadobúda. To, čo bolo pre nás charakteristické v niektorej životnej fáze, nemusí byť v inej. Jednoducho, vekom si uvedomujem, že zmenu, i tú vlastnú, môžeme odmietať, ale neubránime sa jej úplne. Na názoroch môžeme trvať, ale môžeme ich časom prehodnocovať. Vlastné problémy môžeme považovať v danom momente za neriešiteľné, ale keď vidíme problémy iných ľudí, uvedomíme si banálnosť tých svojich. Ďakujem osudu, že v istom momente mi priniesol do života túto prácu. Denne ma učí pokore, ústretovosti, tolerancii a tiež tomu, že želať si zdravie nie je len fráza.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor!

Zdroj foto: archív E. K.

žiadne príspevky na zobrazenie