Výtvarné cítenie mala od školských čias, ale potom dala prednosť matematike a neskôr sa stala audítorkou a projektovou manažérkou. Svoje originálne sukne začala nosiť do práce, dostávala komplimenty a keď prejavili o ne záujem aj ostatní, rozhodla sa opustiť lukratívnu prácu. Tak vznikla značka Rivica. Zhovárali sme sa s návrhárkou Ivicou Rozehnal.

Akú školu si vyštudovala a čomu si sa venovala na začiatku svojej kariéry?

Ako žiačka / školáčka som navštevovala ZUŠ výtvarný odbor, kde ma najviac bavila  kresba a “priestorové” umenie ako keramika, reliéfy, koláže z látok, či výstrižkov novín a dotváranie kresbou alebo maľbou. Na gymnáziu pri výbere vysokej školy som rozmýšľala aj o umeleckej dráhe, ale napokon zvíťazil môj pragmatizmus a išla som študovať na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave odbor Matematika a Biológia. Ale nezostala som v odbore. Tým, že mám silno vyvinuté analytické schopnosti, tak som sa uchytila najprv ako interný audítor. No a väčšinu z mojej kariéry som pracovala ako biznis konzultant a projektový manažér.

Kedy si začala mať vzťah k móde?

Vzťah k móde sa podľa mňa vytvára od detstva, len si malý človek neuvedomuje, že je to móda. Od mala som mala sklony ku kreatívnej práci (kreslenie, maľovanie, strihanie, …). Ako som spomínala, navštevovala som ZUŠ výtvarnú výchovu a aj popri škole som po večeroch niečo tvorila. Mala som vždy rada pekné a estetické veci, ktoré majú k sebe ladiť, nielen v oblečení, ale okolo mňa. No a samozrejme, keď dievča prichádza do veku, keď sa chce páčiť, tak začne riešiť, čo na seba, čo s čím sa dá skombinovať a naopak. Ani ja som nebola iná a sledovala som trendy. Uvedomila som si, že mám celkom „dobré oko“, čo komu pristane, aké farby k sebe ladia, atď. K šitiu som sa dostala počas puberty, keď som si chcela vyrobiť niečo pekné a originálne na seba. Bez internetu mi inšpiráciou boli rôzne časopisy, z ktorých som si vystrihovala zaujímavé modely a lepila do zošita. Mala som systém a modely roztriedené podľa farby, štýlu, atď. V podstate taký dnešný „pinterest“, ale v hardcopy verzii.

Kedy si sa rozhodla podnikať v módnom priemysle a aké boli tvoje začiatky?

Ono to bolo také postupné. Neprišlo to ako blesk z jasného neba ;-) Popri zamestnaní som sa vrátila k môjmu hobby z puberty. Začala som sa vzdelávať v danej oblasti. No a začala som svoje výtvory, hlavne sukne, nosiť do práce. Moje okolie začalo registrovať zaujímavé a originálne kúsky v mojom šatníku. To mi dodávalo pocit sebavedomia, ale vôbec som nepomýšľala podnikať v danej oblasti.

Ako konzultantka som od roku 2013 na voľnej nohe a to ma celkovo oslobodilo. Uvedomila som si, že „robiť na seba“ je pre mňa omnoho lepšie pre mňa i moje okolie. Pracovala som viac, ale efektívnejšie. No a vášeň k móde a lokálnemu dizajnu bolo pre mňa odreagovanie. Som rada, že na Slovensku za pár rokov vzniklo veľa nových kvalitných značiek, ktoré sa mi stali inšpiráciou, že aj na Slovensku sa dá s módou podnikať (bohužiaľ nie zbohatnúť).

No a kedy som sa rozhodla? Až keď prišla za mnou kamarátka s otázkou, či by som jej neušila elegantnú sukňu na spoločenskú akciu do Monaka, tak vo mne začalo rásť vážnejšie rozhodnutie. Mohla by som si vytvoriť vlastnú módnu značku. Lokálnu značku, ktorá by bola ženská, kvalitne spracovaná a originálna. Chodili by za mnou ženy, ktoré sa chcú páčiť a ja by som bola pri tom, ako im zažiaria oči, keď sa začnú točiť pred zrkadlom. Takto som rozmýšľala a podporilo ma moje najbližšie okolie (manžel, mamka a kamošky), ktoré mi v tom fandilo a fandí doteraz.

Na jeseň 2016 som sa rozhodla, že idem do toho. No, ale ako odísť z rozbehnutého vlaku? Bola som na voľnej nohe ako freelancer (business konzultant, analytik, či projektový manažér) a v tom čase mi prišla aj zaujímavá pracovná ponuka, ktorú som prijala. Takže moje rozhodnutie sa oddialilo. Pracovala som ako Projektový manažér na projekte migrácie dát a po večeroch som rozbiehala administratívne záležitosti okolo módnej značky RIVICA (logo, marketingové materiály, naštudovanie legislatívy, atď.). Projekt sa blížil k úspešnému koncu, keď mi dali ponuku na pokračovanie 2. fázy projektu. A vtedy som stála pred dilemou, ktorú som s kamennou tvárou ustála. Oznámila som, že bohužiaľ, ale mám od mája (2017) iný projekt. Pochopili, že mi to neskoro oznámili, a boli sklamaní. Avšak tie prekvapené tváre, keď sa sa ma opýtali, aký ďalší projekt mám a moja odpoveď bola: „Idem šiť sukne“, mám ešte dnes jasne pred sebou.

Navrhuješ a šiješ sukne a motýliky, kde vznikol u teba tento nápad alebo potreba? Nenašla si na trhu to, čo by sa ti páčilo?

Ako som spomenula, tak som sa k šitiu dostala popri zamestnaní, po ťažkom dni som sa potrebovala odreagovať. No a to, že si na seba ušijem sukňu, ktorú nik iný nemá, bol bonus. Zároveň v obchodoch bolo ťažké nájsť vkusnú sukňu či šaty, ktoré by mali primeranú dĺžku a neboli len sivé, tmavomodré, či čierne ako klasický kostým.

Sukňu považujem za najuniverzálnejší kúsok ženského šatníka. Dá sa skombinovať na viacero spôsobov a budete v nej stále iná. Raz si k nej dáte blúzku a lodičky, a pri inej príležitosti tričko a tenisky. A motýliky? Vznikli ako doplnok. Pri šití sukní zostávajú zvyšky látok, tak som premýšľala, čo s nimi. A zároveň prišiel dopyt od samotných klientiek, že sa chcú zladiť s partnerom.

V tvojej práci je dôležité dať o sebe vedieť. Na aké podujatia zvyčajne chodievaš? Kde zvykneš prezentovať svoje veci?

Dnes sú to hlavne sociálne siete (FB, IG), kde formou príspevkov, fotiek, videí dávam vedieť o svojej značke, o novinkách, o tvorbe, o každodenných zážitkoch. Fanúšikovia chcú „vidieť do kuchyne“.

Čo sa týka podujatí, kde ma môžu stretnúť osobne, tak sú to hlavne dizajnové trhy. Tých podujatí je už na Slovensku viacero a poznala som ich predtým z druhej strany ako návštevník. Za ten rok fungovania značky RIVICA ste ma mohli vidieť už na 15 dizajnových trhoch, zatiaľ len na Slovensku. Rozmýšľam aj o Čechách, prípadne Rakúsku.

Navrhovanie je veľmi kreatívna činnosť, ako zvládaš tú administratívnu časť – objednávky, fakturáciu, web… Pomáha ti niekto?

Momentálne som som „sám vojak v poli“. Je to rok ako makám ako krajčírka, marketingový a komunikačný špecialista, nákupca, predajca, účtovníčka i právnik… Zriadila som si Ateliér & Showroom, čo je pre mňa posun k lepšiemu, že už nešijem doma. Veľkou oporou mi je manžel, ktorý mi fyzicky pomáha hlavne pri dizajnových trhoch, a psychicky pri všetkom ostatnom. No a mám vo svojom okolí kamarátov a známych, s ktorými občas konzultujem / brainstormujem napr. marketing, web, fotografie, legislatíva, atď. A momentálne hľadám posilu – krajčírku, takže ak by ste o nejakej vedeli, dajte mi vedieť.

Spolupracuješ aj s nejakými blogerkami?

Zatiaľ nie. Sledujem niektoré blogerky a niektoré sledujú mňa, ale zatiaľ nespolupracujeme. Potešilo ma, že blogerka Lenka @stylemon_blog si vybrala moju sukňu na SAShE v tržnici a napísala o tom aj blog.

Kristína Farkašová, vlastne už Tormová ;-) obľubuje moje sukne, čo ma nesmierne teší, a ďakujem jej, že ma aj občas spropaguje na sociálnych sieťach, keď má niektorú z nich na sebe.

Kto alebo čo ťa pri tvorbe inšpiruje?

Inšpirácie sú všade navôkol. Všímam si ľudí na ulici, mám rada umenie (balet a obrazy), pozorujem farby v prírode a samozrejme ovplyvňuje ma i moja nálada. Keď vyberám látky, tak vyberám podľa môjho vkusu, ale pokúšam sa predstaviť si, akej žene by sukňa svedčala, na akú príležitosť a čo k nej skombinovať.  Často si len tak vystriem látku na stôl a pozerám a snažím sa vidieť hotový model. Niekedy to neprichádza a látku odložím na policu a vyberiem inú, na ktorú sa zahľadím a hneď kreslím, strihám a šijem.

https://www.instagram.com/p/BjWgQlSg6Jc/?taken-by=rivica.sk

Čo by podľa teba nemalo chýbať v šatníku štýlovej ženy?

Samozrejme sukňa ;-) pohodlné topánky a perfektná kabelka. Oplatí sa investovať do kvalitnejších kúskov, ktoré vydržia, neobnosia sa a nevyjdú z módy.

V čom robia ženy najväčšie chyby v obliekaní? A čo sa ti, naopak, na Slovenkách páči?

To je ťažko zovšeobecňovať. Ale keď to porovnám so ženami cudzinkami keď cestujem, tak u nás je ešte stále veľa žien, ktoré sa boja vyjsť zo svojej ulity. Oblečú si len klasické rifle a tričko. Čo nemusí byť zlé, ale aj tu sa dá vybrať strih, ktorý jej svedčí, alebo zaujímavé tričko strihom či farbou. Stretávam so občas so ženami, hlavne na dizajnových trhoch, že nenosia sukne/šaty len nohavice, lebo si myslia, že im nepristanú… Asi budem teraz zlá, ale poviem to. Tieto ženy majú oblečené nohavice (alebo ešte horšie legíny), ktoré im ich „nedostatky“ ešte viac zvýraznia.

Čo si však všímam a teší ma to, že ženy začali omnoho viac nosiť ženskejšie kúsky, sukne, šaty, lichotiace strihy nohavíc, či topov, výrazné rúže, klobúky a farby. Som rada, lebo v mužskom biznis svete je priveľa sivej a ženy, ktoré sa prispôsobili, nepôsobia podľa mňa žensky.

Ako by si opísala svoj štýl obliekania?

Mám rada výrazné solitéry, či už svojou farbou alebo vzorom. Občas sa rada oblečiem za dámičku t.j. šaty, lodičky a perly, a inokedy roztrhané rifle a tenisky. Prešla som takou obmenou, ktorá ale súvisí so zamestnaním. Predtým ste ma mohli vidieť viac v elegantnom štýle (sukňa, nohavice, košeľa, lodičky a sako), teraz viac v urban štýle (sukňa, tričko s názorom a baleríny alebo tenisky). V mojej skrini nájdete naozaj z každého rožku trošku.

https://www.instagram.com/p/Bgnci9ql1NT/?taken-by=rivica.sk

Máš aj ty svojho obľúbeného návrhára?

Je ich viacero. Rada si pozriem prehliadky a tvorbu Oscar de la Renta, Dolce & Gabbana, Jill Sander, Carolina Herrera a zo slovenských návrhárov Boris Hanečka, Lenka Sršňová, Martin Hrča, Marcel Holubec, Bartinki.

Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech?

Tak toto nie je moja obľúbená otázka. Myslím si, že je dôležité žiť svoj život tak, aby som sa nehanbila sama pred sebou. Čiže rozhodnutia, ktoré robím, robím s obozretnosťou a primeranou zodpovednosťou, ale neľutujem, keď sa niečo nepodarí, pretože bez úspechu by sme nepoznali sladkú chuť úspechu. Pre mňa je momentálne úspechom už len to, že som si mohla splniť sen tvoriť a realizovať sa. Som rada za každú pozitívnu reakciu, teší ma, že sa ženám moje sukne páčia, nosia ich a dúfam, že ma to bude napĺňať radosťou i v budúcnosti.

Aké máš ďalšie plány do budúcnosti? Čo je tvoj najväčší sen?

Nerada prezrádzam, ale aktuálne premýšľam o svojich autorských látkach. To znamená, že by som vytvorila vlastný dizajn látok, z ktorých by sa modely šili.

No a moj najväčší sen je vlastne racionálny plán. Rada by som mala okolo seba spoľahlivý team ľudí, ktorí by so mnou pracovali na značke RIVICA, a dokázala nás všetkých uživiť ;-)

Ako zvykneš oddychovať?

Pri šálke kávy, knihe, filme, dobrom jedle, víne a nabíjajú ma aj stretnutia s kamarátmi plné smiechu a zábavy. A ak nám to hlavne čas dovolí, tak spoločne s manželom radi cestujeme a navštevujeme nové miesta, striedame prírodu s mestskou turistikou, navštevujeme galérie a koncerty vážnej hudby.

Skús nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Nie som expert na rady ;-) A v tomto mojom sne som len na začiatku cesty. Ale keď tak rozmýšľam sama o sebe a ako to funguje u mňa, tak asi takto:

• Po prvé mať sen. Znie to možno divne, ale mám pocit, že niektorí ľudia nevedia ani povedať, čo je ich snom.
• Keď už ten sen máme, tak je ľahšie predstaviť si malé krôčiky, ktoré k tomu povedú. Takže druhým krokom začať ten svoj sen snívať, rozmýšľať o ňom, hovoriť o ňom, predstavovať si, ako sa budem cítiť, keď budem robiť to, či ono, alebo keď dosiahnem nejaký svoj cieľ. Možno pri tomto bode zistíme, že mojim snom vlastne nie je ani to, čo som si myslela, ale niečo úplne iné ;-)
• No a rada č. 3 – byť trpezlivá, náročná na seba, nevzdať sa pri prvej prekážke. Je to naozaj náročné vytrvať.

Kde sa s tebou vieme stretnúť? Kde si môžeme pozrieť tvoju tvorbu?

Fungujem hlavne na sociálnych sieťach FB a IG pod menom @rivica.sk. Mám aj web stránku www.rivica.sk, ktorú plánujem upraviť. A osobne ma môžete navštíviť v Ateliéri a Showroome na Radlinského 27 v Bratislave.