Napísala som knihu, ktorú by som si sama želala prečítať

Share

Knihy píše, keď je v dome ticho a všetci už spia. Úlohy neodkladá na zajtra a v tom tkvie aj jej hlavné tajomstvo časového manažmentu. Štyri deti, dva eshopy, pozícia hlavnej redaktorky portálu Akčné ženy, srdcom stylistka, romantická duša a spisovateľka. To je vo veľkej skratke naša super akčná žena Alexandra Vrábelová. 

Kedy vznikla v hlave prvotná myšlienka na knihu? 

Poviedky som písala už odmalička, ale námet na knihu prišiel asi až po tom, čo som prvý raz navštívila parížsku Operu Garnier ako čerstvá absolventka stavariny. Je to fascinujúca stavba a dlho som rozmýšľala o tom, že o nej musím niečo napísať. 

Ako dlho vznikala tvoja kniha?

Pôvodne išlo o kratšiu poviedku, ktorú som stále dopĺňala. Takže úplne ten prvotný námet, jadro, vzniklo asi dva týždne písania. Potom asi pol roka dobrusovania. Najťažší bol asi ten záver – dať to do finálnej podoby po editovaní. Netušila som, koľko vecí sa ešte objaví. Chceli sme to mať úplne podľa reality – napríklad, keďže sa to odohráva v zime, bolo tam spomenuté predstavenie, ktoré aj v skutočnosti vtedy v Opere Garnier hrali.

O čom je?

Názov je Tajomstvo Opery a zápletka je o tom, že sa študenti stavia o to, kto strávi noc v nejakej známej budove. Hlavná hrdinka Emma si zvolí Operu. To, čo sa najskôr zdá ako neškodný nápad, postupne naberá grády. Je tam napätie, ale aj romantická zápletka, ktorá potvrdzuje známe pravidlo, že ak stretnete niekoho zaujímavého, je to v tom najneočakávanejšom čase a na tom najnepravdepodobnejšom mieste (úsmev).

Prečo práve tento motív?

Žena, ktorá sa dostane do ťažkostí a stretáva tajomného muža, je v literatúre možno dosť opakujúci sa motív, ale snažila som sa ho podať inak. Je to písané v prvej osobe, a dve tretiny knihy sú postavené na dialógoch a vnútorných pocitoch hlavnej hrdinky. Písala som to tak, ako keby som vytvárala knihu, ktorú by som si sama želala prečítať. Kde je tajomno, romantika, poézia… Tak verím, že je viac takto zmýšľajúcich žien (úsmev).

Kedy sa ti najlepšie tvorí?

Keď je ticho (úsmev). To znamená okolo desiatej večer, keď už deti spia. Kedysi sa mi skvele písalo počas cestovania. Zvykla som cestovať sama a keď som kráčala ulicami nejakého mesta, ktoré som spoznávala a chodila po pamiatkach, a chcela som si oddýchnuť, zastavila som sa v najbližšej reštaurácii a vytiahla zápisník.

Venuješ sa redakcii Akčné ženy, máš doma 4 krásne deti, popritom vlastné e-shopy, si stylistka a teraz aj vlastná kniha. Kedy to stíhaš?

foto: Marián Boďa

Napísanie knihy je vyústenie toho, čomu som sa venovala už dávnejšie. Doma mám stovky popísaných strán, ale chýbala mi odvaha dať to niekomu prečítať. Potom som na podujatí Akčných žien, Písanie ako sebarealizácia a zárobok, počúvala a sledovala iné autorky, ako sa im podarila uskutočniť ich cesta za snom. A to ma inšpirovalo. A podstatné bolo aj to, že som sa tam zoznámila so Soňou Borušovičovou. Nabrala som odvahu a s malou dušičkou som jej poslala svoje tri poviedky. Chcela som vedieť pohľad a názor niekoho kompetentného.

Aká bola jej reakcia?

Úprimne – prekvapilo ma, keď povedala, že sa jej to páči (smiech). A hneď začala riešiť, ako by sme to mohli urobiť – že ideálne je poviedky prepojiť a spraviť z toho 1 knihu. Ani som nevedela ako, a sen dostával reálnu podobu. To však hovoríme o románe, ktorý vyjde neskôr a je ešte v štádiu editovania. Bolo nám jasné, že do Vianoc by sa to nestihlo. Takže sme sa rozhodli, že pred Vianocami vydáme túto romantickú “chuťovku” v špeciálnej edícii. Zúžený formát A5 a kreatívny papier. Sama som zvedavá, ako to dopadne a ako bude vyzerať vytlačená (smiech).

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Hneď, ako deti odídu zo školy, začnem riešiť redakciu – píšem články, vybavujem emaily, plánujem súťaže. A pomedzi to postujem na sociálne siete. Niekedy mávam aj styling konzultáciu. Spravím obed (manžel má tiež homeoffice), rýchle sa najeme a potom švihám, aby som všetko stihla dovtedy, kým prídu deti zo školy.

Deti chodia o tretej domov samé, školu máme blízko. Okolo štvrtej idem pre Sašku do škôlky. Potom riešim domáce úlohy, online vyučovanie (angličtinu, klavír, výtvarnú). A keďže doobeda obyčajne nestihnem všetko poriešiť, vraciam sa k práci aj poobede, ak sa dá. Deti väčšinou robia pri mne úlohy. Potom večera, umývanie a ukladanie na spánok. Väčšinou až potom riešim ďalšie veci, sociálne siete na svoje weby – stylistku a eshopy. Jedno doobedie v týždni mám vyhradené na tričká, venujem sa objednávkam z celého týždňa a tlačím motívy na plotri a zažehľujem.

V čom tkvie tvoje tajomstvo časového manažmentu?

Ja vlastne od rána idem rad za radom, ako prichádzajú úlohy a maily. Máloktorú vec odkladám na ďalší deň, lebo viem, že sa mi to nakopí. Ale ak viem, že mám napríklad cestovať na ďalší deň za klientkou, musím si predtým naplánovať posty na Facebook a pripraviť, ktoré články pôjdu na akčné. Väčšinou prioritne riešim akčné ženy. Ak mám toto vybavené, môžem ísť ďalej a venovať sa svojim veciam.

Keď som ťa navštívila, uvedomila som si jednu kľúčovú vec vo výchove. A to tvoje umenie delegovať – tvoje deti si vzájomne pomohli a pripravili si jedlo úplne sami. Dá sa to naučiť?

Foto: Erika Biskupičová

Musím povedať, že toto ich učí hlavne manžel. Ja som skôr tá protektívna, a vždy som sa obávala, že niečo rozbijú alebo sa porania. No a naozaj, najstarší rozbil už zopár vajec, kým sa naučil robiť si praženicu. Alebo som sa ich bála pustiť samých do obchodu, aby ich na parkovisku pred obchodom nezrazilo auto. Keď sa mi minule najstarší priznal, že bol v Avione, skoro som odpadla.

Ja som spokojná, keď si spravia svoje úlohy a nachystajú veci do školy, lebo to ma stojí najviac energie:).

Akú knihu si naposledy čítala?

Naposledy to bol román zo zaujímavého prostredia – Od Tatier k Dubaju od Kristíny Balúchovej, s ktorou som prednedávnom robila aj rozhovor.

Tvoja kniha je práve aj na Startlabe. 

Áno, a teším sa, že po troch dňoch mám už tretinu vyzbieranú. A prekvapilo ma, že ma podporili ľudia, ktorých som už dlhšie nevidela, alebo som to nečakala. Novela Tajomstvo Opery sa dá predkúpiť na tomto linku.

Ak si teraz ktokoľvek objedná knihu, dostane ju vraj ešte do Vianoc pod stromček. Je to tak? 

Presne tak. Mám to vyrátané a dohodnuté s tlačiarňou. Aj preto som išla do mäkkej väzby, aby sa to stihlo. Je určená hlavne ženám, takže ideálne pre mamu, sestru alebo manželku.

Splnila si si tak jeden sen, ale viem, že ty si nezastaviteľná :-) Aké sú tvoje ďalšie sny?

Ďakujem pekne. Rada by som ešte vydať ten väčší román alebo pokračovanie Tajomstva Opery, ak si to bude niekto priať (úsmev). A veľmi by som si želala, aby sa moje knihy ľuďom páčili.

Máš heslo, ktorým sa vo svojom živote riadiš? 

Nikdy nie je neskoro na snívanie.

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor, Saška.

Pýtala sa: Martina Novotná

Foto na titulke: Lucia Hrapko