Spisovateľ Peter Šloser: Zažil som veľa čestných policajtov, ktorí si pokrivili charakter až na vysokých funkciách

0
Spisovateľ Peter Šloser: Zažil som veľa čestných policajtov, ktorí si pokrivili charakter až na vysokých funkciách

Ak máte radi kriminálne romány, meno Peter Šloser vám iste netreba predstavovať. Autor dvoch kníh a bývalý policajt s hodnosťou plukovníka nám v rozhovore prezradil:

  • kedy začal písať a ako sa dostal k zmluve s Ikarom,
  • či jeho knihy čerpajú zo skutočnosti,
  • prečo sa policajti dostávajú na šikmú plochu,
  • prečo sa rozhodol stať sa policajtom,
  • či sa neobával o svoju bezpečnosť,
  • čo má spoločné policajná práca s jeho obľúbeným šachom,
  • kde rád píše a aké su jeho plány.

Vydali ste už dve knihy s kriminálnou zápletkou – Mafiánska poprava a Polícia v rukách mafie. Kedy a prečo ste sa začali venovať písaniu?

Prvá šloserovka začala vznikať začiatkom roka 2017. Faktorov, ktoré ma primäli sadnúť za notebook, bolo viac. Najpodstatnejší súvisel s mojou prácou policajta. V tom období došlo k mojej personálnej degradácii dehonestujúcim spôsobom. Ako policajný funkcionár som bol zvyknutý dlhé roky pracovať 12 a viac hodín denne. Odrazu mi po zmene funkcie vznikol pri klasickej osem hodinovej pracovnej dobe značný časový priestor, ktorý som chcel efektívne využiť. Pustil som sa do písania a vyšlo to.

Kedy prišiel moment, že ste si uvedomili, že chcete vydať knihu?

Pred samotným písaním som si premyslel, o ktorom z množstva prípadov, by som vedel napísať knihu, ktorá by zaujala. Písal som spôsobom, akoby mala skutočne niekedy vyjsť, aj keď som si to nevedel v tom čase absolútne predstaviť. Za všetkým, čo som v živote robil som videl cieľ a ten som mal pred očami aj počas písania. Keď mi z vydavateľstva IKAR po prečítaní rukopisu oznámili, že so mnou uzavrú zmluvu, uvedomil som si, že začína nová éra môjho života.

Čo bolo pri tom najťažšie? Aký bol prvý krok k realizácii? Koho ste oslovili?

Pri písaní som sa nestretol so žiadnymi prekážkami. Keď bol rukopis takmer dokončený, odložil som ho približne na celý rok, pretože som sa opäť začal venovať policajnej práci. Po roku som sa zmienil môjmu priateľovi-kňazovi, že som sa pokúsil napísať knihu. Téma ho zaujala a povedal, aby som skúsil text poslať do vydavateľstva. Na moje obrovské prekvapenie som dostal z vydavateľstva IKAR pozitívnu odpoveď. Vtedy som sa zároveň rozhodol, že ukončím svoju policajnú púť a budem sa venovať písaniu.

Na šachovom turnaji

Pracovali ste dlhé roky na vysokých policajných pozíciách. Preto ste si zvolili pseudonym? Od čoho je váš pseudonym odvodený?

Prvú knihu som písal ako policajný funkcionár pracujúci na policajnom prezídiu. Vo viacerých pasážach kriticky opisujem policajnú prácu a skorumpovaných policajtov. V tom čase som videl, že existujúci systém vníma negatívne ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrujú na pomery v spoločnosti.

To bol jeden z dôvodov, prečo som si zvolil pseudonym, ktorý je odvodený a mierne modifikovaný od matkinho dievčenského priezviska. Používaním pseudonymu si denne spomínam na jej materinskú lásku, o ktorú som prišiel pred tromi desaťročiami.

Prečítajte si aj rozhovor so šachistkou Annou Vrtiakovou

Vaše romány sú založené na skutočných udalostiach a čitateľov z nich doslova mrazí. Približne koľko percent toho, čo ste napísali, vychádza zo skutočnosti?

Čitateľov mrazí moja tvorba a mňa mrazia medializované informácie o mojich bývalých kolegoch, z ktorých majú viacerí vznesené obvinenia ako členovia zločineckej skupiny. V žiadnej knihe sa asi nedá presne percentuálne vyjadriť pomer reality ku fikcii. Pravdou však je, že väčšina opisovaných udalostí sa v určitom čase, na určitom mieste a za určitých okolností odohrala.

Ako ste sa stali policajtom, čo vás na tejto práci lákalo? Koľko rokov ste pôsobili v PZ?

Mužom zákona som sa stal náhodou, keďže som mal v rodine policajta a ten mi bol vzorom. Miesto štúdia na vysokej škole som si obliekol uniformu s červenými výložkami. Práca sa mi stala koníčkom a doslova ma pohltila. Každý zadržaný páchateľ trestného činu bol pre mňa pozitívnym impulzom do ďalšej práce. Väčšiu časť môjho života som obetoval tejto zaujímavej práci, ktorú som ukončil s hodnosťou plukovník.

Čo myslíte, prečo sa viacerí policajti dostávajú na šikmú plochu? Myslíte si, že už pri vstupe do zboru sú ich pohnútky nečestné, alebo sa nechajú zlákať nejakou „ponukou“ neskôr počas svojej praxe?

Zažil som veľa čestných policajtov, ktorí si pokrivili charakter až na vysokých policajných funkciách. Stretol som sa aj so začínajúcimi kolegami, ktorí hneď v úvode kariéry skĺzli na šikmú plochu. Obe kategórie policajtov zlákali peniaze a iné výhody nepeňažnej povahy, ktorými sa nechali podplatiť. Niektorí policajti doslova vyhľadávali príležitosti ako si privyrobiť špinavými peniazmi. Samostatnou kategóriou sú policajní kriváci, ktorí sa nechali skorumpovať vlastnými nadriadenými. Súčasnosť je pravdivým ukazovateľom toho, čo všetko spáchali tí, ktorí mali ochraňovať väčšinu a za rôzne benefity slúžili jednotlivcom.

Pôsobiť na polícii, najmä na útvaroch, ktoré pôsobia proti organizovanému zločinu nie je jednoduché. Nepociťovali ste strach o svojich najbližších? Mala vaša práca vplyv aj na váš osobný život?

Určite to bolo náročné obdobie. Spomínam si na kolegov, na ktorých policajná práca zanechala rôzne negatívne stopy, končiace až spáchaním samovraždy. Ja som si aj v tých najnáročnejších situáciách snažil zachovať chladnú hlavu. Prácu som nikdy nespájal so súkromím. Nechcem tým povedať, že som žil dvojaký život, ale mimo práce som o nej zo zásady nerozprával.

Dostali ste sa aj vy osobne do nejakej nebezpečnej situácie?

Určite áno. Najväčšie nebezpečenstvo som paradoxne pociťoval z vlastných policajných radov. Spomínam si na mnoho zákerností, ktoré sa odohrali nielen voči mne, ale aj voči iným čestným policajtom. Človek musel byť mimoriadne obozretný. O tom, čo mi všetko hrozilo, možno doteraz netuším.

Nie je vám niekedy smutno za policajnou prácou?

Myslím si, že 30 rokov v podmienkach, ktoré som zažil, je slušné číslo. Život spisovateľa ma však úplne neodtrhol od policajnej práce a pri písaní knihy ju mám takmer každý deň pred očami.

Nie je tajomstvom, že rád hráte šach. Aká bola vaša cesta k šachu a aký máte k nemu vzťah?

Šach som začal hrať ako 5-ročný (úsmev). Ako cca 8-ročný som sa umiestnil na turnaji Mladých nádejí ČSSR na treťom mieste, to bol môj prvý úspech. Súťažne som hrával za Lokomotívu Topoľčany až do roku, keď som odišiel na vojenskú službu. V tom roku som sa posledný krát stal majstrom okresu dorastencov a prvý krát majstrom okresu mužov. Posledné dva moje turnaje už boli v uniforme – jeden na vojne a druhý v rámci MV SR, v oboch som zvíťazil a odmenou mi bol opušťák. V policajnej uniforme som už uprednostnil prácu, ale v posledných dvoch rokoch som si ako amatér zahral proti profíkom na turnajoch. Turnaje nesú názov na pamiatku môjho otca, ktorý bol jedným zo zakladateľov šachu v Topoľčanoch.

Čo má šach spoločné s prácou policajta?

Šach mi dal veľa a určite by pomohol pri vyšetrovaní prípadov veľa policajtom. Myslieť niekoľko ťahov dopredu, strategicky uvažovať, predvídať ťah súpera, prepočítavať rôzne varianty, nevyzradit vlastne pocity… To všetko nie je dôležité ovládať len v šachovej partii, ale aj v pri vyšetrovaní trestných činov, zisťovaní ich pachateľov a komunikácii s nimi.

Pre akých čitateľov sú vaše knihy určené? Sú vaši čitatelia prevažne muži?

Mám vedomosť, že môj najmladší čitateľ má 14 rokov a najstaršou čitateľkou je 91 ročná pani Matilda. Z dennodennej komunikácie s čitateľmi vidím, že prevažnú časť tvoria ženy. Niektoré z nich mi dokonca písali, že knihu požičali manželovi, ktorý nikdy nečítal. Ten odrazu zabudol na deti, domácnosť, nepustil knihu z rúk, prenášal ju po byte z miestnosti do miestnosti až pokiaľ ju nedočítal. Značnú časť čitateľov tvoria policajti alebo bývalí kolegovia, ktorí ovládajú policajné postupy, takže fikciou by som pred nimi nezabodoval.

Kde a kedy píšete najradšej? Máte na tvorbu nejaké špeciálne miesto?

Prvá kniha vznikla v neútulných priestoroch policajnej ubytovne v Petržalke. Prevažnú časť druhej knihy som napísal v kaviarenskom prostredí a tretiu vo viacerých miestnostiach môjho domova. Cez leto píšem v altánku a niekoľko kapitol štvrtej knihy som momentálne napísal v stoji na žehliacej doske a sediac na barovej stoličke (po menšom operačnom zákroku, keď som nemohol dlho stáť a sedieť).

Peter Šloser s ocenením

Ak práve nepíšete, čomu sa ešte rád venujete?

Písanie a s tým súvisiace činnosti mi zaberajú podstatnú časť každého dňa a nemám veľa voľného času. Počas leta rád hubárčim, posledné dva roky som sa začal venovať turistike a cykloturistike a pretože na všetko treba veľa energie, s potešením niečo dobré uvarím.

Aké novinky chystáte? Aké máte plány do budúcnosti?

Túto knižnú jeseň vyjde tretia kniha z môjho pera s názvom Policajná chobotnica. Momentálne píšem ďalšiu šloserovku a po nej bude nasledovať ďalšia. Môj dobrý priateľ má nad LCD televízorom asi dva metre dlhú poličku, na ktorej má len moje dve knihy. Zvyšný voľný priestor chce výhradne zaplniť ďalšími šloserovkami, tak mám čo robiť. Pretože som 30 rokov slúžil ľuďom, teraz by som sa chcel také isté obdobie s nimi podeliť o to, čo som zažil ako muž zákona.

Čo by ste poradili začínajúcim autorom?

Chodiť s otvorenými očami a ušami a vnímať všetky podnety z okolitého prostredia. Zo všetkého zaujímavého si spraviť krátku poznámku a prežitú situáciu neskôr využiť v procese tvorby. Takto vytvorený vlastný archív je nenahraditeľnou pomôckou pri písaní. Mne takéto písomné záznamy chýbajú a zatiaľ ich nahrádzam vlastnými spomienkami.

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?

Môj najväčší úspech je, že som zdravý. Ak budem hovoriť o profesijnom živote, v polícii som dosiahol niekoľko mét, o ktorých by mohol byť samostatný rozhovor. V literárnej oblasti považujem za prvý úspech vydanie debutovej knihy a zisk ocenenia Panta Rhei Awards v kategórii Slovenský knižný debutant roka 2019. Mojím takmer každodenným úspechom sú pozitívne reakcie čitateľov, ktorí prejavujú o moje knihy čoraz väčší záujem.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Pri každej žene by mal stáť chápavý muž, ktorý jej bude po celý život a v každej situácii oporou. Možno je moja prvá rada náročná, ale poznám niekoľko neobsadených gentlemanov.
Môj život aj v náročných situáciách sprevádzal úsmev a pozitívne myslenie. Som presvedčený, že takto nastavená žena má veľkú šancu dosiahnuť v živote cieľ, ktorý sa možno zdá nereálny.
Pevná vôľa spojená s odhodlaním nezlomiť sa v žiadnej situácii sú podľa môjho názoru neodmysliteľné faktory, ktoré si dokáže každý človek vybudovať a aj pomocou nich si splniť na prvý pohľad nedosiahnuteľné sny.

žiadne príspevky na zobrazenie