Tádž Mahal a príbeh lásky za vznikom monumentálnej stavby

Share

Symbol Indie, novodobý div sveta, posvätné miesto zamilovaných. Obrovský pamätník známy ako Tádž Mahal priťahuje milióny návštevníkov ročne. Ktovie, či by fascinujúca stavba vzbudzovala takú pozornosť, ak by za jej vznikom nebol dojímavý príbeh lásky.

Obrovské mauzóleum s rozľahlým exteriérom je pýchou indického štátu Uttarpradéš skoro 400 rokov. Postavené bolo v 1. polovici 17. storočia, odkedy sa majestátne vypína na území mesta Ágra. 73 metrov vysoká stavba spĺňa všetky črty tzv. mughalskej architektúry, ktorá kombinuje perzské, arabské a staroindické prvky. Atraktívny vzhľad diela však nie je jediným magnetom na návštevníkov. Tých láka aj príležitosť pocítiť energiu tohto miesta a oboznámiť sa s príbehom ukrývajúcim sa za výstavbou Tádž Mahal.

Stavbu nechal vybudovať mogul Šáhdžahán

História stavby siaha do 30. rokov 17. storočia. Stavať sa začala na podnet indického mogula Šáhdžahána, ktorý bol členom dynastie vládnucej v Mughalskej ríši rozprestierajúcej sa na území dnešnej Indie. Šáhdžahán mal viacero žien, no skutočnú lásku pociťoval iba k druhej manželke nazývanej Mumtáz Mahal (Perla paláca). Tá však pri pôrode 14. dieťaťa umrela. Vládcu to zasiahlo natoľko, až v ríši vyhlásil dvojročný smútok a zosnulej manželke prisľúbil pamätník, aký ešte svet nevidel.

Foto: www.pixabay.com

Pamätník hodný krásy a vznešenosti jeho ženy

Šáhdžahán si chcel uctiť pamiatku svojej zosnulej manželky nielen veľkou, ale aj elegantnou a honosnou stavbou. Architektov z niekoľkých krajín vedených iránskym umelcom Ustadom Ahmadom Lahourim poveril návrhom, ktorý by odzrkadľoval krásu jeho ženy a zároveň by bol hodný jej vznešenosti. Početný tím architektov, sochárov a murárov vyhovel jeho nároku a začal pracovať na realizácii pompéznej mramorovej stavby s ohromnou kupolovou strechou ozdobenou drahými kameňmi. Dielo, ktoré budovalo až 20 000 stavbárov, bolo zasadené do rozľahlého exteriéru s upravenými záhradami, ktoré v okolí stavby vytvorili pietnu atmosféru.

Miesto večného odpočinku pre milovanú ženu

Po 22 rokoch trvania stavebných prác sa majestátne dielo podarilo dokončiť. Šáhdžahán bol s výsledkom nadmieru spokojný a uznal, že takéto nádherné miesto je hodné nielen pamiatky jeho manželky, ale aj uloženia jej tela v jeho útrobách. Rakvu s pozostatkami tela preniesli do krypty, ktorá je odvtedy hrobom panovníkovej manželky. Keďže jeho prianie bolo, aby jeho telo pochovali vedľa nej, okrem jej rakvy sa v monumentálnom mauzóleu nachádza aj rakva so Šáhdžahánovými pozostatkami.

Tádž Mahal a okolitý exteriér stavby v číslach:

– celý areál mauzólea s okolitým exteriérom zaberá vyše 17 hektárov

– mramor na výstavbu sa dovážal z lomu vzdialeného 300 kilometrov

– okrem 20 0000 murárov sa realizácie stavby zúčastnilo 1000 slonov

– na ozdobenie stien sa použilo viac ako 60 druhov vzácnych kameňov

– priemer hlavnej vnútornej kupoly dosahuje dĺžku necelých 18 metrov

Tádž Mahal po necelých 400 rokoch od výstavby

Podoba mauzólea sa po 400 rokoch nijako nezmenila. Stav vzácnej pamiatky je udržiavaný, aby prežila minimálne niekoľko ďalších storočí. Každé 2 až 3 roky však musí prejsť menšími sanačnými zásahmi. Znečistené ovzdušie v okolí mesta Ágra totiž spôsobuje žltnutie stien. Tie je potrebné v pravidelných intervaloch obaliť bahnom, ktoré vsaje nečistoty zo steny do seba. Následne sa odstráni a mramorové steny budú opäť v pôvodnom bielom prevedení.

Foto: www.pixabay.com

Monumentálne mauzóleum, ktoré je podľa laikov aj odborníkov na architektúru najkrajším zachovaným dielom vyššie spomínanej mughalskej architektúry, bolo v roku 2007 vyhlásené za jeden zo 7 novodobých divov sveta. 24 rokov predtým sa mu ušiel aj zápis do Svetového dedičstva UNESCO. Spolu s ročnou návštevnosťou 8 až 10 miliónov ľudí to iba potvrdzuje, že ide o jednu z najvýznamnejších historických stavieb, navyše s dojímavým príbehom, ktorý v srdciach návštevníkov prežíva dodnes.

Zdroj: incredibleindia.org

Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com