Aj v čase domácej, dobrovoľnej alebo povinnej karantény si môže človek vychutnať rôzne knižné tipy, ktoré trh ponúka. Je jedno, či máte chuť na klasiku alebo bestseller, voľný čas strávený s knihou v ruke sa vždy ráta. Ak neviete, po čom siahnuť, možno vás inšpiruje výber z vydavateľstva Absynt, kde sú knihy dostupné aj ako e-booky.
# Andrej Bán – Trochu oheň, trochu voda
Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len naše povestné „slovenské more“. Je to komplikovaný mnohosten, ktorého národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne čaro maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala začiatok konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých ohľadoch mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium – Sovietsky zväz.
Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal nám svoju odvrátenú tvár – nepochopiteľné bratovražedné vojny, ktoré sa odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne národy tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne bratské a susedské vzťahy napokon utopili krvi?
Reportér Andrej Bán jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán – v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove.
Sú to však aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie.
Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.
https://www.instagram.com/p/B6Ki62cHOYt/
# Ariel Levy – Proti všetkým pravidlám
„Odmalička mi hovorili, že som príliš živelná, príliš prudká, že je ma príliš,“ píše americká spisovateľka Ariel Levy vo svojich výnimočných memoároch s názvom Proti všetkým pravidlám.
Ako mladá žena sa rozhodla, že ak sa stane reportérkou, perfektne sa spojí jej sila i všetky túžby. Stane sa profesionálnou objaviteľkou, druhom ženy, ktorá je slobodná vo všetkom, čo si vyberie. Presťahuje sa na Manhattan a roky strávi dobrodružným cestovaním po celom svete, aby pre slávny časopis The New Yorker písala portréty nezvyčajných ženských hrdiniek.
Zažije však aj nepredstaviteľné sklamania, kvôli ktorým sa musí vzdať mnohých svojich ilúzií. Vo svojom autobiografickom románe zachytáva nielen vlastný život, ale aj našu komplikovanú súčasnosť. Je to príbeh o veľkej láske i obrovských stratách, o závislosti, homosexualite a veľkej ženskej sile.
„Domnievala som sa, že som tie divoké živly vo mne, tú energiu, nenásytnosť, lásku skrotila a ukotvila v živote, v ktorom sa dali udržať na uzde. Ale ony explodovali.“
https://www.instagram.com/p/B7xnlzRHUX6/
Akčný tip pre všetkých knihomoľov:
Kvalitné recenzie a porovnania kníh nájdete na stránke Arecenzie, ktorá ponúka najlepšie knihy – vždy čerstvé recenzie, novinky a tipy na čítanie.
# Åsne Seierstad – Kníhkupec z Kábulu
Åsne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov.
Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru.
Prečítajte si aj náš ďalší článok: 5 tipov na knihy, ktoré by mali podľa vydavateľa ženy poznať
Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi.
Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru.
https://www.instagram.com/p/B1BRLrcnFeF/
# Jürgen Thorwald – Storočie chirurgov
Aj chirurgia má svoje dejiny. Pestré a úchvatné. Čo predchádzalo prvému ostrému zárezu skalpelom do živej ľudskej kože? Aj o tom nám rozpráva nemecký spisovateľ Jürgen Thorwald vo svojej fascinujúcej knihe.
V roku 1846 sa objavom narkózy začína úžasné storočie chirurgov. Skončila sa doba špinavých rúk i zbytočných infekcií, skončila sa doba, v ktorej bol obyčajný zápal slepého čreva rozsudkom smrti. Chirurgické umenie vynieslo v druhej polovici devätnásteho storočia medicínu na piedestál a spôsobilo v nej skutočnú revolúciu.
Storočie chirurgov, to je strhujúci príbeh chirurgie, pri ktorom sa Jürgen Thorwald opiera najmä o spomienky svojho starého otca Henryho Stevena Hartmanna. Ten sa ocitol v Bostone pri objavení narkózy a tento objav v ňom prebudil obrovskú vášeň pre medicínu a najmä pre chirurgiu.
Bol presvedčený, že vďaka narkóze čaká chirurgiu obrovský pokrok a túto správu chcel rozšíriť do celého sveta. Pestrá a pútavá kniha Jürgena Thorwalda sa dočkala mnohých vydaní po celom svete a každá ďalšia generácia ju číta znova so zatajeným dychom.
https://www.instagram.com/p/B7_CfrvgkMt/
# Madeline Vadkerty – Slovutný pán prezident
Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on? Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku.
Holokaust sa neodohral len v dobytčích vagónoch a plynových komorách táborov smrti. Prvé dejstvá prebiehali v tichej beznádeji za zatvorenými dverami bytov, tam, kde nešťastní a ponížení ľudia písali svoje zúfalé prosby prezidentovi Tisovi. Očakávali od neho záchranu, milosť a pomoc v ťažkých chvíľach, do ktorých sa dostali po vydaní rozsiahlych protižidovských zákonov.
Madeline Vadkerty pátrala aj po ďalších osudoch pisateľov týchto listov. A boli to zväčša tragické osudy. V knihe Slovutný pán prezident nám ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok, ktoré otvárajú málo známe kapitoly holokaustu na Slovensku.
Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal totiž mali jediný cieľ – raz a navždy sa ich zbaviť.