Katolícka cirkev sa odjakživa vyhýbala prideľovaniu vysokých funkcií ženám. Posledné roky však prinášajú závan zmeny. Malú revolúciu vo vatikánskej administratíve začal súčasný pápež František, ktorý je známy kladným postojom k vyššiemu zastúpeniu žien vo vedení cirkevných úradov.
Väčší priestor pre ženy vo Vatikáne vytvárali aj predchádzajúci pápeži. Trend spojený s ich zamestnávaním sa začal rozmáhať v 50. rokoch. Do konca minulého storočia však pracovali „len“ ako rádové zamestnankyne bez väčšieho vplyvu na dianie vo vnútri katolíckej cirkvi. Po dlhých storočiach odmietania ženskej účasti v riadiacich funkciách sa ale začali búrať hranice a o smerovaní Vatikánu začínajú rozhodovať prvé ženy.
Rosemary Goldie
Jedinou ženou, ktorá do konca 20. storočia zastávala vyššiu funkciu, bola Rosemary Goldie. Austrálčanka sa stala vôbec prvou členkou vatikánskej exekutívy, v ktorej počas rokov 1967-1976 viedla post podtajomníčky Pápežskej rady pre laikov. Táto rada je jedným z hlavných orgánov Rímskej kúrie, ktorá má na starosti súdne a administratívne záležitosti Svätej stolice.
Flaminia Giovanelli
Podobná funkcia sa v roku 2010 ušla aj Talianke Flaminii Giovanelli. Tá bola vymenovaná za podtajomníčku Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Hneď po nástupe do funkcie sa začala objavovať na rokovaniach rady a opakovane sa stávala aj súčasťou delegácií. Dobrá práca ju posunula ďalej a o 5 rokov sa stala aj členkou disciplinárnej komisie Rímskej kúrie. V roku 2017, rok pred odchodom do dôchodku, ju pápež František ešte stihol vymenovať za podtajomníčku nového Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju.
Enrica Rosanna
Flaminia Giovanelli nebola prvou Taliankou vo vatikánskej exekutíve. O 6 rokov skôr sa do nej dostala Enrica Rosanna, ktorá v roku 2004 obsadila post podtajomníčky Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Tento úrad bol akýmsi „ministerstvom pre katolícke rehole“, čo danej pozícii pridávalo na váhe. Enrica ju zastávala do roku 2011. Naďalej sa však aktívne zapájala do diania, čoho dôkazom sú aj knihy vydané po uplynutí funkčného obdobia.
Barbara Jatta
Talianska historička síce nezastáva žiadnu vrcholovú funkciu, no miesto na čele vatikánskych kultúrnych inštitúcií by sa ešte niekoľko rokov dozadu žene neušlo. Barbara Jatta spočiatku riadila jedno z oddelení Vatikánskej apoštolskej knižnice, kde za jej éry pracoval jeden muž a zvyšok personálu tvorili ženy. Dobre odvedenou prácou v knižnici si v roku 2016 vyslúžila post riaditeľky Vatikánskych múzeí, ktorý zastáva aj v súčasnosti.
Francesca di Giovanni
So ženami na vysokých vatikánskych pozíciách to začalo vyzerať vážne minulý rok. Hneď na jeho začiatku bola do významnej diplomatickej funkcie vymenovaná právnička Francesca di Giovanni. Talianka, ktorá pracuje pre Svätú stolicu už od 90. rokov 20. storočia, sa vlani stala podtajomníčkou Vatikánskeho sekretariátu pre vzťahy so zahraničnými štátmi. Dôležitý úrad funguje ako ministerstvo zahraničných vecí a jeho prvá ženská podtajomníčka v ňom má na starosti bilaterálne vzťahy.
Charlotte Kreuter-Kirchhof
Rok 2020 priniesol ženám vo Vatikáne aj ďalší významný post. Tentoraz išlo o Vatikánsku radu pre ekonomiku, do ktorej bolo v auguste minulého roka vymenovaných až 13 nových členov. Medzi nimi bolo aj 6 žien vrátane Charlotte Kreuter-Kirchhof, ktorá dostala šancu pracovať na spravovaní finančných a ekonomických záležitostí Vatikánu hneď po boku lídra tejto rady.
Každá z uvedených osobností prispela výraznou mierou k otváraniu dverí ženám smerujúcim do vrcholovej vatikánskej administratívy. Pápež František má v pláne dosadiť zopár žien aj na ďalšie vplyvné pozície. Jednu z nich len nedávno obsadila Francúzka Nathalie Bequart, ktorá sa stala vôbec prvou podtajomníčkou Synody biskupov. Už v najbližšom čase by sme mali spoznať ďalšie nové mená, ktoré budú ovplyvňovať dianie v katolíckej cirkvi.
Foto na titulke: www.pixabay.com
