Andrea Richardson: „Príjemné prostredie nám samotné veci nevytvoria, robíme si ho my sami“

3
Andrea Richardson: „Príjemné prostredie nám samotné veci nevytvoria, robíme si ho my sami“
Minimalistka Richardson

Andrea Richardson je spisovateľka, cestovateľka, manželka, mama, ale najmä minimalistka. Aktuálne píše, bloguje a prednáša o minimalizme. Prečo jej minimalizmus uľahčil život, prečo ho tak vrelo a spontánne odporúča aj iným, nám porozprávala v rozhovore.

Žijete v multilingválnej rodine. Odkiaľ pochádza váš manžel? Kde všade ste žili a kde sa vám najviac páčilo?

Manžel pochádza z Veľkej Británie, je to Angličan, ale cestuje ako nomád. Keď sme sa stretli, pracoval na Sibíri a prišiel si na Slovensko kúpiť byt. Ja som pracovala ako realitná maklérka a tento byt som mu predala. Krátko na to, ako sme sa stretli, som všetko zanechala doma a presťahovali sme sa spolu do Holandska. Nuž, láska, chápete. Žili sme v Katare, v Spojených arabských emirátoch a v Nemecku. Veľmi skoro nás čaká ďalšie veľké sťahovanie. Najviac sa mi páčilo žiť v Holandsku, v meste Haag. Blízkosť mora, pláže, možnosť cestovať všade bicyklom, milí ľudia, možnosť dobrej práce robia z tejto krajiny naozaj príjemné miesto na život.

Ako ste sa dostali k minimalizmu? Ste taký typ prirodzene, alebo ste sa k tomu nejako vedome prepracovali?

Ako mladé dievča som doma veľmi rada upratovala a vytrieďovala. K tomuto prístupu ma viedla moja mama. Nikdy nezabudnem na jej dve nesmrteľné vety: “Nerob si z izby výstavisko!” a „Čo nebude upratané, hádžem do koša!”
Neskôr som začala celkom dobre zarábať a pomaly sa zariaďovať, nuž a keď som sa vydala a prišli deti, množstvo vecí sa snáď aj zdesaťnásobilo. Minimalizmus ma oslovil, nakoľko som si nevedela dať rady s domácnosťou a neposlušnými deťmi, ktoré sa v izbe plnej hračiek nikdy pekne nezahrali. Zistila som, že mi prebytok vecí spôsobuje vnútorný stres.

Prečítajte si aj rozhovor s moderátorkou rádia Expres, Oli Džupinkovou

minimalistka andrea richardson
Foto: Andrea Richardson s dcérou

Dá sa minimalizmus uplatňovať aj pri deťoch?

Samozrejme, práve pri deťoch je pozitívny dopad tohto životného štýlu najvýraznejší. Keď ešte človek nemá záväzky, prevažne vlastní menej vecí, žije v prenájme, život ho akosi prirodzene limituje. Akonáhle si založíme rodinu, začne sa konzumný kolotoč, obchody a časopisy nás presviedčajú že potrebujeme to či ono, presťahujeme sa do väčších bytov či domov a začneme ich pomaly zapĺňať. Ja vravím, keď začneš uvažovať nad kúpou vstavanej skrine, je čas zastaviť sa a reflektovať :)

Aktuálne sa blížia Vianoce, ktoré sa spájajú so všetkým možným, len nie minimalizmom. Koľko rokov trávi vaša rodina minimalistické Vianoce?

Priznám sa, ani presne neviem. Tým, že sme žili na Strednom východe v moslimskej krajine, už aj počas nášho viac materialistického života nás šialenstvo okolo Vianoc obišlo. Predstavte si, že všetky produkty týkajúce sa Vianoc sú umiestnené v špeciálne vyhradenej sekcii supermarketu, aby neboli na očiach. Vianoce sme trávili kúpaním sa na pláži. Po návrate do Európy a úplnom redukovaní našich vecí sa snažíme veľmi opatrne a vedomo pristupovať k nákupom či už darčekov, jedla alebo dekorácií. Zatiaľ ešte nemám ani stromček. Inšpirovala som sa prístupom v Nemecku, kde si zdobenie stromčeka nechávajú naozaj až na Vianoce. Času dosť.

Aké kritérium pri výbere darčekov odporúčate? Je nejaký predpísaný limit, alebo nejaká zlatá stredná cesta?

Zo skúsenosti už viem, že ak je darov príliš veľa, najmä tie menšie deti sa veľmi rýchlo “opustia”. Keď dieťa otvára v poradí už x-tý dar, prestane sa z nich až tak tešiť, často príde aj plač, hádzanie sa o zem, a neslušné poznámky typu či je toto už všetko (zažila som osobne a rovno pred rodinnými príslušníkmi – trapas). Rozhodla som sa, že nechcem mať doma rozmaznané deti, ktoré si nič nevážia a odteraz píšeme Ježiškovi a želáme si jeden dar. Ten dar deti aj dostanú – od Ježiška, a pod stromčekom si nájdu dva tri menšie darčeky od rodičov a rodiny. Snažíme sa ísť cestou nemateriálnych darov – príspevok na plavecký kurz, letenka za babičkou do Anglicka, permanentka do ZOO a podobne. Takto sa deti z darov tešia, vážia si ich a doma mám menej odpadu a harabúrd len pre 10 minút hedonistického potešenia z Vianoc.

Dotýka sa minimalizmus aj napr. dekorovania domácnosti počas sviatkov? Veď nie je hriech chcieť mať doma útulne a deťom vytvoriť iné prostredie.

Juj, ja milujem útulnú a voňavú atmosféru Vianoc, o tom nie je vôbec pochybnosť. Tento pocit sa dá vytvoriť aj minimalistickými dekoráciami. Stromček sa dá ozdobiť ručne vyrobenými dekoráciami, domov si môžete zútulniť vetvičkami so stromov, sušeným ovocím, výrobkami z dreva a prírodných materiálov. Snažím sa na dekorácie nemíňať peniaze a radšej nájsť doma alternatívu a s deťmi si niečo vytvoriť. Pred kúpou by som sa odporúčala pozrieť, odkiaľ ten lacný plast je a porozmýšľať, či radšej nepodporiť lokálnych remeselníkov a umelcov. Úplne mi stačí jedna fakt pekná dekorácia. Príjemné prostredie nám však samotné veci nevytvoria, robíme si ho my sami.

Je aj váš manžel a deti minimalisti? Nemajú sklony míňať, nakupovať, zapratávať izby, plniť skrine?

Môj manžel sa veľmi rýchlo pridal, videl benefity od prvého dňa: menej vystresovaná manželka, ktorá netúži po novej kabelke. Deťom kupujeme veci stále my, rodičia, takže tam to viem krásne regulovať. Odkedy však nemajú veľa hračiek, nosia si domov rôzne kamene, vetvičky, šišky a vypratávajú kôš s plastom a papierom. Takýto neporiadok mi však nevadí, nakoľko vidím, aké majú bláznivé a kreatívne nápady z obyčajnej škatule či fľaše.

minimalistka andrea richardson
Foto: Andrea Richardson s deťmi

Aké hračky majú vaše deti? Nechali ste im niečo?

Deťom som ponechala tzv. pasívne hračky – také, s ktorými je potrebné niečo robiť a zapojiť fantáziu – figúrky dinosaurov, Lego, stavebnica, spoločenské hry, kocky a podobne. Nemáme toho veľa, ale zahrajú veľmi pekne.

Vo svojom blogu píšete, že ste sa rozhodli radikálne minimalizovať, až tak, že ste predali 80% svojho majetku. Čo vás k tomu viedlo? Nie je to aj trošku o tom, že keď človek veľa má, zbavuje sa toho ľahšie?

Zistili sme, že nepotrebujeme bývať v tak obrovskom dome, bol síce pekný a priestranný ale aj obrovská časová a finančná záťaž. Rozhodli sme sa zbaviť všetkých dlhov, splatiť hypotéku doma na Slovensku a kým sú deti malé, žiť tak, aby sme minuli menej, ako zarobili. Nikomu neprajem ten stres z predávania vecí, bola to fakt fuška, a som rada, že už to mám za sebou. Až pri predaji človek zistí, na koľko hlúpostí minul peniaze, a akú malú hodnotu majú tieto veci v očiach kupujúceho.

Stretávate sa aj s negatívnymi ohlasmi? Že je napr. plytvanie dať preč všetko, čo nepotrebujem, čo sa mi nepáči. Automaticky sa predpokladá, že človek musí byť solventný, že si v prípade potreby dokáže všetko kúpi.

Tak áno, v tomto smere sme stále ešte menšina, ale mňa baví ísť proti prúdu a robiť si to, čo vyhovuje mne. Je mi v podstate úplne jedno, čo si o nás myslia iní. Ak ich inšpirujem teším sa, ak nie, tak si vravím, že toto je ich voľba a budú platiť tú svoju cenu. Nezávidím nikomu ani dlhy, ani prebytok, ani to, keď sa rozhodnú stráviť víkend v nákupnom centre. Okolie a priatelia okolo nás sa prirodzene vyselektovali. Klasický mýtus je, že minimalistom môže byť len bohatý človek, a musím povedať, že osobne poznám chudobných maximalistov. Sú to ľudia, ktorí majú celkom dobrú výplatu a mohli by sa mať dobre, ale rozhodnú sa kupovať si veci, na ktoré nemajú, alebo vďaka konzumnému správaniu na nič ku koncu mesiaca nemajú. Stačí si len zmeniť svoje potreby. Ja vravím, že som šťastná, že mám to privilégium mať z čoho redukovať.

Minimalistický domov
Kniha Minimalistický domov

V akom smere ti minimalizmus najviac uľahčil celkové fungovanie života? V čom vidíš najväčšie výhody?

Dve obrovské výhody: viac času a viac peňazí. Keď si vypraceš okolo seba priestor, nemusíš veciam venovať hodiny svojho života. Minimalizmus prehodnotí potreby človeka  – zistíš, že vlastne nepotrebuješ to či ono, poučíš sa z nákupných chýb, nakupuješ vedomo, a zrazu máš aj viac peňazí na účte, ktoré môžeš ušetriť.

 Ako trávite chvíle oddychu?

Vonku na čerstvom vzduchu, manžel je vášnivý bežec, deti učíme šľapať do kopca tak, že vždy dáme nejakú tú turistiku, chodíme plávať, radi hráme bowling, alebo si doma niečo uvaríme a hráme sa hry. Milujeme slovenské hory, ideálny víkend je jednoduchá chatka v lese a nechať deti, nech behajú okolo, večer si spravíme oheň a diskutujeme o nočnej oblohe. Toto je pre mňa úplný raj.

Čo si vy ako minimalistka želáte na Vianoce?  Máte nejaké minimalistické prianie?

Aby som o Vianociach veľmi nemusela rozmýšľať :) Teším sa na pohodu, na dobré jedlo, a na to že sa ráno nemusíme ponáhľať do dopravnej zápchy. Želám si veľa dobrých kníh, zápisníkov a ceruziek, tie sú moja slabosť. Teším sa na to, ako sa dobre zabavíme v kruhu rodiny.

žiadne príspevky na zobrazenie

3 KOMENTÁRE

  1. Toto mi hovorí z duše. Vyrastala som v skromnosti, takže si viem veci vážiť. Zažila som aj obdobie, keď som sa v potravinách rozhodovala, či si kúpim maslo a dva rožky, alebo mi postačí jeden. Pracovala som v štátnej správe a dnes podnikám. A práve teraz, keď už môžem povedať, že ma moje podnikanie aj živí a mohla by som si dovoliť to či ono, prichádzam na to, že tie veci vlastne vôbec nepotrebujem. Tohtoročné Vianoce budú aj u nás minimalistické… Veľmi minimalistické.