Čím je ortuť na teplomeroch vyššie, tým sa z plaviek stáva žiadanejší módny doplnok. Práve počas horúcich letných dní poskytujú ženám aj mužom pocit pohodlia a voľnosti, a to nielen na pláži alebo doma v bazéne. Nebyť Annette Kellermann, všetko mohlo byť inak, minimálne v prípade výroby plaviek pre ženy.

Kým v súčasnosti sa môžu ženy vo väčšine krajín zdržiavať (nielen) na pláži v plavkách bez akýchkoľvek obmedzení, pred niekoľkými desaťročiami to bolo neprípustné. Dôvodov bolo viacero, no pre Annette Kellermann neboli prekážkou k tomu, aby si mohla užívať vodu bez utrpenia v plaveckých pančuškách. Po urputnom boji s neprajníkmi a zástancami zaužívaných konvencií si nakoniec vydobyla svoje a tisícky ďalších žien inšpirovala k prekonaniu bariér.

Všestranná akčná žena zmenila svet

Pre súčasné generácie žijúce v Európe je meno Annette Kellermann takmer neznáme. Príbeh austrálskej plavkyne sa však zapísal do histórie obrovskými písmenami. Športové úspechy ale neboli jediným dôvodom, pre ktorý sa môže stať život rodáčky z austrálskeho Marrickville inšpiráciou pre ženy z celého sveta. Príkladom odvahy a sebadôvery ju neurobil ani záujem čitateľov o jej knihy či pozitívne ohlasy filmových kritikov na jej herecké výkony. Do dejín sa zapísala vďaka obyčajným plavkám. Zrejme ani sama  netušila, že tým zmení svet.

Plavky miesto plaveckých kostýmov

Aj keď začiatok 20. storočia priniesol ženám viac práv a slobody, pri kúpaní na pláži museli stále dodržiavať zaužívané pravidlá. Jednou z vtedajších platných zásad bolo nosenie dlhého plaveckého kostýmu s pančuškami, ktorý bránil obnažovaniu akýchkoľvek ženských partií. Nepohodlné kostýmy robili problémy hlavne vrcholovým športovkyniam, ktorým sťažovali pohyb. Aj to bolo dôvodom, pre ktorý sa Annette rozhodla trénovať v jednoliatych plavkách, aké dovtedy nemali obdobu.

Nosenie plaviek ju dostalo za mreže

Pravidlá nosenie tohto druhu plaveckého odevu na verejných miestach nepovoľovali. Každej žene, ktorá by prišla na pláž bez odporúčaného plaveckého kostýmu, hrozil trest. Annette to pocítila na vlastnej koži v roku 1907. Osudným sa jej stal tréning na bostonskej pláži Revere Beach, kde si prišla zaplávať práve v jednoliatych plavkách. Tento tréning ale patril medzi tie najkratšie, ktoré v priebehu celej plaveckej kariéry absolvovala. Netrvalo dlho a z miesta činu ju odviedla miestna polícia.

Po zatknutí ešte viac „pritvrdila“

Opletačky so zákonom Annette od nosenia voľnejších plaviek neodradili, skôr naopak. Už po krátkom čase sa v nich objavila aj na ďalších plážach, pričom postupne sa k nej pridali ďalšie ženy, najprv profesionálne plavkyne, neskôr aj ženy, ktoré nešportovali. Keďže bola známou tvárou, ktorá sa často objavovala na verejnosti, v snahe docieliť odobrenie nosenia plaviek na verejných miestach využila svoj vplyv a začala šíriť osvetu o ich plusoch a nároku žien na ich nosenie. Aj keď nikdy sa nepovažovala za revolucionárku ani bojovníčku za ženské práva, pre rovnoprávnosť žien urobila obrovský kus práce.

Búranie stereotypov pokračovalo

Austrálskej plavkyni sa necelých 10 rokov po zatknutí podarilo opäť šokovať. V porovnaní so scénou v jednom z filmov, v ktorých účinkovala, bolo nosenie plaviek nevinnou provokáciou. V roku 1916 sa totiž na filmovom plátne objavil snímok Dcéra bohov, kde Annette pózovala nahá. Išlo vôbec o prvý zverejnený film, kde sa objavili zábery nahého ženského tela. Cieľom hlavnej hrdinky bolo ukázať atraktivitu zdravej ženskej postavy so všetkým, čo k tomu patrí.

Plavky na plážach a nahé telá vo filmoch mali priniesť ženám viac slobody a voľnosti. Tým sa však snaha o odhalenie ženskej krásy neskončila. Čoskoro sa na scéne objavili aj prvé bikiny, ktoré Annette paradoxne považovala za nešťastný módny doplnok. Podľa jej vlastných slov sa hodia minimu žien, takže nosiť by ich mali len „vyvolené“. Nielen výrobcovia, ale aj mnohé ženy na to mali iný názor, čoho výsledkom bola veľká expanzia bikín do celého sveta.

Ilustračné foto na titulke: Pixabay