Minulý týždeň som navštívila podujatie, na ktoré som sa už veľmi tešila, pretože čítanie kníh patrí medzi moje obľúbené aktivity. Navyše, dopredu avizovaní hostia, ktorí sa mali zúčastniť tohto eventu, naznačovali, že pôjde o skutočne zaujímavú akciu.

Išlo o krst knihy Gamblerky – spisovateľského debutu Kataríny Mayer. Katarínu poznám ako výbornú a vyzretú autorku článkov a rozhovorov, ktoré publikuje nielen na portáli Akčné ženy, ale aj v iných online magazínoch. A tak som bola už na jej prvotinu veľmi zvedavá.

Krst knihy Gamblerky sa uskutočnil v príjemnou prostredí kníhkupectva Panta Rhei v centre mesta. Večerom sprevádzal moderátor Dado Nagy, ktorý si prešiel mnohými médiami, pôsobil v rádiu, kde moderoval Literárnu revue a glosoval aj v relácii Sedem s. r. o.. Za krstných rodičov si Katarína vybrala literárnu dulu Soňu Borušovičovú a herca a speváka Filipa Tůmu. Ten sa však nakoniec kvôli predĺženému natáčaniu nemohol dostaviť včas. Dámy si však úplne vystačili samé. Do akčnej trojice žien prijala pozvanie aj koučka Janette Šimková, a tak sa večer venovaný tvorbe mohol začať.

Ako vznikol nápad na knihu?

Dado Nagy najprv vyspovedal autorku, ako vznikla myšlienka na príbeh a nápad napísať knihu. Katarína spomenula, že knihu začala písať ešte pred rokmi v rámci školského zadania, navyše v angličtine. Keď sa k textu dostala Soňa Borušovičová, vyzvala Katarínu, aby jej poslala ďalšiu kapitolu. Nebolo to však jednoduché – kým bola literárna koučka spokojná, Katarína ju musela prepísať asi 5 krát. Soňa mala v ruke skvelý scenár, ale chcela, aby sa z toho stal skvelý román.

Katarína sa inšpirovala aj mestečkom, v ktorom žije, Nickeldorfom. Tam sa odohráva príbeh troch hrdiniek Emmy, Laury a Anny, ktoré navonok žijú pokojným životom domácich paničiek, ale v skutočnosti skrývajú svoju tajnú vášeň – poker. Ďalšie miesto spomínané v knihe, je Las Vegas, kde sa odohrávajú nelegálne pokrové turnaje. Katarína Vegas aj skutočne navštívila, ale na Dadovu otázku, či hrala aj poker, s úsmevom odvetila: „Možno áno, možno nie…“

13. komnatu má takmer každý z nás

V knihe sa tri priateľky zamotajú do problémov práve kvôli tomu, že ich vášeň pre hru prerastie aj do iných rozmerov. Klamstvá, na ktorých postavili kamuflovanie svojich dobrodružstiev, sa začínajú rúcať ako domček z karát. Chápadlá tejto hry presahujú aj do ich osobných životov – zapletú sa napríklad s talianskym manažérom kasína, čo má za následok aj fakt, že sú podozrivé z vraždy. A tak sa skloňuje otázka, či takéto tajomstvá stoja vôbec za to. Je dôležité mať svoju 13. komnatu?

Koučka Janette odpovedala, že únik do 13. komnaty môže pôsobiť ako podpora, pretože každý človek potrebuje nejaké vzrušenie, ale môže byť aj deštruktívny. Dôležité je mať nejakú hranicu, ktorú by sme nemali prekročiť. Je príjemné inšpirovať sa napríklad pri čítaní knihy, keď si predstavujeme, čo by sme robili, keby sme boli na mieste hlavných hrdiniek v kasíne…

Prečítajte si aj recenziu knihy Gamblerky

Gamblerky rozhodne nie sú romantickou literatúrou

Dámy sa vopred dohodli, že Soňa počas večera prečíta pasáž z knihy. Keďže ju vyberali pri vínku, dopadlo to tak, že zvolili veľmi šteklivú časť. Katarína zdôraznila, že je to iba jediná erotická scéna v knihe. Na to Dado nesúhlasne zavrtel hlavou, pretože pikantných opisov je tam vraj viac, čo vzbudilo v publiku značnú veselosť.

Katarína nám prezradila, že nechce, aby sa jej kniha ocitla v sekcii romantickej literatúry, ale taktiež prízvukovala, že ju určite nemáme hľadať ani medzi erotickou literatúrou. Ide totiž o triler.

A čím sa kniha Gamblerky krstila?

Samozrejme, že kartami, okolo nich sa predsa odvíja celý príbeh. A taktiež motýlikmi, s nápadom prišla Janette, že by rada knihu vyslala do sveta na motýlích krídlach. Kataríne sa to veľmi zapáčilo, lebo motýle považuje za nádherné zvieratá, ktoré ukrývajú silnú symboliku.

A aké ma Katarína ďalšie plány? Už má napísanú prvú verziu druhej knihy. Prvú verziu asi preto, že ju ešte nevidela nekompromisná Soňa Borušovičová…:)

Stojan plný červeno-čiernych kníh s názvom Gamblerky sa na konci takmer vyprázdnil – účastníci besedy si pobrali skoro všetky knihy a začalo sa podpisovanie. Ledva sa mi jedna ušla. A tak pridám na záver úryvok z knihy, ktorý ju podľa mňa celkom vystihuje:

„Navečerali sa v zdanlivej pohode povzbudené Emminým postupom v turnaji, ale v mysli a srdci každej z nich sa prehrával zoznam hier, ktoré museli dohrať do konca bez ohľadu na výšku banku.“