Lekári – väčšinou ich vyhľadávame až vtedy, keď je zle. A niekedy je ich práca skutočne náročná. O pozitívnych aj negatívnych stránkach medicíny sme sa zhovárali s plastickým chirurgom Matúšom Baranom. Porozprával nám aj o tom, aké zákroky robí najčastejšie a na čo sa môžu návštevníci konferencie Pre zdravie ženy tešiť.

Pôsobíte veľmi pozitívne. Kde čerpáte nadšenie a energiu?

Ďakujem, keď sa v zrkadle vidím po nočnej službe, nezdieľam váš názor (smiech). Vždy si myslím, že ak je „doma“ všetko v poriadku, tak celý život ide akosi jednoduchšie. Preto mám to šťastie, že si ma za manžela vybrala moja nádherná a úžasná manželka. Prispievajú k tomu určite aj moji pohodoví rodičia, vždy energický labrador Lexi a v pracovnom živote hlavne medici a mladší kolegovia, ktorí nedovolia človeku byť príliš dospelým.

Akým zákrokom sa venujete najčastejšie?

V nemocnici vykonávame celé spektrum od ťažkých popáleninových úrazov, cez rekonštrukčné až po estetické zákroky, mojou doménou sú hlavne estetické zákroky liposukcie, abdominoplastiky, z menej invazívnych zasa výplne a botox. Priznám sa však, že nikdy nepohrdnem aj možnosťou vypomôcť Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach, ak ich malý pacient potrebuje aj plasticko-chirurgickú pomoc.

Čo máte na svojej práci najradšej a čo považujete za najťažšie?

Hmm, najradšej? Tuho premýšľam, no nech vyberiem čokoľvek, ostáva vo mne pocit, že zanedbám niečo iné. Operatíva je vynikajúca, veď to je vlastne hlavný motív každého chirurga. Pacientky nútia človeka zakaždým premýšľať a hľadať najvhodnejšie a najuspokojujúcejšie riešenie, kolegovia vytvárajú v práci polorodinnú atmosféru, medici vás nadopujú energiou a mladíckym myslením.

Produkcia a kameraman nášho vlogu ma zasa vnesú do úplne iných dimenzií vnímania zdravotnej starostlivosti a koláče z kaviarne v našej nemocnici vytvoria na konci pracovného času „nebíčko v papuľke“. Až to z vymenovaných vecí vyzerá ako tá najlepšia práca. A pre mňa je, neviem si predstaviť iné zamestnanie, ktoré by mi bolo tak príjemné ako medicína. No najťažšiu vec pre mňa v medicíne viem popísať úplne presne, sú ňou frustrovaní zdravotníci.

Čo si dámy nechajú najčastejšie upravovať?

Pohľad na najčastejšie procedúry je veľmi skreslený tým, čomu sa konkrétny lekár najviac venuje. U mňa je to najčastejšie úprava bruška, bokov a stehien, zväčšovanie pier, vyhladzovanie vrások a laserové ošetrenia, chirurgia prsníka.

Prečítajte si článok o tom, ako sa dá prevenciou zachrániť si život a zvíťaziť nad rakovinou

Pracujete aj s prípadmi popálenín a zaoberáte sa rekonštrukčnou chirurgiou, aký najťažší prípad ste mali?

Keď sme natáčali vlog o popáleninovej klinike, ktorý bude čoskoro dostupný, došlo ku kontaktu 3 svetov. Ja, lekár, produkčná a kameraman a pacientka. Bolo veľmi zaujímavé vnímať, ako popáleninoví lekári, tým, že sa s popáleninami stretávajú denne, s ľahkosťou vnímajú náročný stav pacienta a jeho rany, ktoré na druhej strane podlomili kolená aj nášmu silnému kameramanovi.

Na druhej strane, nástup späť do života, ktorý my zdravotníci považujeme za najťažší, zvládla naša mladá pacientka hravo. Vedel by som teda vymenovať mnoho náročných prípadov, kedy bolo popálených viac ako 50% povrchu tela, pacienti boli na umelej pľúcnej ventilácii a museli sme im robiť rozsiahle a náročné náhrady a transplantácie kože. Pre mňa je však vždy najťažšie akceptovať, že to, s čím sa u dospelých stretávame často, dokáže postretnúť aj deti.

Riešite prípady popálenín aj u detí. Čo je v tejto starostlivosti to najnáročnejšie?

Ako som spomínal, ak je to potrebné, rád spolupracujem s tímom lekárov v DFN a práve multidisciplinárnu starostlivosť o deti považujem za najťažšiu. Pretože sa musím zamyslieť nielen nad tým, ako bude trebárs defekt vyzerať hneď po zahojení, ale aj o rok, o 5 rokov, keď sa z dieťaťa stane mladá slečna, ktorá bude chcieť s kamoškami ísť na kúpalisko a aj o 10 rokov, keď sa z mladej slečny stane pracujúca žena, ktorú by bolestivá jazva mohla obmedzovať v pracovnej činnosti.

Čo je najdôležitejšie pri prevencii rakoviny prsníka?

Uvedomenie si, že strach nemá kľúč k moci. Odhodlať sa k pravidelnému samovyšetreniu prsníka a odhodlať sa to nielen naučiť svoju dcéru, ale aj sebe samej toto vyšetrenie vykonávať. Ak žena toto zvládne, ostatné medicínske prostriedky, ako preventívne prehliadky, ultrazvukové či rontgenové vyšetrenia budú už ľahkou samozrejmosťou.

Aj keď, priznám sa, dobre mienené rady sa rozdávajú jednoducho, zakaždým však, keď ide moja manželka na preventívny ultrazvuk, pociťujem rovnaký stres a neistotu ako ona. Jeden z príbehov našich pacientiek, ktorý poskytuje pohľad nielen do zákulisia myslenia pacientky, ale aj do vyšetrovacieho postupu, si môžete pozrieť v našom historicky prvom vlogu. Nakrútili sme to, pretože je to téma, ktorú sme považovali za naozaj dôležitú.

Ako často treba absolvovať preventívne prehliadky a ako často si treba robiť samovyšetrenie prsníkov?

Samovyšetrenie aspoň 1x mesačne, vždy v rovnakej fáze menštruačného cyklu, preventívne prehliadky a ich náplň sa odvíja od veku pacientky a lekára, ktorý konkrétnu prehliadku vykonáva (gynekológ, praktický lekár a pod…), najlepšie je preto dohodnúť sa a nasledovať rady a termíny ošetrujúceho gynekológa.

Budete vystupovať aj na našej konferencii Pre zdravie ženy. Na čo sa môžu účastníčky konferencie tešiť

Určite na prehľad súčasných trendov v estetickej medicíne a zodpovedanie akýchkoľvek doteraz nejasných otázok.