NAČÍTAVAM

Type to search

Ekológia MAGAZÍN Slovensko Správy

Ekoviny #3 – novinky zo sveta ekológie a udržateľnosti

Sita
Share

Z DOMOVA

Nedávno to bolo presne 15 rokov od najväčšej veternej katastrofy na Slovensku. Víchrica Alžbeta zasiahla Vysoké Tatry 19. novembra 2004 a práce na odstraňovaní následkov skončili až máji 2006. Vietor vtedy poškodil vyše 2 milióny metrov kubických drevnej hmoty. Ako uviedla koordinátorka vonkajšej komunikácie TANAP-u, Martina Petránová, lesníci od spomínanej kalamity vysadili vyše 8 miliónov sadeníc ako súčasť projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Na mnohých miestach už lesníci evidujú mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom.

Stredné školy v Košickom kraji pokračujú s budovaním dažďových záhrad. Na jeseň tohto roka ich pribudlo až 5 a slúžia ako vodozádržné opatrenie. Vybudovanie týchto záhrad si doteraz vyžiadalo finančné prostriedky vo výške bezmála 12 tisíc EUR, no napriek tomu to predseda KSK, Rastislav Trnka, pokladá za finančne menej náročný, no za to veľmi efektívny spôsob zachytávania vody. Dažďová voda sa tým pádom neodteká bez úžitku a žiaci dostávajú vynikajúci príklad, ako pristupovať k životnému prostrediu šetrne.

ZO SVETA

Z Brazílie prichádzajú negatívne správy o amazonskom pralese. Ako uviedla brazílska vláda v predbežnej správe, miera odlesňovania je totižto najväčšia od roku 2008. Nárast je oproti minulému roku 30%. Od augusta minulého roka do júla 2019 sa vyrúbalo 9762 kilometrov štvorcových. Minister životného prostredia Ricardo Salles tvrdí, že za  nárast môže najme nelegálna ťažba a rúbanie stromov na poľnohospodárske účely. Amazonský prales je najväčším na svete a zohráva kľúčovú úlohu v boji proti klimatickej zmene vďaka schopnosti absorbovať veľké množstvá oxidu uhličitého.

Greta Thunbergová získala Nemeckú cenu za trvalú udržateľnosť za rok 2019. Mladá aktivistka zo Švédska dostala toto ocenenie vďaka jej angažovanému postoju v otázkach ochrany klímy. Preslávila sa po tom, ako denne protestovala pred švédskym parlamentom, kde žiadala politikov o rázne kroky proti klimatickým zmenám. Tiež inšpirovala mladých ľudí k vlne protestov pod názvom “Piatky za budúcnosť.”

Prečítajte si o tom, ako ľudia zbytočne riešia výzor Grety Thumbergovej

Akokoľvek môže byť Greta Thunberhová kontroverzná a kritizovaná za svoje názory, skutočnosťou zostáva, že by sme si z jej správania mali brať príklad. Tlak verejnosti núti vyššie postavených konať. Na tieto udalosti reagujú aj veľké korporácie rôznymi krokmi na čo si ale treba dávať pozor. Treba rozlišovať kto sa chce na “eko vlne” iba zviesť a kto chce naozaj niečo urobiť. Eko marketing je momentálne veľmi úspešný a často nerozlišujeme či je správny alebo nie.

V závere sa opriem o inšpiratívny názor, ktorý nedávno vyjadril Viktor Vincze vo svojom poste na sociálnej sieti Instagram, kde sa oprel o rozhovor s profesorom STU Pavlom Alexym. Spomína v ňom dôležitosť plastov v našom živote a hystériu, ktorú sme okolo “top materiálu”, ako plast vo svojom názore Vincze opísal, spustili.

View this post on Instagram

PLASTY SÚ SUPER! A pokojne to aj zopakujem. Sú jedným z našich top vynálezov. Hysterická snaha vrátiť nás do doby „pred-plastovej“ ohrozuje nie len životy ľudí, ale paradoxne aj samotné životné prostredie. Naznačil som to tu už v mojom texte o vyzliekaní uhoriek z fólií a moje slová z jari teraz potvrdzuje aj profesor Pavol Alexy z STU v rozhovore pre Aktuality.sk. . Ak by sme všetky plastové fľaše zrazu nahradili sklom, malo by to zásadné dopady na životné prostredie ako celok. Lebo životné prostredie, to nie je len fľaša pohodená v lese, ale aj emisie plaziace sa z komínov tovární na výrobu týchto fliaš. Na roztavenie plastu totiž treba len 200 stupňov, na sklo až 1600, aj pri jeho recyklácii. Podľa profesora dnes polovica plastového odpadu vzniká z obalov. Keby sme ich nahradili inými alternatívami, objem skládok narastie o 256 %, spotreba energie sa zvýši o 200 %, výroba papiera pôjde hore o 50 % a skla o 20 %! . Kým nevymyslíme ideálnu technológiu – fľašu z ľahšieho materiálu, viackrát použiteľnú a kompostovateľnú – je samozrejme recyklácia (a podľa mňa aj spaľovanie) nevyhnutnou súčasťou nášho prechodného obdobia. Ale vo finále iba odsúva problém do budúcnosti alebo len mení jeho podobu. Čiže, ak to myslíme s ochranou prírody naozaj vážne, nemôže nám stačiť, že si ideme kúpiť, napríklad kolu a len vymeníme plastovú fľašu za sklenenú. Ani že plastové vidličky nahradíme na rodinnej grilovačke drevenými. Ani že budeme obedy miesto polystyrénových menuboxov baliť do kompostovateľných. . Skutočnou zmenou je si tú kolu nekúpiť a napiť sa z vodovodu. K táboráku priniesť kovové príbory z domu. A obed zjesť priamo v reštaurácií z taniera alebo si priniesť vlastnú nádobu. Ušetríme tak energie nevyhnutné pri výrobe jednorazových obalov a netvoríme žiaden ďalší odpad. Ani plastový, ani drevený, ani papierový. Problémom je náš konzum a pohodlnosť, nie plasty. Keby ich nebolo, možno by ste ani nečítali tento text. Pravdepodobne aj váš displej totiž funguje vďaka plastom. #plastic

A post shared by Viktor Vincze (@viktorvincze) on

 

Netreba plastové výrobky bezhlavo nahrádzať inými alternatívami, a to z dôvodu, že treba myslieť aj na zaťaženie prírody výrobou iných alternatív akými sú sklo alebo papier. Výroba týchto materiálov sa podľa profesora odrazí na spotrebe energie, ktorá narastie o 200% a objem skládok narastie až o 256%.

Riešením ale samozrejme nie je používať plast aj naďalej. Dôležité je obmedziť využívanie akýchkoľvek materiálov.

Stačí začať malými krokmi, ako napríklad nosiť si vlastnú fľašku s vodou a nekupovať si každý deň novú či už je z plastu alebo zo skla. Veď predsa na roztavenie skla pri recyklácii treba 1600°C a emisie z komína takisto zaťažujú prostredie podobne ako plastová fľaška pohodená na zemi.

Treba nad svojimi každodennými aktivitami rozmýšľať a nestať sa len ďalšou obetou konzumu. Menej zaťažíte svoje zdravie, prírodu a v neposlednom rade aj peňaženku.

Článok s profesorom nájdete tu – https://www.aktuality.sk/clanok/742668/histeriou-proti-plastom-skodime-zivotnemu-prostrediu-ovela-viac-rozhovor/

Napísal: Adam Rumanko (ZeroWasteSK)

Článok vznikol vďaka spolupráci projektov Eatgreen a Zero Waste SK.

Zdroj: Webnoviny.sk – Ekoviny #3 © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy

You Might also Like

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X