„Keby nebolo podpory priamo od ľudí, nemohli by sme vykonávať naše poslanie,“ hovorí Hana Mlkvá, riaditeľka neziskovej organizácie Ronald McDonald House Charities (RMHC). RMHC, n. o. bola na Slovensku založená v roku 2003 a orientuje sa na pomoc chorým deťom a ich rodinám v slovenských nemocniciach.
Robia to prostredníctvom rekonštrukcií nemocničných izieb, spoločných priestorov, oddychových zón, zabezpečením najmodernejších zdravotníckych prístrojov a zariadení. Súčasná riaditeľka Hana Mlkvá (43 r.) nám v rozhovore pre Akčné ženy prezradila:
- ako sa dostala na túto pozíciu,
- čo ju na tejto práci najviac baví a obohacuje,
- o každoročnej zbierke Ručičky a mimoriadnom tohtoročnom výnose,
- ako by tromi slovami charakterizovala RMHC,
- aké sú plány na najbližšie obdobie,
- podľa čoho vyberajú nemocnice, ktorým budú pomáhať.
Ako sa človek, ktorý študuje slovenčinu a históriu, dostane k neziskovému sektoru?
Naozaj nie som človek z odboru (úsmev). Pôvodne som mala byť učiteľkou slovenčiny a histórie. Viac-menej som však nikdy nezačala učiť. Išla som na doktorát zo slovenskej literatúry do Prahy, kde som sa začala profesionálne venovať korektúram a prekladateľstvu. Vždy ma však lákalo robiť neziskové projekty, zamerané hlavne na deti.
Začala som robiť ako dobrovoľníčka pre jednu neziskovú organizáciu, neskôr som nastúpila ako koordinátorka dobrovoľníkov do sociálneho preventívneho programu pre deti. Napokon sa mi podarilo skĺbiť neziskový sektor s prácou pre deti, pretože RMHC je jednou z najrenomovanejších medzinárodných charitatívnych organizácií, ktorá pomáha tým najzraniteľnejším – chorým deťom. A zároveň aj ich rodinám a samotným nemocniciam.
Pracovali ste v Prahe aj na Slovensku. Dá sa to porovnať? Kde sa vám pracovalo lepšie?
V Čechách nepracujem už siedmy rok. Čiže sa veľa vecí mohlo zmeniť (úsmev). Česká republika je bezpochyby väčšia krajina, s väčším trhom, a teda aj väčším zásahom. Majú funkčnejšie sociálne služby pre deti, pre seniorov, a podobne. Vidieť, že do sociálnych služieb viac investujú a záleží im na starostlivosti o ľudí. Mala som to šťastie, že som v Čechách robila v jednom z najlepších domovov pre seniorov. Jedna lektorka, ktorá nevedela, že som zo Slovenska, povedala, že ak by niekto chcel vidieť zlé podmienky v oblasti starostlivosti o seniorov, nech sa ide pozrieť na Slovensko. Sama som však v domove seniorov na Slovensku nebola, takže to neviem posúdiť.
Ak však ide o neziskový sektor a darcovstvo, pôsobí tam oveľa viac organizácii, ktoré vzájomne spolupracujú a sa inšpirujú, pracujú s oveľa väčším objemom financií. Trh je tam naozaj väčší a v niečom sú akoby ďalej. Často sa stáva, že česká organizácia má „mladšieho brata“ alebo „mladšiu sestru“ na Slovensku, takže „české“ know-how sa týmto spôsobom rýchlo prenáša na Slovensko.
Prezraďte, čo vám na práci dáva najväčší zmysel a čo vás najviac baví?
Určite kontakt s ľuďmi a vedomie, že robíte niečo prospešné pre ľudí, ktorí to potrebujú. Nie je to len nejaký výrobok, ktorý napríklad za rok už nebude moderný, alebo výroba len pre samotné peniaze. Teší ma zmysel práce, robím niečo, čo ľuďom skutočne pomáha. Takisto aj skutočnosť, že v práci si môžem budovať reálne vzťahy a vidieť život taký, aký reálne je.
Do Ronald McDonald House Charities ste nastúpili v septembri 2020 ako riaditeľka. Ako sa vám podarilo prekonať obdobie korony?
Áno, nastúpila som počas obdobia korony, ktorá predstavovala pre akúkoľvek profesiu náročné časy. Vystriedala som vtedajšieho riaditeľa, ktorý mal za sebou skutočne veľa peknej práce a uskutočnených nemocničných „premien“. Nastúpila som preto s odhodlaním nadviazať na jeho úspešné projekty, zintenzívniť spoluprácu s nemocnicami a zároveň zvýšiť celkové povedomie o poslaní organizácie pomáhať detským nemocniciam na Slovensku.
Málokto totiž vie, že naša nezisková organizácia je zameraná priamo na podporu detských nemocníc. Takže aj jednania s vedením jednotlivých nemocníc boli počas posledných mesiacov akoby zmrazené z dôvodu neistej epidemiologickej situácie, lockdownu a celkovej vyťaženosti zdravotníckych pracovníkov. Hneď ako sa situácia v nemocniciach zlepšila, začala som ich opätovne oslovovať.
Ide o pozíciu, kde je dôležitý osobný kontakt, však?
Určite áno. Je potrebné sa osobne stretávať so zástupcami nemocníc, spoločne si pozrieť priestory nemocníc, spoločne hľadať riešenia, aby sme vedeli, kde môžeme podať pomocnú ruku a priestory zútulniť, či zrekonštruovať. Rozhodne je v tomto prípade osobná komunikácia s ľuďmi úplne iná ako cez emaily a telefonáty.
Veľa sa toho asi nedalo stihnúť ani ovplyvniť. Čo všetko ste však zažili od septembra?
Bola som v intenzívnom jednaní s nemocnicami, oboznamovala som sa s dovtedajšou prácou na projektoch, zoznamovala s vedením a plánmi McDonald’s na Slovensku i v Čechách. Uvedomovala som si, že jednania s nemocnicami nebudú jednoduché, pretože prioritne sa starali o chorých pacientov, bojovali doslova o životy mnohých ľudí a fungovali, ako sa dalo. Veľmi si vážim zdravotnícky personál, naozaj sú zvyknutí fungovať vo veľmi komplikovaných a náročných podmienkach. Klobúk dolu pred nimi.
Napríklad nemocnica v Martine je veľmi stará, ešte z medzivojnového obdobia, a ľudia si to veľakrát ani neuvedomujú, v akých priestoroch musia zdravotníci vykonávať svoju prácu. Nehovoriac iba o neklimatizovaných izbách. Tí ľudia skutočne podávajú neuveriteľné výkony, na ktorých často závisí zdravie v úplne nekomfortných podmienkach. A to je aj dôvod, prečo ma moja práca napĺňa. Už dnes sa teším z projektu pre detskú nemocnicu v Banskej Bystrici. Tu aktuálne pomáhame na dojčenskom oddelení zabezpečiť ešte lepší komfort a pocit domova pre mamičky s bábätkami. A to napríklad pohodlnými skladacími posteľami, paravánmi pre oddelenie priestoru na viaclôžkových izbách kvôli vytvoreniu súkromia, výzdobou izieb, doplnkami do kúpeľní a podobne.
Ako ste sa vôbec dostali do pozície, v ktorej ste teraz?
Vo výberovom procese na súčasnú pozíciu riaditeľky mi rozhodne pomohli moje roky praxe a skúsenosti v neziskovom sektore. Väčšinou som v minulosti pracovala v organizáciách zameraných na sociálne služby, pomoc chorým deťom, napríklad aj pre organizáciu Červený nos.
Moja pracovná náplň je teda podobná tej, akú som mala aj v minulosti. Keď to vnímam z pohľadu pomoci chorým deťom a ich rodinám, ide o to, čo najviac im spríjemniť ťažké chvíle choroby, pomáhať im zažívať aj počas hospitalizácie pocit blízkosti a lásky. Tak ako sa Červený nos – zdravotní klauni – snažia spríjemňovať ťažké chvíle detí v nemocnici a prinášať im smiech a radosť, tak my sa snažíme prinášať do nemocníc pocit domova a blízkosti. Ideme na to možno trošku z inej strany, zámer je však rovnaký. Aby hospitalizácia nebola traumatizujúcim zážitkom tak pre dieťa, ako aj pre rodiča.
Akým spôsobom vyberáte nemocnice? Práce je tak strašne veľa, že človek si ani nevie vybrať, komu skôr pomôcť…
Pri transparentnom výbere nám pomáhajú skúsenosti z programov Ronald McDonald House Charities, ktoré fungujú celosvetovo už desiatky rokov. Prvým je program, ktorý funguje najmä pri väčšine špičkových detských amerických alebo európskych nemocniciach. Pri nemocnici funguje celý veľký Dom Ronalda McDonalda s množstvom izieb a spoločných priestorov, ktorý môžu rodiny hospitalizovaných detí využívať zdarma na prenocovávanie, stravovanie a oddych a zostať nablízku svojmu ťažko chorému dieťaťu. Pri hospitalizáciách, ktoré trvajú aj niekoľko mesiacov, je to pre rodinu neskutočná pomoc, či už finančná alebo psychická. Takýto Dom Ronalda McDonalda začali v marci stavať aj v Českej republike, pri nemocnici Motol v Prahe.
Na Slovensku, kde máme ako organizácia k dispozícii trochu menej finančných prostriedkov, sa snažíme o realizáciu druhého celosvetového programu, ktorý je finančne a priestorovo menej náročný, tzv. Rodinnú izbu. Ide o špeciálne vyčlenený priestor priamo v nemocnici, ktorý má však nenemocničný – domáci charakter. Predstavte si ho ako apartmán, kde rodičia môžu tráviť čas medzi terapiami svojho dieťaťa alebo si potrebujú oddýchnuť po náročnom dni v prostredí, ktoré im pripomína domov.
Mali by tu možnosť dať si zdarma občerstvenie, pohodlne si sadnúť do pohovky, využiť wi-fi pripojenie a pod. Hodí sa to hlavne do veľkých detských spádových nemocníc ako je napríklad Martin, Košice, Banská Bystrica a Bratislava. Práve preto by sme radi tento typ Rodinnej izby vybudovali a fungovanie financovali práve v týchto spádových nemocniciach. Práve tu by slúžili najväčšiemu počtu rodín s vážne chorým dieťaťom.
Dôležité je dohodnúť sa a nájsť vhodné a dostatočne veľké priestory pre účely realizácie prijektu. Je teda vždy otázkou, či je lepšie riešiť prístavby alebo počítať v rámci nových projektov a nemocničných stavieb s programom Rodinná izba. Tak sa napríklad v Martine usilujeme o zaradenie Rodinnej izby do projektu novej nemocnice.
Aktuálne sa snažíme pomáhať v detských nemocniciach, tam, kde je to najviac potrebné: udržiavať, či vylepšovať naše doterajšie rekonštrukcie a prestavby nemocničných oddelení, do ktorých sme od roku 2003 investovali už takmer 700-tisíc eur a pomohli tak v 11 nemocniciach po celom Slovensku.
Tri kľúčové slová alebo posolstvá, čo vám napadnú ako prvé, keď sa bavíme konkrétne o organizácii Ronald McDonald House Charities? Čo je to najdôležitejšie alebo hlavné posolstvo?
- Blízkosť – blízkosť pre rodiny, aby mohli byť spolu. Rodina nablízku je ten najlepší liek.
- Nádej – v ťažkých chvíľach hospitalizáciách je neustále potrebná.
- Vzájomná solidarita – okolo 2500 nadšených zamestnancov reštaurácii a tisícky zákazníkov, ktorí opakovane podporujúci pravidelné zbierky a našu organizáciu. Napríklad výnos poslednej júnovej zbierky Ručičky bol vyše 100 000 EUR, to znamená, že sa muselo nájsť minimálne 100 000 zákazníkov, ktorí podali pomocnú ruku malým pacientom. To je úžasný pocit.
Beriete si prácu aj domov?
Niekedy som si prácu nosila aj domov, no už sa ju snažím oddeľovať od súkromia. Keď som robila v domove seniorov, bolo to náročné. Musím povedať, že obdivujem ľudí, ktorí priamo pracujú v domove seniorov, v detskom domove, či vo väzení – majú denno-denný kontakt s klientami. Pre mňa bolo veľmi náročné byť práve v tom pravidelnom kontakte so starými ľuďmi, nevediac, kedy príde ich koniec, najmä, ak ste si k nim vytvorili emocionálne puto… Aktuálne to mám v tomto ohľade jednoduchšie, zodpovedám hlavne za manažment organizácie, aj keď zase zažívam iný typ pracovného „stresu“, lebo projekty RMHC sú oveľa náročnejšie na komunikáciu a realizáciu.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Vstanem, idem do práce. Závisí, či mám v práci schôdzky, alebo idem na stretnutia do nemocnice či za zamestnancami do reštaurácie alebo sa stretávam s podporovateľmi projektov a partnermi. Taktiež je v mojej agende aj administratíva, kontrola dokumentov a podobné záležitosti. Po práci sa rada prechádzam, čítam, pozerám Netflix. Také tie bežné veci…
V rámci vašej práce jednou zo záležitostí je aj vyhľadávanie sponzorov, partnerov, priamo zo súkromného sektora. Je to náročné v dnešnej dobe?
Náročnosť spočíva v systematickej a komplexnej práci, v komunikácii s partnermi, zástupcami nemocníc, či inými kľúčovými ľuďmi. V súčasnosti riadim celú organizáciu, ale mám mnohoročné skúsenosti práve s fundraisingom – získavaním peňazí a s komunikáciou s podporovateľmi. Dnes získavanie financií uľahčujú rôzne nástroje a komunikačné kanály, ktoré organizácie majú k dispozícii: darovacie brány, crowdfudingové portály, reklamu na sociálnych sieťach… Tieto inovatívne spôsoby realizovania zbierok môžu trvať síce dlhšie, no sú veľmi efektívne a ľudia si na ne zvykli a dôverujú im.
Týmto spôsobom získava finančné prostriedky od darcov aj RMHC. Buď online pomocou svojej webstránky alebo tiež priamo od zákazníkov reštaurácií McDonald’s prostredníctvom zaokrúhľovania pri platbe na samoobslužných kioskoch, ktoré sú v tomto smere veľkou podporou a myslím si, že aj veľkou inováciou. Je skvelé, že financie pre činnosť RMHC získava McDonald’s aj vďaka unikátnym eventom, akými je McHappy Day, či predaj samolepkových pomocných Ručičiek v sieti svojich reštaurácií na celom Slovensku. Podporujú to nielen zákazníci, ale aj zamestnanci a v nemalej miere aj licenční partneri prevádzkujúci svoje vlastné McDonald’s reštaurácie.
Máte konkrétne plány na najbližšie obdobie?
Do konca roka budeme pomáhať s dovybavením a zútulnením priestorov v Banskej Bystrici. Pripravujú sa tu postupne štyri oddelenia. Okrem toho plánujeme v blízkej dobe rekonštrukciu spoločných priestorov na Klinike detí a dorastu v Nitre, už sa spracovávajú konkrétne návrhy interiéru. Paralelne prebieha ďalšia komunikácia so zástupcami nemocníc, pripravujeme aj ďalšie projekty v detských nemocniciach v Košiciach či v Martine.
V rámci zbierky Ručičky sa tento rok podaril mimoriadny výnos. Ako je to možné?
Áno, podarilo sa nám vyzbierať v celej sieti reštaurácií McDonald’s na Slovensku vďaka zákazníkom a tiež zamestnancom a licenčným partnerom za jeden mesiac neuveriteľných 115 402 EUR. Veľkým prekvapením bolo, že ide o dvojnásobný výťažok v porovnaní s rokom 2019, čo je po pandemických opatreniach naozaj výnimočné. Vidíme, že ľudia nám dôverujú a teší nás, že chcú spoločne s nami pomáhať slovenskému zdravotníctvu, tam, kde je to žiadúce, a to najmä detským nemocniciam. Zbierka síce trvala o niečo dlhšie ako v minulosti, a máme tiež o dve – tri reštaurácie viac, no vnímame to tak, že ľudia sa vedia pre dobrú vec naozaj zapáliť. A pre nás je to krásny záväzok a zmysel pokračovať v tom, čo robí RMHC dôveryhodnou a unikátnou neziskovou organizáciou, a to nielen na Slovensku.
Ako sa môžu bežní ľudia, zákazníci, zapojiť?
Zapojiť sa môžu viacerými spôsobmi – priamo v reštaurácii, a to finančným príspevkom pri objednávke obľúbeného menu – jednoducho vhodia peniaze do kasičky pri pokladnici, alebo cez samoobslužné digitálne kiosky, kde sa dá zaokrúhliť suma smerom hore pri každej platbe. McDonald’s prispieva tiež 5 centov z každého Happy Meal menu do zbierky pre RMHC. Na balíčku sa nachádza aj poďakovanie, takže zákazník – dokonca aj dieťa – vie, že podporil dobrú vec.
Okrem toho máme spomenuté nálepky v tvare Ručičky, na jeseň býva McHappy Day – ide o jeden deň v roku, kedy 50 % z tržby za všetky objednané hranolky smeruje na podporu RMHC. Na Vianoce býva súčasťou sezónnej ponuky aj darčekový predmet, z ktorého celý výťažok smeruje na charitatívne účely.
Ak chce niekto priamo podporiť aktivity RMHC, máme aj darovaciu stránku alebo je možnosť darovať 2%.
Koľko peňazí bolo doteraz investovaných do nemocníc?
Doposiaľ RMHC investovala do podpory detských nemocníc približne 700-tisíc eur.
Na čo netreba zabúdať?
Predovšetkým nesmieme zabúdať na poďakovanie všetkým darcom, našim zamestnancom, licenčným partnerom, a teda všetkým podporovateľom a ambasádorom RMHC. Sú skutočne nepostrádateľnou súčasťou všetkých doterajších, ale aj budúcich projektov. Nie sme príjemcovia štátnych grantov a podobných zdrojov príjmov, čo znamená, že naše projekty sú podmienené štedrosťou našich darcov a podporných aktivít spoločnosti McDonald’s. Keby nebolo podpory priamo od ľudí, nemohli by sme vykonávať naše poslanie.
Veta, ktorou sa riadite vo vašom živote?
Romain Rolland hovorí: „Vidieť svet taký, aký je a napriek tomu ho milovať.“ Stotožňujem sa s ním. Je umenie vidieť realitu takú, aká je, a napriek tomu nestratiť chuť pomáhať a mať radosť z každej chvíle.
