Hippokrates a jeho práca – čo ste možno o otcovi medicíny nevedeli

1
Hippokrates a jeho práca – čo ste možno o otcovi medicíny nevedeli

V časoch, keď antický svet stále ovládali povery a choroby boli vnímané ako trest bohov, sa zrodil muž odhodlaný priniesť svetu nový spôsob liečenia Netrvalo dlho a ambiciózna vízia sa začala okamžite napĺňať. Základy medicíny ako vedného odboru boli položené.

Napriek tomu, že v období od 5. do 4. storočia pred n. l. sa snažilo prísť s novým prístupom k liečeniu niekoľko gréckych lekárov, žiadny z nich sa do histórie nezapísal takými veľkými písmenami ako Hippokrates. Práve on sa výrazne pričinil o založenie niekoľkých lekárskych odborov a prišiel s poznatkami, ktorými sa lekári a medici zaoberajú dodnes. Nie náhodou je považovaný za otca medicíny a pre mnohých aj za vzor lekárskej etiky.

Predurčený k lekárstvu

Prvé kontakty s medicínou prišli už v pomerne mladom veku. Hippokrates sa totiž narodil do rodiny lekára, takže prvé poznatky a cenné skúsenosti získal najmä od svojho otca. Tejto práci sa neskôr venovali aj jeho synovia, ktorí nadviazali na rodinnú tradíciu. Tá sa opierala hlavne o zistenie príčiny vzniku choroby a o následné stanovenie diagnózy, na základe čoho mohla byť navrhnutá účinná liečba.

Koniec mágii a poverám

Kým pre niekoho bol Hippokratov prístup krokom vpred, našli sa aj takí, ktorí ho považovali za hrozbu. Popredný člen Kósskej školy sa totiž netajil tým, že chce skoncovať s poverami a magickými rituálmi. Priestor v novej medicíne mali mať iba liečivé rastliny a iné prírodné prvky, ktoré mali byť na základe stanovenej diagnózy podávané ako liek, nie využívané  pri rôznych obradoch alebo rituáloch.Foto: Pixabay

Aténčanov zbavil moru

Jeho prístup si postupne začal získavať dôveru aj medzi skeptikmi. Zlomom bolo vyliečenie mnohých Aténčanov od moru, ktorý sa šíril v dôsledku vojny. Po tomto úspechu sa k jeho učeniu začalo pridávať množstvo lekárov. Tí po ňom nepreberali iba liečebné postupy, ale aj vybrané etické princípy, ktoré Hippokrates považoval vo vzťahu k pacientom a iným lekárom za kľúčové.

Liečiť treba telo aj dušu

To, čo otca medicíny odlišovalo od väčšiny vtedajších lekárov, bolo aj jeho ponímanie duše ako neoddeliteľnej súčasti osobnosti. Hippokrates u svojich pacientov pozorne skúmal možnú spojitosť medzi psychickým stavom a fyzickými symptómami. Na základe zistení začal hlásať myšlienku, že telo a duša sú prepojené a že je potrebné liečiť obe časti naraz. Táto teória ale bola na rozdiel od iných poznatkov či etických princípov postupne vytlačená do úzadia.

Čo nám Hippokrates zanechal?

Hippokratova prísaha – Meno Hippokrates sa odjakživa spája hlavne s lekárskou prísahou. Jej súčasné znenie je síce trochu upravené, no podstata sľubu ostáva rovnaká. Každý budúci lekár sa ňou zaväzuje zachovávať lekárske tajomstvo a pri liečbe pacienta dodržiavať etické princípy.

Hippokratova zbierka – 60 starovekých spisov tvoriacich zbierku Corpus Hippocraticum nie je dielom otca medicíny, aj keď niektoré texty údajne spísal sám. Vytvorené boli jeho žiakmi, ktorí ich zostavili na počesť svojho učiteľa. Zbierka je plná cenných lekárskych poznatkov, čo z nej robí vzácne dielo aj po dlhých storočiach od jeho vzniku.

Teória temperamentu – V starovekom Grécku má svoj pôvod aj určovanie typu osobnosti podľa temperamentu. S touto teóriou prišiel práve Hippokrates, ktorý rozdelil osobnosti do 4 skupín na sangvinikov, cholerikov melancholikov a flegmatikov podľa toho, ktorá telesná tekutina prevláda v ich tele.

Lekárske schopnosti a význam Hippokratových teórií potvrdzuje jeho samotný život. Otec medicíny sa totiž dožil až 70 rokov, čo na vtedajšie pomery nebolo celkom bežné. Navyše, podľa viacerých zachovalých zdrojov sa tešil pevnému zdraviu počas väčšiny života.

„Ľudské telo je chrám. Choroba je trhlina v harmónii. Zdravie je súzvuk.“ (Hippokrates)

Zdroj foto na titulke: Pixabay

žiadne príspevky na zobrazenie

1 komentár