Hovorí o sebe, že nie je koučka, ale sprievodkyňa iných na ceste za lepším životom.
Katarína Runa, hosťka nového dielu podcastu. Sprevádza ľudí, ktorí sa rozhodli vo svojom živote posunúť sa smerom k spokojnejšiemu, pohodovejšiemu a lepšiemu životu. Nie je guru, ktorý druhým hovorí, čo majú robiť. Ani po vypočutí jej kurzu sa vám život nezmení sám od seba, iba ak začnete vedome pracovať na sebe samom. Nemôžete čakať, až sa začnú meniť ľudia okolo. Katarína založila Centrum osobného rozvoja v Bratislave.
S Katarínou sa rozprávala Lucia Hurajtová.
Sprievodcovať viem, ale kráčať musí človek sám.
„Častokrát ľudia, ktorí začnú kráčať po ceste osobného rozvoja, začnú riešiť svoje osobné veci, a vojdú do fázy, kde čakajú, že niekto iný za nich niečo urobí. Myslia si, že kniha zmení ich život. Znamená to rozumieť viac tomu, čo sa človeku dialo v minulosti. Ide o snahu viac a viac vytvárať to pozitívne a dobré v budúcnosti,“ hovorí Katarína, ktorá si sama prešla dlhou cestou transformácie a sprevádzala veľmi veľa žien, či už na seminároch, alebo na online kurzoch.
Sebaprijatie je dôležitejšie ako sebavedomie
Podľa Kataríny, my, ženy často hľadáme práve sebavedomie. Akurát si neuvedomujeme, že je to akoby sme stavali strechu a nemali postavený dom. Sebavedomie je už len čerešnička na torte. Zameriava sa oveľa viac na prácu so sebaprijatím, ktoré je veľmi dôležité. Vedieť prijať všetky svoje stránky. Aj tie negatívne. Prirodzene, chceme ukazovať len tie pozitívne stránky a tie tienisté máme sklony eliminovať. K tomu žiaľ, smerujú alebo napomáhajú aj sociálne siete.
„Bez tieňa však neexistuje svetlo. Akoby sme poznali svetlo, keby nebol tieň?“ pripomína Katarína. Dodáva, že nie je dobré vytesňovanie jednej strany. Aj psychologicky je dané, že sa pripomína práve to, čo sa snažíme vytlačiť.
Svojim rodičom nemáme absolútne čo vyčítať
„Aj oni sú tie kedysi malé deti, ktoré boli niekým zranené, a preto sa teraz nejakým spôsobom správajú. Som presvedčená, že každý prichádzame s určitou predispozíciou a sme citlivejší na niečo iné. Niekto si napr. z detstva zoberie to, že otec pri mne nebol. Iný to však zoberie tak, že matka bola prísna. Pritom to boli tí istí rodičia. Treba sa na to pozerať z pohľadu, že aj tí rodičia urobili všetko preto, aby vám dali to, čo mohli. Väčšina rodičov robí pre deti, čo sa dá. Dôležité je pozrieť sa nato, aké mali oni detstvo. Koľko vecí urobili lepšie ako ich rodičia… Toto keď si uvedomíte, máte iný pohľad na svojich rodičov a aj iný pohľad na seba ako na rodiča. Pretože nutne aj my ako rodičia zraníme svoje deti.
Som vďačná rodičom zato, čo my dali. Uvedomujem si, že ja som polovica z mojej mamy a polovica z môjho otca. Inak to byť nemôže. Niečo z nich vo mne žije ďalej. Je potrebné si uvedomiť túto skutočnosť a prijať, že je to v poriadku. Že to smie tak byť. Som si vedomá, že aj vďaka mojej mame som dnes tým, kto som. Aj vďaka môjmu otcovi som tým, kým som. Nie ľahké skúsenosti z detstva mi teraz pomáhajú pri práci, ktorú robím. Ak by som nezažila náročné detstvo, ako by som mohla chápať iných ľudí?“ vysvetľuje Katarína.
Spokojná žena žiari
„Základom ženskej príťažlivosti je vnútorná žiara. Nie je to ani postava, ani účes, ani make up. Žena žiari vtedy, keď je spokojná sama so sebou. Keď má rada svoje telo. Žije život, ktorý ju napĺňa. Robí veci, ktoré ju bavia. Vtedy žena žiari tak, že aj muži sa okolo nej ako muchy koncentrujú“, dodáva s úsmevom.
V podcaste sa dozviete aj:
Sme alebo nie sme rovnaké vo svojej podstate?
Musíme vždy odpustiť?
Prečo je dôležité neriešiť druhých ľudí, ale len seba?
Prečo je veľmi nebezpečné správať sa k partnerovi/ k mužovi ako matka?
Prečo majú ženy problém opúšťať nefunkčné vzťahy?
Hnev a výbušnosť nie sú čisto zlé vlastnosti.