Nikto nie je dokonalý. Každý však máme súbor vlastností a predstáv o svojom budúcom partnerovi. Koľko negatívnych vlastností u partnera je pre nás stopka?

Je to prekvapivé zistenie, ale rozbíjače (dealbreakery) vášho vzťahu možno nie sú také silné, ako si myslíte.

• Keď ideme do vzťahov, ľudia majú často súbor „dealbreakerov“ alebo vlastností, ktoré by vzťah zničili.

Každý vzťah má problémy, ale koľko je príliš veľa? Na začiatku vzťahu sa každý správa čo najlepšie. Obaja partneri zdôrazňujú svoje najlepšie vlastnosti, pričom svoje nedostatky starostlivo skrývajú.

Nemôže to trvať večne. Nakoniec sa objavia nedokonalosti. Vznikajú problémy. Vkráda sa pochybnosť. Máme zostať alebo ísť? To robí zoznamovanie takým ťažkým. Hoci si o partnerových fyzických črtách vytvárame dojmy okamžite, ich osobnosť, vlastnosti a zvláštnosti sa odhaľujú postupnejšie.

Keď sa dozvieme o druhom viac, musíme sa rozhodnúť.

Nikto nie je dokonalý, takže chyby sú nevyhnutné. Ale, koľko je príliš veľa?

Štúdium rozhodovacích bodov vo vzťahu

V dvoch štúdiách sa 1 585 účastníkov ponorilo do príbehu, v ktorom sa ocitli vo vzťahu. Ten sa stával čoraz vážnejším. Ako vzťah napredoval, účastníci narazili postupne na 17 rozhodovacích bodov.

Na každom leveli sa účastníci dozvedeli nejaké nové informácie o svojom partnerovi. Potom sa mali rozhodnúť, či zostať alebo ísť. Neboli to však len hocijaké body rozhodovania. Každý z nich potenciálne zahŕňal „dealbreakera“, prerušiteľa vzťahu, teda vlastnosti, ktoré ľudia nie sú ochotní tolerovať u svojich partnerských vzťahov.

Medzi dealbreakera patria vlastnosti ako: nedostatok hygieny, vtieravosť, lenivosť, chudoba a zlý zmysel pre humor. Inými slovami, vlastnosti, ktoré u partnera nikto nechce.

Napríklad prvý bod rozhodnutia zameraný na atraktivitu s popisom osoby, bol: „…je asi vo vašej výške, trocha strapatá, menej príťažlivá, ako by ste očakávali, ale pôsobí priateľsky.“ Nie atraktívne. Jednoznačný rozchod. Naopak, partner, pri ktorom by sme vo vzťahu pokračovali, bolo opísaný ako „…atraktívny, pekne oblečený a pôsobí priateľsky.“ To znie ako oveľa lepší partner.

Čo sa zistilo?

Ako sme si zapamätali, dealbreakery teoreticky predstavujú prísne kritériá, ktorým sa potenciálny partner musí vyhýbať. Pri vyššej ukážke by táto osoba mala automaticky zostať sama a nemala by šancu randiť. Účastníci však nepovažovali údajných dealbreakerov za definitívne dôvody ukončenia vzťahu.

Nepríťažlivý strapatý vzhľad by mal v človeku vyvolať túžbu prerušiť vzťah. Ale nestalo sa tak. Účastníci vo všeobecnosti dali vzťahu šancu a rozhodli sa o potenciálnom partnerovi dozvedieť viac.

Viac negatívnych vecí oslabuje vzťah

Namiesto toho, aby sa k problémom pristupovalo ako k príčine rozchodu, účastníci boli flexibilnejší a mali tendenciu upraviť svoje údajné dealbreakery, t.j. požiadavky. Aj keď prvý dealbreaker automaticky nezabil vzťah, negatívne informácie mali kumulatívny účinok.

Keď účastníci dostávali viac negatívnych informácií, rástla pravdepodobnosť, že prerušia vzťah. Vo všeobecnosti bol bod zlomu medzi tromi až štyrmi zlými informáciami. Zdá sa, že namiesto toho, aby na ukončenie vzťahu bolo potrebné jediného dealbreakeru, skutočným pravidlom, ktoré sa ľudia vo všeobecnosti riadia, je „nie viac ako štyri“.

Účastníci, ktorí prišli do štúdie s dlhším zoznamom dealbreakerov, rýchlejšie ukončili vzťah. Účastníci tiež ukončili vzťah, keď sa dozvedeli o konkrétnom dealbreaku, ktorý bol pre nich dôležitý (napr. im veľmi záležalo na politickej príslušnosti a dozvedeli sa, že partner má opačné názory).

„Ľudia si zvyčajne myslia, že dealbreakery sú rýchlo dostupné informácie, vďaka ktorým niekto automaticky ukončí vzťah. Naše zistenia však naznačujú, že mnohé problémy so vzťahmi, ktoré sa považujú za príčinu rozchodu, nemusia v skutočnosti prinútiť ľudí okamžite opustiť vzťahy,“ povedala Nicolyn Charlotová, kandidátka na doktorát západnej sociálnej psychológie.

Možno máme plán, ako chceme pristupovať k novým vzťahom, ale ťažko sa ho držíme

Napriek tomu, že sa dozvedeli o informáciách, ktoré by mali vylúčiť potenciálneho partnera vo vzťahu, ľudia vo vzťahu pokračovali. Inými slovami, neutekáme pri prvom náznaku problémov.

To môže byť dobrá vec, pretože nám to dáva šancu dozvedieť sa viac a prehodnotiť svoj dojem. Potom sa opäť možno otvárame vytváraniu silnejšieho emocionálneho spojenia, ktoré sťažuje prerušenie nežiaducého vzťahu. Je pravdepodobnejšie, že sa s tým vyrovnáme.

Dobrou správou bolo, že väčšina ľudí nakoniec dosiahla bod zlomu, v ktorom sa počet dealbreakerov nahromadil do bodu, keď ich bolo príliš veľa. Dôležité je, že rozpoznávame varovné signály a robíme informované rozhodnutia o budúcnosti nášho vzťahu.