Kurtizány, cudzoložnice, prostitútky. To sú len niektoré očierňujúce prívlastky, ktorými sú gejše titulované dodnes. Aj keď niektoré z nich podľahli pokušeniu prekročiť hranice povoleného, hádzať všetky dámy zastávajúce túto spoločenskú rolu do jedného vreca nie je oprávnené.

Vyčesané a nalíčené dámy v dlhých kimonách zanechali v japonských dejinách nezmazateľnú stopu. Gejše sú dodnes považované za symbol tradičnej japonskej kultúry, ktorej formovanie ovplyvnili minimálne tak výrazne ako samuraji. Podarilo sa im to napriek zlej povesti, ktorá dehonestuje ich významný spoločenský status a skutočnú úlohu, kvôli ktorej vykonávali túto prácu.

Profesionálna umelkyňa a spoločníčka

Japonci boli odjakživa milovníkmi umenia. Aj preto sa u nich zrodil zvyk tancovať a hrať na hudobné nástroje pri akýchkoľvek spoločenských udalostiach. Na rozdiel od iných krajín ale preferovali skôr pokojnú a uzatvorenú spoločnosť ako hlučnú hromadnú zábavu. Práve to bol dôvod, pre ktorý prišli na scénu gejše. Ich úlohou bolo robiť mužom diskrétnu spoločnosť za zatvorenými dverami, kde im predvádzali jednotlivé formy umenia. Muži im za takéto služby platili, čo im umožnilo získať status profesionálnych umelkýň a spoločníčok.

Foto: pixabay.com

Hlavné služby profesionálnej gejše:

– spievanie najobľúbenejších piesní

– hranie na typické hudobné nástroje

– maľovanie obrazov alebo portrétov

– ukážky tradičných domácich tancov

– čítanie kníh alebo recitovanie poézie

– dlhé rozhovory na intelektuálne témy

Prácu gejší vykonávali najprv muži

Niektoré gejše vykonávali aj iné aktivity, na ktorých sa s klientmi vopred dohodli. Jednalo sa o masáže, hranie spoločenských hier alebo sprevádzanie prominentných mužov na obchodné jednania. Mýtus o tom, že táto profesia vznikla za účelom poskytovania platených sexuálnych služieb, vyvracia aj fakt, že ženy nie sú jej zakladateľkami. Ako prví zaviedli prácu takýchto spoločníkov muži, ktorých ponuka však bola obmedzená na umelecký prejav. Ďalšie aktivity začali pribúdať až po tom, čo na scénu nastúpili ženy.

Prvé ženské gejše prišli v 18. storočí

Práve ženy dodali tomuto povolaniu kúzlo. Ich šarm a ladné vystupovanie bolo magnetom na slobodných aj ženatých mužov. Vzhľad, charizmu a umelecké cítenie gejší oceňovali samotné manželky klientov, ktorí vyhľadávali ich spoločnosť. Všetko začalo v roku 1751 v Kjóte, kde sa objavila prvá profesionálna gejša. Po nej okamžite prichádzali ďalšie, až ich rastúci počet vytlačil mužov úplne do úzadia. Na začiatku 19. storočia bola táto profesia už čisto ženskou záležitosťou.

Foto: pixabay.com

Typické oblečenie, vizáž a účes gejše:

– gejše nosili dlhé kimono s pásom na chrbtovej strane

– kimoná boli minimalistické, v spodnej časti zdobené

– na líčenie celej tváre používali výrazný biely make-up

– nenalíčený ostával iba drobný kúsok kože pri vlasoch

– ústa aj pery si zužovali masťou z pigmentovej zmesi

– do vlasov si aplikovali vosk, ktorý udržiaval ich účes

– účes sa vyberal podľa ročného obdobia aj veku gejše

Gejše a ich milostné dobrodružstvá

Okúzľujúce gejše zaujali mnohých mužov, ktorí požadovali viac ako len umelecký prejav a otvorené rozhovory. Vtedajšie kritériá gejši nezakazovali nadväzovať milenecký vzťah s klientom, no ten sa musel držať prísnych pravidiel. Gejša nesmela ponúkať sexuálne služby v rámci svojej profesie. Spávať s klientom mohla len v rámci verejného mileneckého zväzku, ktorý trval maximálne 1 rok. Počas tohto obdobia venovala klientovi voľný čas a naďalej sa starala o jeho kultúrne vyžitie. Klient jej za to uhrádzal náklady na bývanie alebo štúdium.

Z obdivovanej umelkyne prostitútka

Keďže pravidlá vtedajšej japonskej kultúry oddeľovali prácu gejše od jej vstupu do verejného mileneckého pomeru, v Japonsku tým povesť tejto profesie nijako neutrpela. Očiernená bola až po 2. svetovej vojne, kedy do krajiny začali cestovať muži zo západu. Tí vyhľadávali ženy zo spoločenskej vrstvy známej ako Oiran, ktorej členky pracovali vo verejných domoch a za peniaze predávali svoje telá. Keďže nosili podobné kimoná a účesy, západní muži si ich ľahko mýlili s gejšami, čo viedlo k ich dehonestácii vo svete. K zlepšeniu ich povesti nepomohlo ani to, že niektoré z nich v 50. rokoch kvôli chudobe predsa len presedlali na prostitúciu a spávali s cudzincami.

Foto: pixabay.com

V súčasnosti sú gejše stále oficiálnou súčasťou japonskej kultúry. Západný vplyv však túto profesiu utlačil do úzadia a dnes pôsobia len v malom a na lokálnej úrovni. Niektoré štúdie hovoria len o niekoľkých desiatkach žien s týmto štatútom, pričom mnohé z nich už svoju profesiu vykonávajú inak. Vo väčšine prípadov ide o hostesky alebo o obsluhu v čajovniach.