Moje camino: Dlhá cesta k prvému kroku
Zdieľať

Camino de Santiago alebo Svätojakubská púť je sieť mnohých ciest s rôznymi začiatkami a jediným koncom – v katedrále Svätého Jakuba v Santiagu de Compostela v Španielsku. Po týchto trasách kráčajú pútnici už viac ako tisíc rokov a v posledných rokoch duch tejto púte opäť ožíva.
Celkom prvý krát, možno pred pätnástimi rokmi, som o púti do Santiaga de Compostela čítala v knihe Mágov denník od Coelha. Vtedy bola púť pre mňa len súčasťou akéhosi magického príbehu a vôbec som netušila, že reálne existuje a už vôbec nie, že po nej raz budem kráčať.
Občas sa mi ale sama pripomenula. Tu nejakou vetou, či článkom a vo mne začalo čosi klíčiť. Občas sme sa o púti rozprávali s manželom. Určite poznáte tie rozhovory pri víne, kde fantazírujete, aké by to bolo, a že možno raz… Ale keď som v jeden zimný večer náhodou narazila na film The Way, už som s istotou som vedela, že tadiaľ raz pôjdem. Trvalo však ešte asi tri roky, kým dozrel čas.
Naozajstný začiatok datujem do chvíle, keď som tesne pred Vianocami vošla do kníhkupectva kúpiť manželovi posledný darček. Bezradne som sa prechádzala medzi regálmi, keďže som nemala žiadny tip. Reku, že by cestopis? V rukách mi pristála tenučká knižka o púti od nejakej americkej autorky. Už si nepamätám ani jej meno ani názov knihy, keďže veľmi rýchlo skončila v knižnej búdke. Vôbec sa nám nepáčila štýlom ani obsahom, ale som jej vďačná za posledný dôležitý impulz.
Ako sme si ju spoločne počas sviatkov čítali, padlo rozhodnutie. Nemá zmysel cestu ďalej odkladať. Na jar ideme. A medzi Vianocami a Novým rokom sme kúpili letenky. Bol to zvláštny pocit. Taký, ako keď veci konečne zapadnú na svoje miesto. Ako keď viete, že sa čosi deje správne…
Ako náš príbeh pokračoval? Dočítate sa v ďalšom článku…