Útlak, nesloboda, zlé sociálne pomery, porušovanie ľudských práv. Nespokojnosť s vládnou mocou a dôsledkami jej konania vyústila do mnohých povstaní a revolúcií. Najväčšie z nich sa zapísali do histórie ako významné míľniky, ktoré navždy zmenili chod dejín.
Povstanie Makabejcov
Blízky východ zažíva turbulentný vývoj už od staroveku. Viaceré konflikty vypukli na území Judska, ktoré sa opakovane dostávalo pod cudziu nadvládu. Povstanie Makabejcov v rokoch 167-165 pred n. l. bolo vedené proti helénskej dynastii Seleukovcov, ktorá v 4.-1. storočí pred n. l. ovládala veľkú časť Blízkeho východu. Násilná helenizácia v Judsku sa stretla s odporom v podobe židovského povstania. Výsledkom bolo založenie kráľovstva a opätovné vysvätenie jeruzalemského chrámu. Judsko si vybojovanú samostatnosť dlho neudržalo. V 1. storočí n. l. sa stalo rímskou provinciou.
Jeruzalem, Foto: www.pixabay.com – MaciejJaszczolt
Prvá židovská vojna
V Jeruzaleme a okolí to vrelo aj v období nadvlády Rímskej ríše. Židia sa opakovane pokúšali o skoncovanie s útlakom. V roku 66 n. l. vypuklo v Judei protirímske povstanie známe aj ako Prvá židovská vojna. Konflikt trval do roku 73. Pre židov sa skončil tragicky. Pri potlačení povstania bol zničený druhý jeruzalemský chrám. Cisár Hadrián chcel neskôr na jeho mieste postaviť chrám zasvätený Jupiterovi a premeniť Jeruzalem na pohanské mesto, čo v roku 132 vyústilo do ďalšieho povstania. Po 3 rokoch bolo ukončené porážkou židov.
České stavovské povstanie
Koniec 2. dekády 17. storočia sa niesol v znamení začiatku tridsaťročnej vojny, do ktorej sa zapojili viaceré európske monarchie a šľachtické spolky. Jednou z kľúčových udalostí, ktoré prispeli k vyvolaniu konfliktu, bolo povstanie českých stavov proti Habsburgovcom. České stavovské povstanie začalo v roku 1618 vyhodením cisárskych katolíckych miestodržiteľov z okien Pražského hradu zástupcami stavov. Ani ich spojenectvo s Protestantskou úniou nezabránilo rakúskemu cisárovi Matejovi II. vstúpiť do vojny. Po víťazstve v bitke na Bielej hore v roku 1620 si Habsburgovci v Česku upevnili moc.
Pražský hrad, Foto: www.pixabay.com – USA-Reiseblogger
Americká vojna za nezávislosť
Americká revolúcia prebiehajúca v rokoch 1775-1783 bola začiatkom príbehu samostatnosti USA. 13 amerických kolónií sa postavilo na odpor proti Veľkej Británii a po 8 rokoch bojov si vydobylo nezávislosť. Víťazstvo vyústilo do založenia Spojených štátov amerických, ktoré začali rozvíjať republikanizmus a model nového demokratického systému. Politický koncept, ktorý sa rozvíjal v USA, inšpiroval aj francúzskych zámorských kolonizátorov prinášajúcich republikánske myšlienky do Francúzska, čo zvyšovalo odpor proti absolutistickej vláde kráľa.
Politické ideológie 20. a 21. storočia
Veľká francúzska revolúcia
6 rokov po ukončení vojny v zámorí sa revolucionári inšpirovaní dianím v USA aktivizovali aj vo Francúzsku. Veľká francúzska revolúcia mala za cieľ zvrhnúť kráľa a nastoliť „vládu ľudu“. Predchádzala jej hospodárska kríza, spory medzi stavmi aj menšie vidiecke konflikty. Lokálne nepokoje prerástli do 10-ročnej revolúcie dobytím väzenia v Bastille 14. júla 1789. Nasledujúcich 10 rokov prebiehali dramatické zmeny v usporiadaní štátu sprevádzané násilím a ďalšími prevratmi. Francúzsko začalo viesť aj cezhraničné vojny. Republika vydržala iba 10 rokov. Moci sa následne chopil Napoleon Bonaparte.
Foto: www.pixabay.com – Wikilmages
Veľká októbrová socialistická revolúcia
Duch revolúcie vplýval na ľudí aj v 20. storočí, kedy sa o nastolenie moci formou revolúcie pokúšali najmä priaznivci marxizmu. Prvá z väčších marxistických revolúcií prebehla v roku 1917 v Rusku. Veľká októbrová socialistická revolúcia bola začiatkom budovania ruského komunistického impéria. Boľševici vedení Leninom sa uchýlili k ozbrojenému prevratu, pri ktorom obsadili Zimný palác, vtedajšie sídlo Dočasnej vlády. Iniciátori puču prevzali moc a zahájili niekoľko dekád trvajúcu socialistickú diktatúru.
Najvplyvnejší diktátori 20. storočia
Veľká októbrová socialistická revolúcia bola iba jednou z mnohých veľkých revolúcií, ktoré v priebehu 20. storočia menili chod dejín. Komunisti sa ujali vlády s pomocou lží a zbraní aj v Číne, z ktorej Mao Ce-tung urobil najľudnatejšiu socialistickú krajinu sveta. Socializmus sa po zvrhnutí diktátora Batistu dostal k moci aj na Kube. Globálny historický vývoj formovali aj protifašistické povstania vrátane SNP. K zmene režimu u nás prišlo aj po Nežnej revolúcii, ktorá bola vyvrcholením revolučnej vlny v krajinách bývalého východného bloku. Na rozdiel od Iránskej islamskej revolúcie z roku 1979 sa v nej nedvíhali zbrane. Bez násilného odporu prebehlo aj oslobodzovanie Indie spod britskej nadvlády vedené Gándhím.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Annabel_P
