Túžba po moci ich nezastavila ani pred najväčšími zverstvami. Za vplyv siahajúci až za hranice vlastnej krajiny neváhali zaplatiť krvou. Sen o nadvláde nasledovali aj za cenu miliónov ľudských obetí. Do histórie sa zapísali ako najvplyvnejší diktátori 20. storočia.
Mao Ce-tung (Čína)
Veľký kormidelník, ako znel titul obávaného komunistického lídra, bol kľúčovou postavou pri zrode Čínskej ľudovej republiky. Od jej vzniku v roku 1949 stál na čele rodiacej sa novej veľmoci do roku 1976. Násilné presadzovanie komunistickej ideológie si vyžiadalo milióny obetí. Historici mu pripisujú zodpovednosť minimálne za 40-50 miliónov životov. Vo veľkom boli popravovaní politickí odporcovia, hospodári aj ľudia, ktorí sa postavili proti anexii Tibetu a územia obývaného Ujgurmi.
Foto: Pixabay
Vladimir Iľjič Lenin (ZSSR)
Vplyv poprednej osobnosti expandujúceho boľševizmu siahal až za hranice ZSSR, o ktorého vznik sa V. I. Lenin pričinil výraznou mierou. Po revolúcii na domácej scéne inicioval vznik Komunistickej internacionály, ktorej cieľom bolo šírenie revolúcie do zahraničia. Z Moskvy riadil obrovský štátny aparát, ktorý neváhal zastrašovať, prenasledovať a likvidovať vlastných občanov. Známe sú popravy členov cirkvi, kronštadských námorníkov, účastníkov roľníckych povstaní aj kritikov z vlastných komunistických radov.
Foto: Pixabay
Josif Vissarionovič Stalin (ZSSR)
Leninov vplyv na domácej aj zahraničnej pôde bol iba drobným predkrmom toho, akú porciu moci si vychutnával J. V. Stalin. Sovietsky vodca gruzínskeho pôvodu, často označovaný ako generalissimus Sovietskeho zväzu, výrazne ovplyvnil dianie takmer na celom svete. Dosah jeho vlády nadobudol medzinárodný rozmer po 2. sv. vojne, kedy sa stal nepísaným vládcom východného bloku. V ZSSR pribúdali vnútrostranícke a vnútroštátne represálie, ktoré končili masovými čistkami. Okrem obetí ideologického teroru je mu za vinu kladená aj smrť 3 až 5 miliónov ľudí, ktorí umreli v dôsledku hladomoru na Ukrajine v 30. rokoch.
Foto: Pixabay
Adolf Hitler (Nemecko)
Stalinov úhlavný nepriateľ sa na rozdiel od uvedených komunistických lídrov dostal k moci v riadnych voľbách. Nacistický vodca sa po víťazstve v roku 1933 ihneď pustil do budovania Tretej ríše, ktorej politická ideológia sa zamerala na vybudovanie „rasovo čistého“ Nemecka. V dôsledku tejto ideológie prebehlo masové vyvražďovanie židovského obyvateľstva žijúceho nielen v Nemecku. A. Hitler zároveň zatiahol svet do 2. sv. vojny a podmanil si časť Európy. Vojna nakoniec skončila porážkou Nemecka. Poprední lídri štátu na čele s Hitlerom spáchali samovraždu.
Kim Ir-sen (Severná Kórea)
Koniec 2. sv. vojny a následné udalosti v ďalších rokoch viedli k vzniku viacerých štátov. Na mape sa ako samostatné krajiny objavili aj 2 kórejské štáty. Do čela Severnej Kórey, ktorá sa ocitla v sovietskej sfére vplyvu, sa dostal Kim Ir-sen. O 4 roky neskôr začal kórejskú vojnu, ktorá mu poslúžila ako zámienka na likvidáciu kresťanov a politických oponentov. Jeho vládu sprevádzalo budovanie kultu osobnosti. V prehlbovaní autoritatívneho režimu pokračoval syn Kim Čong-il a v súčasnosti ho naďalej rozvíja vnuk Kim Čong-un.
Foto: Pixabay
Pol Pot (Kambodža)
Komunistickému lídrovi z Kambodže sa dáva za vinu jedna z najväčších genocíd, k akej došlo v 20. storočí. Ako vodca hnutia Červených Kmérov, ktoré riadil 18 rokov a v rokoch 1975-1979 s ním v Kambodži vládol, sa podieľal na masívnom vraždení. Počet obetí režimu, ktorý násilím vysídľoval ľudí z miest na vidiek a nútil ich k poľnohospodárskej práci v neľudských podmienkach, sa vyšplhal minimálne na 1,7 mil. 8-miliónová krajina prišla takmer o štvrtinu populácie.
Fidel Castro (Kuba)
Dlhoročný kubánsky líder si dokázal získať a udržať moc aj bez masívnych represálií. Počas Kubánskej revolúcie sa krviprelievaniu nevyhol, no po nástupe do funkcie sa väčším obetiam vyhýbal. Politických oponentov odstavil prinútením k rezignácii či autoritatívnymi postojmi, ktorými si získaval rešpekt. Jeho popularita ešte vzrástla po odrazení útoku v Zátoke svíň, po ktorom sa Kuba zblížila so ZSSR. História si F. Castra pamätá ako osobnosť, ktorá stála pri vzniku prvého socialistického režimu na západnej pologuli.
Foto: Pixabay
Napriek snahám demokratických lídrov prinášať slobodu bol vývoj v 20. storočí poznačený mnohými diktatúrami. V európskych dejinách zohral významnú úlohu taliansky vodca Benito Mussolini, ktorého vplyv rástol aj vďaka spojenectvu s Hitlerom. Viacerých diktátorov zrodil latinskoamerický svet, kde mal veľkú moc čilský generál Augusto Pinochet. Diktátori, ktorí si udržiavali moc za každú cenu, vládli aj v Afrike. Medzi obávaných mužov patril etiópsky komunistický prezident Mengistu Haile Mariam, ktorý v roku 1977 rozpútal tzv. „červený teror“ vedúci k smrti niekoľkých stoviek tisíc Etiópčanov.
Foto na titulke: Pixabay
