Naučte sa povedať nie – ako pracovať na svojej asertivite

Asertívna schopnosť povedať nie patrí medzi základné asertívne práva. Dôležité je však dodať, že rovnako ako máme právo byť asertívni, máme právo nebyť asertívnymi. Je to rozhodnutie, ktoré robíme, aby sme zlepšili kvalitu svojho života a aby sme sa lepšie cítili vo svojej koži.

Asertívne práva

Pozrime sa na päť základných asertívnych práv, ktoré považujem za kľúčové:^[1]

• Mám právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne, ako aj dôsledky svojho konania zodpovedná/ý.
• Mám právo zvážiť, či a nakoľko som zodpovedná/ý za riešenie problémov iných ľudí.
• Mám právo zmeniť svoj názor.
• Mám právo robiť chyby a byť za ne zodpovedná/ý.
• Mám právo povedať “ja neviem”.

A áno, rovnako ako máme právo povedať ja neviem, máme právo povedať nie.

Schopnosť odmietnuť

Vyjadrujeme tým svoje prianie, konať inak, ako očakáva, resp. požaduje niekto iný. Tým, že sme schopné/í odmietnuť požiadavku niekoho iného, nedochádza k popretiu úcty k niekomu inému. Asertívne sa správame, ak dokážeme primerane vyjadriť svoje priania, pričom tak robíme s rešpektom a úctou k sebe aj iným. Odmietnuť požiadavku niekoho iného je schopnosť. A naše schopnosti môžeme kultivovať, sústredene na nich pracovať, a teda logicky zlepšovať. A ako inak, ak nie tréningom.

O sebavedomí alebo ako sa mať lepšie

Zaužívané vzorce

Tento tréning môžeme začať predovšetkým uvedomovaním si manipulatívnych povier v rôznych podobách, ako napríklad: Voči iným ľuďom máme väčšie a dôležitejšie záväzky ako voči sebe. Máme povinnosť byť vnímaví/é, musíme sa snažiť byť čoraz lepší, lepšie. Neustále sa musíme snažiť pochopiť iných. Nesmieme robiť chyby – ak ich urobíme, musíme mať pocit viny a trpieť. Naše názory sú nemenné. Nepatrí sa povedať nie alebo nie – nie je odpoveď. Ak pôjdeme na úroveň emócií, nie je niečo, za čo by sme mali cítiť vinu.

V mnohých prípadoch sa potrebujeme vymaniť zo vzorca, ktorý hovorí, že uprednostniť seba, svoje priania a túžby je zlé a nemáme na to právo.

Potreba robiť veci inak

Môžeme si myslieť, že tieto stereotypy či predsudky nás zväzujú. Svojím spôsobom to tak je, avšak jedným dychom dodávam, že uvedomenie si nepohody, ktorú cítime pri týchto frázach je priestorom pre našu vedomú reakciu – zmenu, aby sme svoj život žili lepšie a (s)pokojnejšie. Uvedomenie si potreby robiť niečo inak, je prvým, tým najdôležitejším krokom.

Pozrime sa na však na to z uhla, ktorý dáva zodpovednosť za seba ako prioritu a všetko ostatné nasleduje potom. V lietadle rovnako máme v prípade potreby nasadiť kyslík najprv sebe, až potom pomáhať ostatným (nasadiť masku dieťaťu).

Pokojne začnime prvým krokom, priznaním, že pre mňa konkrétne nie je ľahké povedať nie. Je to prirodzené a zaručene v tom nie sme sami. Otázkou vždy však je, v akej miere mi aktuálny stav vyhovuje a ak nevyhovuje, aké kroky podniknem k zmene smerom ku mnou želanému stavu.

Vizualizujte

Premietnite si situácie, v ktorých ste si nepriali nič viac ako odmietnuť, povedať nie, nesúhlasiť. Pokojne sa sústreďte na jednu z nich, na tú, ktorá najviac rezonuje vo vašej mysli  a prehrajte si ju takým spôsobom, pri ktorom hovoríte nie. Pozorujte rozdiely, ktoré sa dejú vo vašom prežívaní a zároveň telesné pocity. V čom vnímate rozdiel? Aké sú vaše priania smerom do budúcnosti? Želáte si do budúcna viac rešpektovať svoje postoje, názory a svoje rozhodnutia vykonávať tak, aby ste brali ohľad na svoje potreby? Áno, prirodzene to bude znamenať v niektorých prípadoch odmietnutie iných a uprednostnenie seba, svojich priorít a potrieb, trvaní na svojom.

Prečítajte si aj: Ktorá časť tela prezrádza naše emócie

Opakovanie – matka múdrosti

Doprajte si čas. A to konkrétne v tom zmysle, že keď vašou mysľou prebehne ako možná odpoveď nie a v rovnakej sekunde pociťujete úzkosť z toho, že niekoho odmietate, nerobte unáhlené rozhodnutie. Požiadajte o čas na rozmyslenie, pretože na to rovnako máme právo. Pouvažujte nad tým, čo spôsobilo vaše nutkanie súhlasiť. Predstavte si obe možnosti ako dve cesty, po ktorej si prajete kráčať?

Vziať si čas na rozmyslenie je v poriadku, opak je opäť iba manipulatívna povera.

Pokojne si svoju odpoveď nacvičte nahlas. Už raz ste to raz dokázali, každý ďalší pokus bude o niečo prijateľnejší.

Na záver iba dodám, že asertívne správanie počíta s kompromismi, ale nie je v poriadku, ak sa hľadajú vždy iba na jednej strane a rovnako ak je iba jedna strana citlivo vníma podnety v diskusii. Nastavením hraníc u seba, s čím súvisí aj schopnosť hovoriť nie a zmenou správania na našej strane, môže dôjsť k zmene na strane druhej.

Autor: Andrea Kozák Geršiová, koučka a trénerka zo vzdelávacej organizácie topcoach

^[1] Manuel J. Smith sformuloval desať základných asertívnych práv vo svojej knihe When I say no, I feel guilty

Foto: pixabay.com