Mám rada Ernesta Hemingwaya. Na strednej mi ako povinné čítanie až tak nevoňal, ale neskôr som mu prišla na chuť. Fascinovali ma nielen jeho knihy, poviedky a novely, ale aj jeho osobný život. Ernest bol v začiatkoch svojej kariéry neznámy a chudobný.
Sedával v kaviarni celý deň pri jednom kapučíne a písal. Vedel, že ak nepredá svoj text, neuživí seba ani svoju rodinu. Jeho motivácia písať veľa a písať dobre, bola veľmi silná. Aj svoju slávnu novelu Starec a more napísal pomerne rýchlo, pretože súrne potreboval peniaze.
Čas na kvalitný text
Máme aj my v dnešnej dobre rýchleho internetu, rýchlych správ a sociálnych sietí, dostatočne silnú motiváciu naučiť sa dobre písať a vedieť napísané dobre predať? V dobe skratkovitého vyjadrovania, hastagov a fotografií s komentármi, sa potreba napísať dobrý text akosi stráca.
Málokto píše so škvŕkajúcim žalúdkom ako Ernest Hemingway, možno preto sa málokedy objaví text dosahujúci kvalitu tých jeho textov. Žijeme v blahobyte, nemáme existenčné problémy, témy, o ktorých píšeme nie sú tak bytostne naliehavé ako v časoch svetových vojen.
Ako sa teda naučiť dobre písať a stať sa ak už nie druhým Hemingwayom, tak aspoň kvalitným novinárom/blogerom/ spisovateľom?
Prečítajte si aj recenziu na knihu Lukáša Luka
Písal o tom, čo poznal
Hemingway písal len o tom, čo dobre poznal, čo prežil na vlastnej koži, čo videl a cítil. A dokázal svoj zážitok popísať tak presne, že ho akoby preniesol na čitateľa. Vďaka jeho postavám ste sa ocitli v boji, v priamej paľbe, inokedy v africkej prírode, v býčej aréne alebo na mori v súboji s obrovskou rybou. Cítili ste, ako vám vietor ovieva tvár, ako sa bojíte, cítili ste pach krvi, smrti, čohokoľvek, čo si Ernest želal, aby ste cítili.
On chcel dobre písať. A darilo sa mu, pretože preto robil maximum. Čo by asi robil dnes? Živil by sa písaním, novinárčinou a reportážami? Písal by blogy, mal by profil na facebooku a získaval by množstvo followerov?
Možno nie, možno by sa venoval milovanému rybárčeniu, pil víno a pozoroval prírodu, možno by dnešná doba nebola pre Ernesta dostatočne inšpiratívna, povedal by skeptik.
Ja som však, naopak, presvedčená, že aj v dnešnej dobe by Ernest hľadal a nachádzal boľavé témy, o ktorých by písal so zanietením a vášňou. A je jedno, či by o nich písal do novín, na blog alebo v knihách. Veď témy a príbehy sú všade okolo nás, stačí si len sadnúť a …písať.
Pripravila : Gréta Fábryová
Popradský literárny klub
