Všetko to začalo telefonátom pred takmer rokom. Volalo mi neznáme číslo a neviem, ako vám, ale mne dvíhanie neznámych čísiel málokedy prinesie do života niečo pozitívne, pretože mi väčšinou niekto ponúka bambusové ponožky, lepší paušál na mobil alebo skvelý finančný produkt.
Po okamihu váhania som predsa len zodvihla a bola som nachystaná po dvoch vetách s maximálnou empatiou k volajúcemu odmietnuť jeho skvelú ponuku. V telefóne sa ozval príjemný ženský hlas a vysvetlil mi, že ktosi kdesi tisíce kilometrov odtiaľto zostal visieť na letisku a tak potrebujú záskok. Môžem prísť dnes o piatej a zaskočiť na akciu pod názvom Písanie ako sebarealizácia a zárobok?
Fíha. Takže žiadne ponožky, ani paušál. Bola som v šoku. Akciu o písaní som zaregistrovala a priznám sa vám, ale prosím vás, nikomu to nehovorte, trochu som si aj doma tajne vzdychla, že aká super akcia a ja tam nebudem. A teraz toto! Niekto mi volá, či tam neprídem a nech tam rovno aj účinkujem!
Nadýchla som sa. A vydýchla.
„Kde sa to koná?“
„V Bratislave.“
„No ale ja nie som v Bratislave. Som v Partizánskom.“
Počula som, ako na druhom konci linky sťažkol vzduch. Znovu som sa nadýchla a pozrela som na hodinky. Bolo takmer jedenásť.
„Počkajte, napočítam do desať, aby som sa spamätala, pozriem sa, či mi ide vlak a zavolám vám naspäť, dobre?“
Hlas na druhom konci pookrial a súhlasil. Ja som napočítala do desať a zatiaľ som v mobilnej aplikácii zistila, že vlak ide o štvrť na dve a že to do Bratislavy na tú piatu stihnem. Bolo to síce hektické, ale nakoniec som sa veľmi akčne pred piatou ocitla v Coworkingu Cvernovka a mala som na sebe sako a umyté vlasy. Zoznámila som sa so ženou, ktorej patril hlas v telefóne. Bola to jedna z najakčnejších žien, aké poznám, zakladateľka Akčných žien Martina Novotná.
Keď som sa poza jej chrbát pozrela do priestoru, uvidela som veľa žien. Veľmi veľa žien. A keď som si predstavila, že sa mám o chvíľu pred ne postaviť a rečniť, hneď ma zalial pot. Zložila som sa do stoličky a odmietla vystúpiť skôr, ako celkom na koniec (keď už nebude vyhnutia). Po chvíli zo mňa stres opadol a ja som si vychutnala tri skvelé rečníčky, ktoré takým či onakým spôsobom písanie živí. Veľmi ma bavilo, aké rôzne podoby môže písanie mať a akým spôsobom k nemu autorky pristupovali. Bola som rada, že som sa tu, aj keď takým neočakávaným spôsobom, ocitla. Bolo cítiť, že nielen na pódiu, ale aj v publiku som „medzi svojimi“.
A na záver som pred všetky tie neznáme tváre predstúpila ja. Mala som trému a keď ja mám trému, hovorím veľa, dokonca možno priveľa. Našťastie si nič z toho nepamätám, takže som uchránená od rozpakov, ktoré by som neskôr cítila. Dostala som spätnú väzbu, že by som mohla robiť stand-upy.
Snažila som sa túto informáciu brať ako kompliment. Ženy v publiku, aspoň podľa fotiek, vyzerali, že si to veľmi užívali. A ten pohľad stál za to. Aj za ten stres zo zmeny programu a trému. Vidieť do tvárí budúcim autorkám a možno dokonca spisovateľkám v okamihu, keď sú presne na začiatku, keď spravili ten prvý krok. Prvý krok k tomu, aby objavili svoj talent, svoj tajný prameň. Ludwig Wittgenstein napísal, že talent je žriedlo, z ktorého prýšti stále nová voda. A ja dodávam, že ak ten prameň objavíte a necháte ho vyvierať, už ho nič nezastaví a prinesie to do vášho života samé dobré veci.
Toto mal byť report o januárovej inšpiratívnej prednáške Písanie ako sebarealizácia a zárobok. Kto tam bol, vypočul si skvelú prednášku Veroniky Homolovej Tóthovej o práci s archívnymi materiálmi a čo všetko môžete v takom archíve objaviť, nielen o dobrej káve hovorila Augustína Markócsyová, zástupkyňa šéfredaktorky portálu Kávičkári. Mirka Germanová, alias The Blond Zebras vás uchvátila svojou odvahou pýtať sa nepríjemné otázky a nakoniec ste si mohli užiť môj stand-up, ako písanie ovplvnilo môj život.
Ako sa posunúť vo svojej tvorbe?
Ale, povedzme si úprimne, ak ste tam neboli, žiadny report vás neprenesie v čase, aby ste sa mohli zúčastniť niečoho, čo ste zmeškali. A tak vám namiesto reportu dám jednu radu: pridajte sa medzi Akčné ženy a sledujte všetky ich eventy. A nielen sledujte od počítača, ale pekne z prvého radu. Ja už rok nevynechám ani jednu akciu, ktorej sa môžem zúčastniť. Budem vám v tom prvom rade držať miesto, chcete? ?
A ak ste si na tento článok klikli, pretože máte tajný sen, že začnete písať, odporúčam vám prestať snívať a niečo pre to urobiť. Napríklad sa prihlásiť na workshop o písaní. Prihlásiť sa môžete priamo tu
Bez preháňania môžem povedať, že telefonát s akčnou Martinou Novotnou mi zmenil život. K lepšiemu. Ak chcete zmeniť svoj život, berte tento článok ako telefonát z neznámeho čísla. Zdvihnete to? ?
Všetky fotografie z eventu si môžete pozrieť tu.
