NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ TIPY BIZNIS INŠPIRÁCIE KARIÉRA

Poznajte príbehy svojich ľudí

Magdaléna Furková
Share
manažer

Ak ste v riadiacej funkcii spoločnosti, musíte robiť rozhodnutia. Niektoré sú ľahké a niektoré ťažšie. Medzi najťažšie snáď patrí rozhodnutie o ďalšom osude človeka. Nie je na mieste hrať sa na drsného, pretože skôr či neskôr emócie dorazia. Predtým, ako však niekomu ukážete dvere, skúste si vypočuť jeho príbeh.

Možno si poviete, prečo by som to mal robiť? Veď jasne prekročil čiaru a ja tu zodpovedám za to, aby sa tak nestávalo. Ak nechcete, nemusia vás zaujímať žiadne dôvody, nemusíte ani nikomu nič vysvetľovať, neurobte však niečo, čo vás môže neskôr mrzieť. Za konaním každého jednotlivca sa niečo skrýva. Popravde, je fér vypočuť si aj druhú stranu. Ak však ide o vážne porušenie pracovnej disciplíny, nie je o čom.

Prečo manažéri prepúšťajú?

Dôvody, pre ktoré sa zvyčajne manažéri dopúšťajú týchto ťažkých rozhodní je viacero. Buď sa znižujú stavy, pretože sa spoločnosti aktuálne nedarí. Robí sa reštruktualizácia firmy, zefektívňujú sa procesy a menia sa zodpovednosti. Pri tomto všetkom sa niektoré funkcie môžu spojiť, niektoré začať outsourcovať. V každom z týchto prípadov sa pristúpi k prepúšťaniu. Vtedy je na zvážení, kto bude musieť firmu opustiť. Ak je na výber z viacerých zamestnancov robiacich rovnakú prácu, ide väčšinou o jednoduchšiu voľbu. Vyberiete si tak, ako najlepšie v danej situácii viete. Ale čo ak…

Otázky, ktoré si zvyknú manažéri klásť

… je táto osoba introvert a má problém sa presadiť?

slsp

… chce táto osoba pracovať lepšie, efektívnejšie, len blúdi v procesoch a nevie, čo vlastne môže zo svojej pozície urobiť a na koho sa môže obrátiť o pomoc?

… je v spoločnosti dlho a jednoducho už po tých rokoch rezignovala?

… je na 100% presvedčená, že svoju prácu vykonáva správne, tak ako ju to naučili, a nikto jej nedal feedback, že je to nesprávne?

Týchto možnosti je neskutočne veľa. Pohľad zo strany zamestnanca a pohľad jeho nadriadeného nebýva rovnaký. Bez vzájomnej komunikácie sa však ťažko niečo zmení. Skúste sa zamyslieť, či svojho človeka naozaj poznáte.

Empatia je vždy dôležitá

Hovorí sa, že šéf nemôže byť kamarát so svojimi ľuďmi. Ja tvrdím, že by mal byť aspoň empatický.

Ak sa vzájomne spoznáte, odkomunikujete si veci, viete lepšie na čom ste, čo váš človek chce, aké má plány. Čo ho baví a čo ho frustruje. Možno viete, že teraz mu to nejde, pretože sa mu narodilo malé dieťa a už mesiace nespáva. Neostane dlhšie v práci, pretože škola sa zatvára o piatej, a nemá nikoho, kto je flexibilný a môže ísť pre dieťa namiesto neho. Možno práve prekonáva zdravotné problémy. Možno stratil motiváciu. A možno to skutočne len fláka.

Prečítajte si aj článok o motivácii vo firme

sef

Foto: pexels.com

Príbeh na zamyslenie:

Viktor pravidelne organizoval posedenia so svojimi zamestnancami. Nie firemné, ale skôr kamarátske. Išli spolu na pivo, inokedy si zašli zahrať biliard. V lete spolu splavovali rieky, v zime brázdili zjazdovky. Každé deň si našiel čas na to, aby sa s niektorými porozprával – no nie o práci. Bral svojich zamestnancov ako ľudské bytosti so svojimi radosťami a starosťami. Správal sa k ním s rešpektom a úctou. Vedel im  vyjsť v ústrety, keď to bolo potrebné. Sám mal rodinu, s ktorou chcel byť, sám niekedy mával aj deň blbec. Bol skrátka ľudský. No nezabúdal ani na fakt, že má záväzky voči firme, v ktorej pracoval, a tá od neho vyžadovala istý výkon.

Nastal čas, že práce mali vo firme neúrekom a bolo potrebné pracovať dlhšie ako zvyčajne, a dokonca aj cez víkend. Termíny horeli. Ale povedzte svojim ľuďom, že namiesto nedeľného rezňa budú v práci, pretože musia splniť termíny. Keby išlo o jeden víkend, asi by to bolo únosné. No vyzeralo to tak, že takto budú musieť makať aj celý mesiac. Nikomu sa takáto správa neoznamuje príjemne. Viktor nebol iný, no urobil to. Nadšenie od ľudí neočakával, pretože on sám si dokázal predstaviť milión iných vecí, ktoré by robil radšej. Snažil sa však vymyslieť niečo, aby spolu toto náročné obdobie prežili. Aby boli tím a mali pocit, že sú spolu na jednej lodi. Mal v pláne vymyslieť niečo, aby im pracovný víkend spríjemnil.

Viktora jeho ľudia prekvapili. Väčšina súhlasila a podporila ho, dokonca mu sami navrhli, že si spolu dajú raňajky, pri ktorých preberú stratégiu “víkendového boja” a rozdelenie úloh. Aby to zvládli rýchlejšie a efektívnejšie.

Rozdelenie úloh

Najskôr rozdelil ľudí do tímov, aby sa mohli počas nasledujúcich dňoch prestriedať a mali aj kúsok voľného času. Tí, ktorí boli kľúčoví hráči, sa nedali nahradiť a bolo potrebné, aby boli v práci zakaždým.

Po čase museli tím rozšíriť, aby všetko zvládli. Nastúpili k nim ďalší ľudia. Viktor už nemal toľko času venovať sa individuálnym rozhovorom, a zanedbával to. Venoval sa len pravidelným polročným pohovorom a operatívnemu riadeniu.

Prichádzajú problémy

V tú istú dobu začal mať problémy aj v rodine. To, že trávil veľa času v práci, sa prestalo páčiť jeho manželke, ktorá bola na výchovu ich syna sama. Mala vlastnú prácu a nechcela sa už dlhšie prispôsobovať. Potrebovala jeho oporu. Po roku takéhoto naťahovania podala žiadosť o rozvod.

Aj jeho ľudia vo firme sa mu začali vzďaľovať. Pod ťarchou osobných problémov sa k nim začal správať nevrlo. Noví ľudia, ktorí nastúpili ako poslední, začali svoju prácu flákať. Lekári, dovolenky, neodovzdané veci na čas, výhovorky, že nemôžu vykonávať svoju prácu, pretože nemajú dosť informácií a podobne. Viktor nemal náladu riešiť to, a s tímom jeho snov to išlo dole vodou.

Polročné hodnotenie

Na polročnom hodnotení bol nútený rozprávať sa so všetkými. Činnosť, ktorú predtým tak rád robil, teraz začal považovať len za nevyhnutné korporátne zlo. Urobiť si fajočku v tabuľke, že to splnil. Jeho starí zamestnanci, zvyknutí na iný prístup videli, že sa niečo deje, a nie je to v poriadku. Prevzali iniciatívu a rozhodli sa s Viktorom porozprávať a nejakým spôsobom mu pomôcť. Vrátiť mu touto formou prístup, ktorý on kedysi mal voči nim. Nie všetci boli, samozrejme, ochotní to urobiť. Väčšiny sa dotklo Viktorov správanie za posledné obdobie a ješitnosť im nedovolila urobiť prvý krok.

Tí, ktorí však chceli, dostali Viktora z letargie do reálneho sveta. Vysvetlili mu, že jeho správanie nie je v poriadku, a aj keď ho chápu, je tu firma, ktorá na neho spolieha. Rovnako mu povedali, že ak chce, môže ešte manželstvo zachrániť. Viktor si však nedokázal predstaviť svoj život ani bez práce, ani bez rodiny. Nevedel si predstaviť teraz všetko len tak nechať. Jeho práca ho stále bavila.

Pomoc od kolegov

Jeden z kolegov mu navrhol, že na čas prevezme jeho veci, aby si mohol zachrániť manželstvo a premyslieť si čo ďalej. Tak, ako Viktor predtým, poznal príbehy svojich ľudí, a na základe toho sa k nim správal, tak teraz jeho ľudia chápali jeho príbeh. Keď sa po čase vrátil späť, mohol im povedať, že sa s manželkou dohodli skúsiť to opäť a nastavia si systém, ako fungovať. V práci požiadal, aby mohol niektoré kompetencie preniesť na niektorých členov tímu, čo ho výrazne odbremenilo. Aj keď ešte stále nemal vyhraté, snažil sa ísť po novej ceste, ktorú si zvolil.

Ako sa správať na mieste manažéra?

Veľa manažérov sa mylne domnieva, že ľudia by mali niečo obetovať firme, že je to voči nej ich povinnosť. Ale je to naozaj tak? Väčšinou to nie je firma, ktorej chcú zamestnanci obetovať niečo naviac. Sú to zvyčajne ľudia a ich prístup k nim. Keď vnímajú, že niekto s nimi jedná férovo, dáva im to pocit, že na nich záleží. A potom sú otvorenejší k novým veciam a výzvam.

Manažérom, ktorí poznajú svojich ľudí, sa pracuje ľahšie. Veci, ktoré sa dejú, im dávajú väčší zmysel. Pravidelným rozprávaním sa s nimi, vedia aj lepšie pochopiť dôvody ich správania a ich hodnoty. Toto všetko sú veľmi cenné informácie, ktoré môžu významný spôsobom ovplyvniť ďalšie fungovanie spoločnosti. Dostať sa k nim býva niekedy ťažšie, ako riadiť celú firmu. Nie každý je ochotný sa otvoriť. Niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie, a niekto to nedokáže. Je to o získaní dôvery, ktorá tvorí základ každého vyváženého vzťahu, a to aj toho pracovného.

Chce to trpezlivosť a činy, ktoré utvrdia zamestnancov v tom, že vaše slová myslíte úprimne a konáte ich. Že to nie sú len naučené formulky, pretože tie časom prekuknú. Ak nie hneď, to časom určite. A vtedy sa dôvera veľmi rýchlo stratí.

Ľudia, ktorí stratia dôveru vo svojich manažérov, nechcú byť zvyčajne nápomocní v riešení akýchkoľvek vecí. Prečo by aj mali? Veď ako to zvykne dopadnúť, ak sa poškodí dôvera vo vzťahu?

Preto je dôležité poznať príbehy vlastných ľudí. Veriť im a vedieť, že veria vám. Nesklamať ich, a spolu dokážete aj nemožné. A časom sa vám to vráti – vtedy, keď to budete potrebovať.

    Tagy
    Magdaléna Furková
    Magdaléna Furková

    Snažím sa ostať sama sebou. Odolávať tlakom okolia a diktovaním aká by som mala byť. Snažím sa motivovať ľudí, že ak chcú všetko sa dá. :-)

    • 1

    You Might also Like

    Zanechaj nám svoj komentár

    Your email address will not be published. Required fields are marked *

    X