Nikto nechce byť otravný. To je dôvod, prečo môže byť stresujúce, ak máte niekoho požiadať o láskavosť. Napríklad poradiť so životopisom, vyvenčiť psa, zaliať kvety, či požičať 2 euro, keď vám chýbajú drobné. Ale ak si myslíte, že vás osoba, ktorá vám pomáha, bude považovať za otravného, veľmi sa mýlite. Ide totiž o zvláštny Ben Franklinov efekt.
Zaujímavý Ben Franklinov efekt
Existuje psychologický jav, bežne známy ako „Ben Franklinov efekt“, ktorý vysvetľuje, prečo sa ľudia tešia viac, keď vás milujú. David McRaney, autor knihy „Nie si tak chytrý,“ vysvetľuje, ako sa objavil tento fenomén.
Pravdepodobne mal Benjamin Franklin neprajníka, ale zároveň ho považoval za dôležitú osobu, ktorá by sa pravdepodobne stala vplyvná vo vláde. Za účelom naklonenia si danej osoby na svoju stranu sa Franklin rozhodol muža požiadať, aby mu požičal jednu z kníh zo svojej knižnice. Muž bol polichotený a požičal mu ju. Franklin mu ju vrátil o týždeň neskôr s listom, v ktorom bolo poďakovanie. Keď sa nabudúce stretli, muž bol k Franklinovi mimoriadne priateľský a Franklin povedal, že zostali priateľmi až do mužovej smrti.
Prieskum dokázal, že Ben Franklinov efekt existuje
Keď psychológovia v roku 1969 testovali účinok tejto Franklinovej finty, zistili, že to skutočne funguje. V rámci malej štúdie sa dobrovoľníci zúčastnili súťaže v otázkach a odpovediach, kde mohli vyhrať peniaze.
Jedna tretina dobrovoľníkov bola oslovená tajomníkom školy, ktorý im povedal, že psychologické oddelenie im zaplatilo túto súťaž a finančné prostriedky sa už vyčerpali, a požiadal ich, aby výhru vrátili. Ďalšia tretina komunikovala s výskumným pracovníkom, ten im povedal, že on sám financoval výskum a finančné prostriedky sa mu už minuli, a taktiež ich požiadal, aby mu výhru vrátili. Posledná tretina si mohla peniaze ponechať. Výsledky ukázali, že dobrovoľníkom sa najviac páčil výskumný pracovník, keďže mu priamo urobili láskavosť a vrátili mu peniaze, a najmenej sa im pozdával variant, keď si mohli peniaze ponechať.
Inými slovami, vedci dospeli k záveru, že keď niekomu urobíte láskavosť, bude sa nám páčiť viac. Vedci mali podozrenie, že efekt Ben Franklina funguje kvôli „kognitívnej dizonancii“: Je pre nás ťažké zmieriť sa so skutočnosťou, že sme niekomu urobili láskavosť a nemáme ho radi, takže sa to snažíme dať podvedome do súladu a začneme predpokladať, že ho vlastne máme radi.
Ďalšia štúdia o efekte láskavosti
Nedávno iný psychológ vykonal podobnú malú štúdiu o účinku Ben Franklina v Spojených štátoch a Japonsku. Účastníci v oboch krajinách si obľúbili viac osobu, ktorá ich požiadala o pomoc pri dokončení projektu, ako tú, ktorá to neurobila.
Psychológ, ktorý stojí za touto štúdiou, Yu Niiya z Hosei University v Tokiu, preto naznačuje, že efekt Ben Franklina nie je výsledkom kognitívnej disonancie. Namiesto toho hovorí, že sa to stane, pretože osoba, ktorú niekto žiada o pomoc, má pocit, že osoba, ktorá ich žiada o pomoc, ich obľubuje alebo si ich váži. Nazýva to amae – vytvára sa vzťah, v ktorom sa jedna osoba cíti byť zodpovedná za druhú, a tá potom môže konať neuvážene a mať požiadavky. Ako pri vzťahu rodiča a dieťaťa.
Prečítajte si aj článok o tom, ako sa sťažovať tak, aby vás vypočuli
Prečo sa nebáť požiadať o láskavosť
Účinok Ben Franklinovho efektu môže byť užitočný na zlepšenie vzťahov medzi spolupracovníkmi. V oblasti predaja je možné pomocou neho vybudovať vzťah s klientom. Namiesto toho, aby predajca ponúkol pomoc potenciálnemu klientovi, môže ho namiesto toho požiadať o pomoc.
Napríklad sa ho spýtajte, aký má názor na to, kam trh smeruje, alebo ktoré produkty považuje za najlepšie. Táto priazeň môže zvýšiť pravdepodobnosť, že vám klient ostane verný a nakúpi si v budúcnosti práve od vás.
Bez ohľadu na špecifický mechanizmus, ktorý sa skrýva za účinkom Ben Franklina, výsledkom týchto prieskumov je, že by ste sa nemali hanbiť, keď požiadate niekoho, aby vám podal pomocnú ruku. V skutočnosti môžete svoje žiadosti o pomoc rozmiestniť strategicky ako Franklin, aby ste dosiahli viac.
Kognitívna disonancia sa nazýva ľudská reakcia na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo znalosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení – wikipedia.org.
Zdroj: www.businessinsider.com, foto: unsplash.com, Rémi Walle
