Volám sa Andrea. Vyrastala som zamilovaná do kultúry v každej podobe. Nadšená divadlom, hudbou, knihami. Moje rodisko, malé zaspaté mesto, nebolo nič pre mňa.
A tak nikoho z rodiny neprekvapilo, že chcem zostať po škole v hlavnom meste, ktoré bolo mentálne úplne iný vesmír. Začala som nadšene pomáhať organizovať rôzne akcie a pritom spoznávala kopu ľudí naladených na rovnakú vlnu. Niektorí mi časom liezli na nervy, iní sa zaradili medzi kamarátov do dobrého počasia. Ale ak je človek sám v cudzom svete bez rodiny podvedome hľadá niekoho blízkeho najbližšieho. Preto ma osud veľmi potešil, keď mi do cesty prihral Janku.
Kamarátka Janka
Mala za sebou podobný príbeh a rovnakú túžbu spoznať svet za rodnými humnami. Stačil spoločný liter vína v útulnej krčmičke a už z nás boli priateľky bez ručenia obmedzeného.
Obidve zamestnané v umeleckých agentúrach sme fičali ako dievčatá pre všetko v štýle dones, vybav, zavolaj. No neskôr aj táto práca, hoci na míle vzdialená od nudnej kancelárskej rutiny po čase zovšednela. Podobne ako
rôzne podujatia, koncerty, besedy.
Chcelo to nejaký impulz. Nepoznám lepší, ako nový chlap. A tak sme si vzájomne držali palce. V balení, chodení a iných veciach čo patria k láske neláskavej.
Manželkou som sa stala iba ja
Ja som bola tá úspešnejšia. Netrvalo dlho a muž narodený pre mňa sa stal mojím manželom. Janka bola nadšená svedkyňa. Veď aj ona už obchádzala svadobné salóny. Lenže jej Peter nečakane vycúval zo spoločných plánov.
Najprv mal plné ústa obvyklých hlúpych rečí. O hľadaní seba aby mohol dozrieť na vážne úlohy, ktoré ho čakajú. No keď ho pristihla v meste v objatí kyprej plavovlásky, bolo jasné, že jeho dozrievanie má svoje limity.
Ochotne som celé noci počúvala jej nariekanie, presvedčená, že ona by, ako dobrá priateľka, urobila bez váhania to isté. Môj Dušan mal pochopenie, veď prečo nie. Priateľstvo predsa treba rešpektovať. Občas nás pozvala na večeru. Oboch. Pri jednom takom spoločnom posedení začala ospevovať môjho manžela. Aký je pozorný a pritom chlapsky rozhodný.
Proste ideál zo ženských časopisov, kde neustále riešia stratené mužské sebavedomie , dávno pochované emancipačnou vlnou. Ani mňa nezabudla vychváliť, lebo práve vďake mojej ženskej sile máme skvelý vzťah bez zbytočných problémov. Bolo ťažké odolať toľkému obdivu. Zrazu sme bolí tí osudom obdarovaní a teda povinní ponúknuť kúsok šťastia aj jej, ktorej nebolo dopriate nájsť toho pravého.
Ako sa z dvojice stala trojica
Občas išla s nami do divadla, pretancovali sme v trojke pár veselých piatkov a viac menej automaticky hľadali pre ňu vhodného partnera medzi známymi. Po každom dohodnutom rande nám ďakovala za pomoc a podporu. Ale naša snaha nikdy nevyšla. Vždy bola presvedčená, že práve ona je tá zakliata princezná, ktorá márne čaká na princa.
Dnes už viem, že to nebola celkom pravda. Mnohí z tých akože nevhodných mohli byť naozaj dobrí manželia. Stačilo chcieť. Pri jednej náhodnej káve som jej nadšene rozprávala o chate, ktorú nám požičal kamarát na víkend. Boli prvé teplé dni a predstava, že konečne vypadnem z usmokleného mesta do prírody ma veľmi tešila. No Janka sedela pri mne ako vyfučaná lopta. S pohľadom opusteného psíka zahlásila, že ona nevidela zelený strom už celé mesiace. Jasné, že preháňala, ale čo by človek nespravil pre najlepšiu kamarátku?!
A tak sme strávili víkend spolu, všetci traja. Stále nás nadšene obletovala, vraj strašne vďačná, že nemusí sedieť zavretá v paneláku. Dušan radšej nič nekomentoval. Myslím, že mu moc neprekážala. Párkrát sa zrazili v kúpeľni, ona zatočená iba v uteráku. So smiechom mávla rukou, že veď nevadí, je zvyknutá, má doma dvoch bratov.
Všetko pre priateľku
A mňa pochytil ten falošný pocit výnimočnosti, že práve ja som tá obetavá a prajná bytosť čo pomáha blízkym a robí svet lepším. Po tom víkende často večer dobehla s nejakým super jedlom, ktoré je práve in. Ja, čo ledva uvarím párky som zdesene pozerala na opulentné misy s fajnovými špecialitami. Môj muž samozrejme neprotestoval. On totiž pôvod plného taniera nikdy nerieši. Stačí, že má čo jesť a hotovo.
No prešlo pár dní a Janka mi pripravila ďalšiu nečakanú dobrotu. Bol práve jeden z tých hnusných pondelkov keď celý svet má zlú chuť. Uťahaná, sa ledva doplazím domov a čo nevidím?! Moja skvelá kamarátka žehlila manželove košele. Presne tú hromadu, ktorá nechutne rástla v koši už celý týždeň. A môj milý jej so spokojným úsmevom podával prázdne ramienka zo skrine. Vraj konečne nebude ráno zháňať po stoličkách pokrčené kusy oblečenia!
Hneď postrehla, že stačí jeden pohľad navyše a vybuchnem, ako zabudnutý burčiak na stole. A tak radšej rýchlo zmizla s nejakou smiešnou výhovorkou. Dušan moje námietky rázne odmietol. Vraj stále pištím, že nestíham
domácnosť a keď mi pomôže priateľka najlepšia z najlepších hrám trápne urazenú!
Na druhý deň ma pozvala na obed. Medzi šalátikom a chrumkavým mäskom smoklila milión výhovoriek. Predsa mi chcela len a len pomôcť. Odchádzala som presvedčená , že čierna je vlastne biela a obiehať kamarátkinho manžela je úplne bežná maličkosť čo nestojí za reč.
A tak sme sa ďalej stretávali v trojke. Ja bezradná a nervózna, ona dokonale príjemná a ústretová. Dušan síce naoko ľahostajný, ale pritom nadšený z jej večného lichotenia.
Odhalenie
Teraz už viem, že náš príbeh smeroval k nevyhnutnému záveru. Ako keď sa na úzkej ceste oproti sebe rútia dve autá a uhnúť nie je kam. Definitívny koniec bol hnusne banálny. Stačil jeden neočakávaný príchod domov, keď manžel ležal v posteli s chrípkou a úplne náhodou aj s Jankou. Vraj sa chcela iba zohriať, celkom nevinne a jemu sa to celé trochu vymklo spod kontroly.
A tak aj môj muž zapadol do toho húfu trápnych chlapov, ktorí po nevere tvrdia, že práve ich penis je autonómna časť tela, s ktorou vlastne nemajú nič spoločné!
Cítim sa strašne a ešte o kus horšie. Dvojitá zrada a dvojitý úder, ktorý nečakáte ani z jednej strany. Veď keď vás podvedie chlap, idete plakať ku kamarátke, a naopak, ak vás zradí priateľka, môžete si pofňukať pri svojej láske. Mne nemal kto pomôcť, obaja zradili, muž, ktorému diktuje jeho penis, a kamarátka, ktorá sa zachovala falošne. Ostala mi iba prázdna fľaša na stole.
Dnes mi obaja píšu srdcervúce správy. Samé prosby a vysvetlenia. Vraj sa vlastne dokopy nič nestalo. Ale čo mám teraz urobiť ja?! Odpustiť jednému, či druhému, alebo ich oboch poslať do horúcich pekiel?! Som rozbitá na dva kusy a tajne dúfam, že milosrdný čas mi pomôže nájsť cestu.
Pripravila Katarína Gregorová
Pozrite si aj jej blog.
